Interpol (z anglického názvu International Criminal Police Organization) je medzinárodná policajná organizácia združujúca demokratické aj nedemokratické štáty v rámci boja so všetkými druhmi trestnej činnosti. Je založená na spolupráci všetkých členských štátov pri prenasledovaní, vyhľadávaní a zatýkaní páchateľov trestných činov.
Členom Interpolu je 194 krajín a v každej z nich pomáha polícii posilňovať bezpečnosť. Zdieľa a poskytuje informácie o zločinoch a zločincoch a zabezpečuje širokú technickú a operatívnu podporu. Všetky krajiny sú v spojení prostredníctvom komunikačného systému I-24/7. Táto zabezpečená platforma slúži na kontakt medzi krajinami a Generálnym sekretariátom, zabezpečuje prístup do databáz a služieb v reálnom čase z centrálnych a vzdialených polôh. Súčasťou je 17 policajných databáz.
Interpol sa tiež stará o výmenu informácií polície a expertov v rôznych oblastiach trestnej činnosti, ktorí sa stretávajú prostredníctvom pracovných skupín a na konferenciách s úmyslom zdieľať skúsenosti a nápady.
Interpol poskytuje i vyšetrovaciu podporu napríklad vo forme forenznej analýzy, tiež analýzu a pomoc pri hľadaní utečencov po celom svete. Dôležitou súčasťou činností Interpolu je školenie v mnohých oblastiach ktoré predstaviteľom prináša efektívnu prácu so službami Interpolu.
V každej oblasti špecializovanej trestnej činnosti agentúra spolu s členskými krajinami zabezpečuje rôzne činnosti, napríklad podporu vyšetrovania, operácie v teréne, školenia a networking. Súčasťou činností je aj sústredenie sa na výskum a vývoj v oblasti medzinárodnej trestnej činnosti a inovácií ktoré pomáhajú objasňovať stále komplikovanejšie zločinecké stratégie.
Keďže je Interpol globálna organizácia, umožnuje policajnú spoluprácu aj medzi krajinami, ktoré nemajú diplomatické vzťahy, Interpol je politicky neutrálny a rešpektuje platné zákony v rôznych krajinách. Organizácia reprezentuje a zastupuje políciu celosvetovo, spolupracuje s vládami na najvyššej úrovni a podporuje spoluprácu a využívanie agentúrnych služieb.
Vývoj V prvej časti 20. storočia boli viaceré snahy o vytvorenie a formalizáciu medzinárodnej policajne spolupráce, všetky však zlyhali. Medzi tieto snahy patrili prvý kongres kriminálnej polície v Monaku v roku 1914 a medzinárodná policajná konferencia v New Yorku v roku 1922. Kongres v Monaku zlyhal, pretože ho usporiadali právnici a politickí činitelia, nie policajní odborníci, zatiaľ čo konferencia v New Yorku nepritiahla medzinárodnú pozornosť. Medzinárodná komisia kriminálnej polície Úspešnou sa stala iniciatíva viedenského policajného riaditeľa Johanna Schobera a v septembri 1923 vznikla na 2. Medzinárodnom policajnom kongrese vo Viedni Medzinárodná komisia kriminálnej polície so sídlom vo Viedni. Vo Viedni boli totiž uložené evidencie zločincov, ktoré obsahovali záznamy z dôb existencie Rakúsko-Uhorskej monarchie a preto bola Viedeň ideálnym miestom pre centrálnu evidenciu medzinárodných zločincov ktorá bola priamym predchodcom Interpolu. Oznámenia o hľadaných osobách boli prvýkrát uverejnené v Medzinárodnom časopise Public Safety Journal. Kongresu sa zúčastnili tieto krajiny: Rakúsko, Československo, Dánsko, Egypt, Francúzsko, Fiume, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Japonsko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Spojené štáty a Juhoslávia.
Všetky tieto krajiny ale neboli členmi, pretože v tej dobe o členstve rozhodovali riaditelia polície krajín, nie krajiny samotné.
4. Valné zhromaždenie v Amsterdame prijalo v roku 1927 rezolúciu ktorá rozhodla o tom, že každá členská krajina by mala v rámci svojej policajnej štruktúry vytvoriť ústredné kontaktné miesto; toto bol predchodca dnešných Národných ústrední Interpolu. Do roku 1930 boli zriadené špecializované oddelenia zaoberajúce sa registrom trestov, falšovaním mien a falšovaním pasov. Dáta boli zostavované a analyzované manuálne až do osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy sa začala automatizácia záznamov.
