right|thumb|300px|Rozšírenie indoeurópskych jazykov vo svete:
right|thumb|300px|Strom indoeurópskej jazykovej rodiny. Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí. Vyvíjali sa spoločne v rozsiahlych oblastiach Eurázie z predpokladaného indoeurópskeho prajazyka. Za ťažisko a oblasť vzniku prajazyka sa považujú stepi v dnešnom juhozápadnom Rusku a Ukrajine. Výskum indoeurópskych jazykov sa uskutočňuje v rámci indoeuropeistiky.
O vzniku indoeurópskych jazykov pozri indoeurópsky prajazyk.
Delenie Indoeurópske jazyky sa delia na nasledujúce skupiny: indoiránske jazyky baltské jazyky slovanské jazyky germánske jazyky italické jazyky románske jazyky keltské jazyky anatólske jazyky grécke jazyky albánčina arménčina tocharčina
Ďalej sem veľmi pravdepodobne patria mnohé iné historické jazyky (tzv. reliktné jazyky), najmä: balkánsky areál: tráčtina dáčtina frýgičtina gréčtina - pozri hore pelasgičtina ilýrčina
apeninský areál: na Sicílii: elymčina sikulčina protosicílčina v Itálii: sikánčina paleosardínčina severná a južná pikénčina sikulčina faliština venetčina mesapčina lepončina rétčina keltské jazyky - pozri hore
keltiberský areál: jazyky Keltov, ktorí sa zmiešali s Ibermi
Malá Ázia (špeciálny areál nedoložený): mysijčina sidetčina pisidčina lykaónčina
niektoré skýtske jazyky od Čierneho mora
Iné projekty