náhľad|Námestie Veľká je časť mesta Poprad. K mestu bola pripojená v roku 1946. Počet obyvateľov v roku 2015 bol 4 611.
Názov Historicky sa nazývala de Vylka, Welkam, , , historik Jozef Hradszky odvodzoval názov od keltského slova Fill – bydlisko a gau – krajina. Pôvodný názov mal teda znieť Fealgau alebo Fillgau, čo znamenalo obec v rovnej úrodnej krajine.
Z histórie Veľká sa nachádza na území, ktorého osídlenie siaha do neskorej kamennej doby (koniec 3. tisícročia p.n.l.), kedy tu žil ľud badenskej kultúry. Svedčia o tom archeologické nálezy medzi nimi napríklad osem mečov z mladšej bronzovej doby (12. stor. p.n.l.). V roku 1964 bol nájdený bronzový meč s tzv. anténovou rukoväťou, našli sa okrem iného bronzové sekery z konca doby bronzovej. Po vzniku Veľkej Moravy na jej území žili Slovania.
Prvá písomná zmienka je z roku 1268, kde sa prvý raz spomína Veľká a iné podtatranské mestečká a obce v súvislosti so sporom magistra Mutimíra s 24 farármi spišských obcí ako „de Vylka (Veľká). Bola súčasťou Uhorska. V prevažnej miere ju obývali nemeckí kolonisti. Predpokladá sa, že prišli na toto územie koncom 12. alebo začiatkom 13. storočia. Pravdepodobne bolo to len niekoľko rodín, lebo Veľká nemala nikdy nemecké meno. O tom, že Veľká už v 70. rokoch 13. storočia bola pojmom, svedčí štylizácia popisu hraníc budúcich Batizoviec z roku 1279, kde sa hovorí o Veľkej bez označenia, že ide o obec, ako o všeobecne známej veci: „....sub montibus ultra Welkam..." (pod horami za Veľkou)“ (citát). Predpokladá sa, že v roku 1271, kedy na jej území žili aj Sasi, bola súčasťou Spoločenstva spišských Sasov, ktoré sa na Spiši vytvorilo ako nová samosprávna jednotka. Veľká sa v roku 1412 stala s dvanástimi ďalšími spišskými mestami zálohovaným mestom Poľsku.
Významné roky 1241 – Kráľ Belo IV. pozval okrem iných aj na Spiš nemeckých kolonistov, ktorí alebo založili novú obec v bezprostrednej blízkosti pôvodných slovenských dedín, napríklad vedľa Popradu - Deutschendorfu alebo sa usadili v pôvodnej obci. polovica 13. storočia – vo Veľkej bol postavený rímskokatolícky Kostol sv. Jána Evanjelistu. 1271 – Veľká patrila do Spoločenstva spišských Sasov a používala privilégia kráľa Štefana V. pre spišských Nemcov. Patrila k nim osobná sloboda, právo voliť richtára a mestskú radu, klčovať lesy, povoľovanie, variť pivo, lieh a pod.. 1276 – Prvým richtárom bol Froling. 1279 – Veľká sa spomína v listine týkajúcej sa hraníc obce Batizovce ako „.....sub montibus ultra Welkam...“ (pod horami za Veľkou). 1370 – Bolo kodifikované nemecké zvykové právo pod názvom Spišské právo (Zipser Wilkür), na základe ktorého richtári a mestské rady viedli samosprávu a súdnictvo. 1417 – Richtár a prísažní mestečka Veľká získali pôdu po oboch stranách rieky Poprad medzi Batizovcami a Veľkou od Štefana zvaného Hower z Lučivnej a Ondreja Scholastika z Lučivnej do večnej držby za 300 florénov v čistom zlate. 1551 – Panovník potvrdil artikuly cechu súkenníkov, mäsiarov, krajčírov a obuvníkov pre 13 zálohovaných miest Poľsku. 1552 – Začala sa reformácia vo Veľkej. Prvým evanjelickým farárom bol Juraj Filker Stephany († 5. septembra 1579). Obyvatelia Veľkej na evanjelickú vieru prestúpili slávnostne a hromadne 19. marca 1552. Do užívania evanjelikov prešiel dovtedy rímskokatolícky kostol. 1556 – Veľkú po spustošil veľký požiar. Väčšina drevených domov zhorela. Po požiari sa začali stavať murované domy. 1578 – Bola založená škola vo Veľkej. 1579 – Po veľkom požiari bolo zničených 36 domov. 1632 – Bola založená papiereň. Z pôvodnej píly na Velickom potoku ju prerobil papiernik Nekel. V 19. storočí ju majiteľ Eduard Krompecher prerobil na Továreň na výrobu ovsenej múčky a detskej krupice. 1647 – Na Spiši sa začala protireformácia. Po tzv. uhorsko – poľskom súde v Spišskom Podhradí museli evanjelickí farári odísť do vyhnanstva. Keďže neboli katolícki kňazi služby Božie vykonávali evanjelickí učitelia. Postupne ich nahrádzali katolícki kňazi, piaristi alebo minoriti. 1694 – Evanjelici si postavili drevený kostol. 1696 – Bolo založené Bratstvo všetkých cechov vo Veľkej. 1699 – Bola postavená nová drevená radnica. 1700 - Vo Veľkej žilo 16 katolíkov a 606 evanjelikov. V škole postavenej z dreva učil katolícky učiteľ. 1710 – Mesto vyhorelo. Matej Bel za o ňom zmienil ako o úplne zničenom. Mesto bolo nanovo postavené. Počas moru v tom istom roku v ňom zomrelo 206 ľudí. 1753 – Veľká zaviedla číslovanie domov. Od 1 do 155. 1760 – Evanjelici si postavili nový murovaný kostol. 1770 – Občania postavili novú murovanú radnicu. 1772 – Veľká bola s ostatnými 12 mestami opäť pripojená k Uhorsku. Stala sa súčasťou Provincie 16 spišských miest. 1773 – Vo Veľkej žilo 1006 obyvateľov v 196 domoch. 1778 – Do Veľkej sa sťahujú obyvatelia susedných dedín. Má už 1134 obyvateľov. 1789 – Bola založená prvá lekáreň. V druhej polovici 19. storočia v nej pôsobil lekárnik Aurel Scherfel, ktorý tu založil botanickú záhradu. Začiatok 19. storočia – Veľká má 200 domov a 1277 evanjelických a 167 katolíckych obyvateľov. Väčšinou remeselníkov, poľnohospodárov. Ženy pestovali ľan a vyrábali plátno. 1810 – Veľká získala trhové privilégium trhu od Františka II.. 1817 – Bol postavený nový evanjelický kostol v klasicistickom slohu. 1830 – Počas mohutného požiaru zhorelo 153 domov ( viac ako polovica). Znovu postavili katolícku faru. 1850 – V meste žije 1585 obyvateľov. 1867 – Založili Spolok lekárov a lekárnikov na Spiši, v ktorom pôsobili aj veľčianski lekári a lekárnici. 1868 – Bola postavená trojtriedna evanjelická škola. 1878 – Bol založený Dobrovoľný hasičský spolok. 1880 – Začala sa výstavba turisticko – kúpeľného komplexu Krompecherovho parku. Bola v ňom kolónia letných bytov pre turistov a hostí. 1882 – Bolo otvorené Tatranské múzeum vo Veľkej, ktoré malo botanické, zoologické, kultúrno-historické, numizmatické, archeologické, národopisné, turistické zbierky a knižnicu. 1889 – Bol založený podnik domáceho priemyslu Tatra, v ktorom sa vyrábali suveníry. 1899 - Na pošte bol zriadený telegraf. 1902 – Bola založená konzerváreň na konzervovanie zeleniny, ovocia, štiav a lesných plodov. 1919 – Veľká mala 1826 obyvateľov. 1923 – Bola založená učňovská škola. 1927 – Bola založená továreň na spracovanie cestovín. 1938 – Tomáš Baťa postavil vo veľčianskom chotári letisko. 1946 – Veľká splynula s Popradom. 1958 – Bola postavená budova učňovskej školy. 1980 – Počet obyvateľov sa zvýšil na 3937. 1990 – Vo Veľkej začal pôsobiť Obvodný úrad Poprad-Veľká. 1992 – Bol dokončený Dom smútku. 1994 – Vo Veľkej vnikla spoločnosť Perkins na výrobu lahôdkových šalátov. 1995 – Na letisko priletel pápež Ján Pavol II. 1999 – Vo Veľkej bol ustanovený klub Veličanov. 2004 – Bola zriadená súkromná materská škola ma Tarnovského ul.. 2006 – Klub Veličanov začal s rekonštrukciou Scherfelového domu. 2008 – Na letisku pristálo lietadlo s kráľovnou Alžbetou II.. 2010 – Do užívania bola daná moderná obytná budova Rubicon. 2015 – Bol daný do užívania zrekonštruovaný areál futbalového ihriska. 2025 – Bolo otvorené Divadlo Poprad
Hospodársky rast Veľká mala poľnohospodársky charakter. Mala veľký a úrodný chotár, zásobovala roľníckymi produktami svoje okolie. Veľčania mali majetkovú a osobnú slobodu od roku 1271. Od roku 1317 mohli klčovať lesy, poľovať v nich, variť pivo, lieh a pod. V roku 1500 bol vo Veľkej mlyn a píla. Jediná na severnom Spiši. Bohaté zastúpenie mali remeselníci. V roku 1632 vznikla vo Veľkej papiereň, ktorú založil papiernícky majster Nekel. Bola treťou na Spiši a šiestou na Slovensku. Zanikla až v 70-tych rokoch 19. storočia.
Veľká mala bohaté a veľké pozemky. V roku 1896 mala 334 gazdovstiev. V tom roku mala 2356 katastrálnych jutár, 23 jutár záhrad, 466 jutár lúk a 369 jutár pastvín. Roľníci pestovali jačmeň, ovos a zemiaky. Chovali 601 kusov hovädzieho dobytka, 451 kusov ošípaných, ovce, hydinu a včely. V roku 1910 pozemky mali rozlohu 3892 katastrálnych jutár.
Dominujúcou rodinou vo Veľkej boli Krompecherovci, ktorí tu žili od 17. storočia. Okrem stavby turisticko-kúpeľného komplexu, postavili botanickú záhradu, vybudovali mnohé budovy, reštauráciu, kúpeľný dom, postavili Továreň na výrobu ovsených vločiek a detskej výživy, Podnik na výrobu suvenírov pre tatranských turistov. V roku 1873 bola založená Velická banka, ktorá účinkovala do roku 1923. Veľká mala koncom 19. storočia mestský charakter.
Hospodársky rast Veľkej ovplyvnila výstavba Košicko-bohumínskej železnice. Zvýšil sa cestovný ruch, cez Veľkú cestovali do Vysokých Tatier turisti. Z Popradu cez Veľkú začal v roku 1904 premávať elektrobus do Starého Smokovca a v roku 1908 po jeho zrušení začala voziť turistov do Vysokých Tatier tatranská električka.
V roku 1900 vo Veľkej žilo 1120 obyvateľov, z toho bolo gramotných 827. Slovákov bolo 391, Nemcov 622, Maďarov 103 a štyria iní.
Prvá Česko-slovenská republika priniesla do Veľkej zmeny. Postupne rástol počet Slovákov na úkor nemeckého a maďarského obyvateľstva. Z obce Feľka sa stala Veľká. Dňa 30. júna 1925 bol vo Veľkej zrušený Obecný notársky úrad a od 1. júla 1925 nahradený Obvodným notárskym úradom s obcami Spišská Teplica a Veľká. V roku 1934 Veľká predala firme Baťa v Zlíne obecné pozemky na území dnešného mesta Svit v chotárnej časti Štokava. Táto časť, kde boli vybudované továrenské budovy Baťovej továrne, bola v roku 1942 vyhlásená za miestnu časť obce Veľká. V júli roku 1946 sa táto časť stala samostatnou obcou a neskôr mestom Svit.
Významnú úlohu zohralo vybudovanie letiska, ktoré bolo zriadené pre potreby firmy Baťa. Obecné zastupiteľstvo v roku 1935 rozhodlo, že zakúpi pre firmu Baťa 35 katastrálnych jutár pozemkov v hone Wegscheide - Wegscheidekrieg. Pôdu predávali jednotlivci. V roku 1939 sa začala výstavba letiska. Pravidelná letecká linka sa začala 3. júna 1943 na linke Prešov-Tatry-Sliač-Bratislava-Vajnory. Koncom prvej svetovej vojny založil vo Veľkej parnú pílu Moric Langer, bola tu vodná elektráreň, továreň na výrobu ovsených vločiek a detskej krupice a na spracovanie hrachu a továreň na výrobu suvenírov. Rodina Ernesta Tromplera od roku 1874 vyrábala modrotlač, mala aj tehelňu a vyrábala prskavky a lepidlá. Pred prvou svetovou vojnou Jozef Bárta založil vo Veľkej konzerváreň, pôsobila tu Dumplerova výroba chemických technických produktov, píla Pavla Boroňa. Baťov koncern tu vybudoval a odkúpil elektráreň, pílu, tehelňu, mlyn. Veľká bola významným kúpeľným strediskom a východiskom turistov do Vysokých Tatier.
Kultúra a školstvo Aktívnu činnosť rozvíjalo Tatranské múzeum, i keď malo veľké problémy s priestormi, lebo nemalo vlastnú budovu. Až v roku 1925 bola zakúpená vila Lenkelak, neďaleko zastávky TEŽky. Po roku 1945 boli zbierky prenesené do budovy Karpatského múzea v Poprade.
Vzdelanie bolo podmienené rozvinutým školstvom. Spišské školy boli dobre známe kvalitou. V stredoveku sa vyučovalo v cirkevných školách, latinských a nemeckých. Evanjelici učili svoje deti, pokiaľ ich neposielali do katolíckych škôl, súkromne v domoch. Učili sa po nemecky a latinsky. V roku 1578 bola založená škola vo Veľkej. V roku 1772 bol vo Veľkej učiteľom Anton Rochelt českého pôvodu a kantorom bol Michal Strompf z Veľkej. Učili 50 chlapcov a 20 dievčat.
Koncom 18. storočia v Uhorsku ovplyvňoval školskú výchovu tolerančný patent Jozefa II., ktorý dávam evanjelikom možnosti zriaďovať si vlastné školy. V roku 1846 mali evanjelici vlastnú školu. Katolíci sa v roku 1812 dohodli s mestom opravu školy, vydržiavanie učiteľa a vybavenie školy pomôckami. Prvá Česko-slovenská republika priniesla do školskej výchovy zmeny. V prvom rade vznikali slovenské ľudové školy. Neboli však vhodní učitelia. Problém mali vo Veľkej, kde tiež nebol učiteľ a školskú budovu 8. júla 1919 obsadilo vojsko. Vyučovanie sa začalo 6. septembra 1919 v troch slovenských triedach a v jednej nemeckej paralelke. Od 1. októbra 1922 sídlil vo Veľkej školský inšpektorát. Pôsobil tu desať rokov.