1932 – Na základe nových stanov bol vytvorený post generálneho tajomníka. Prvým bol rakúsky policajný komisár Oskar Dressler, ktorý pôsobil do roku 1946. 1935 – Bola spustená medzinárodná rádiová sieť ktorá je nezávislým telekomunikačným systémom slúžiacim výlučne potrebám predstaviteľov kriminálnej polície. 1938 – Nacisti prevzali kontrolu nad organizáciou a sídlo presťahovali do Berlína v roku 1942. Väčšina členov počas tohto obdobia prestala podporovať organizáciu. 1946 – Predstavitelia Belgicka viedli obnovenie organizácie po druhej svetovej vojne demokratickým procesom a zvolili výkonný výbor. Ústredie sa presťahovalo do Paríža a názov bol zmenený na International Criminal Police Organization (ICPO), po slovensky Medzinárodná organizácia kriminálnej polície. 1947 – Je prijatý systém farebne označených oznámení, v súčasnosti označuje červená farba hľadané osoby. 1956 – 13. júna je 25. valným zhromaždením vo Viedni prijatá „ústava“ alebo Constitution. Zakladajúcimi členmi sú: Argentína, Austrália, Rakúsko, Belgicko, Brazília, Barma, Kambodža, Kanada, Cejlon, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Dánsko, Dominikánska republika, Egypt, Eire, Fínsko, Francúzsko, Nemecká spolková republika, Grécko, Guatemala, India, Indonézia, Irán, Izrael, Taliansko, Japonsko, Jordánsko, Libanon, Libéria, Líbya, Luxembursko, Mexiko, Monako, Holandsko, Holandské Antily, Nový Zéland, Nórsko, Pakistan, Filipíny, Portugalsko, Saar, Saudská Arábia, Španielsko, Sudán, Surinam, Švédsko, Švajčiarsko, Sýria, Thajsko, Turecko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Uruguaj, Venezuela, Juhoslávia. 1967 – Počet členov sa z pôvodných 16 v roku 1923 zvýšil. V roku 1955 bolo súčasťou organizácie 55 krajín, v roku 1967 100 a v roku 1989 150 krajín. 1989 – Generálny sekretariát sa presťahoval 27. novembra do francúzskeho Lyonu, do nového sídla vybudovaného pre účely organizácie. 2001 – Organizácia začala pôsobiť 24 hodín denne, 7 dní v týždni po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra, keď generálny tajomník prisľúbil, že „Svetlá v Interpole sa nikdy viac nevypnú“. 2002 – Je spustený globálny policajný komunikačný systém I-24/7 ktorý zabezpečuje všetkým členským štátom zdieľanie a prístup k databázam a informáciam. V tomto roku bola tiež vytvorená databáza DNA ktorá obsahuje dáta viac než 80 krajín. 2003 – Sú zriadené veliteľské a koordinačné centrá v Lyone, Singapure a Buenos Aires. 2004 – Do prevádzky sú uvedené Kancelárie špeciálnych zástupcov v OSN v New Yorku, Európskej únie v Bruseli v roku 2009 a Africkej únie v Addis Abebe v roku 2016. 2005 – Používa sa novo vyvinutá technológia MIND/FIND 2010 – Prvá Operácia Infra spojila predstaviteľov z mnohých krajín s cieľom nájsť a zatknúť dlho hľadaných medzinárodných zločincov. 2015 – V apríli je uvedený do prevádzky Global Complex for Innovation v Singapure.
Ústava Hlavným právnym nástrojom Interpolu je ústava po anglicky The Constitution, prijatá v roku 1956, v ktorej sú stanovené základné pravidlá a zásady podľa ktorých organizácia pôsobí. Je v nej zadefinovná štruktúra a úlohy orgánov Interpolu a mandát, ktorým je:
Zabezpečiť a podporovať čo najširšiu možnú vzájomnú spoluprácu medzi všetkými orgánmi kriminálnej polície v rámci zákonov platných v rôznych krajinách a v duchu Všeobecnej deklarácie ľudských práv; Zriadiť a rozvíjať všetky inštitúcie, ktoré budú efektívne prispievať k prevencii a potláčaniu trestných činov.
Štyri hlavné zásady ústanovené ústavou: Národná suverenita, dodržiavanie ľudských práv; neutralita; stála aktívna spolupráca.
Organizačná štruktúra Generálny sekretariát koordinuje všetky policajné a administratívne činnosti. Je v prevádzke 24 hodín denne, 365 dní v roku prostredníctvom veliteľského a koordinačného centra, poskytujúceho kontaktné miesto pre každú krajinu ktorá potrebuje pomoc. Kancelárie má v Lyone, Buenos Aires a Singapure.
Generálny sekretariát vedie generálny tajomník, v súčasnosti Jürgen Stock z Nemecka ktorý je od novembra 2014 vymenovaný Valným zhromaždením. V úvode výročnej správy z roku 2018 je uvedený jeho nasledujúci citát : „Nadnárodné hrozby pre krajiny sa vyvinuli a predstavujú nové a stále viac zložité výzvy. Všadeprítomná a silnejúca spolupráca pri presadzovaní medzinárodného práva je jediný spôsob akým zostať na čele“.
Interpol má aj funkciu prezidenta, ktorý je volený tiež valným zhromaždením na obdobie 4 rokov. Od novembra 2018 je ním po rezignácii Menga Hongweia ktorý rezignoval v roku 2018 Kim Jong Yang, ktorý bude v tejto funkcii do roku 2020. Citácia z výročnej správy z roku 2018 Kima Jong Yanga: Náš svet čelí bezprecedentným zmenám, ktoré predstavujú obrovské výzvy pre verejnú bezpečnosť. Aby sme ich prekonali, je potrebné postaviť most do budúcnosti.
Agentúra má približne 1000 zamestnancov z ktorých jedna štvrtina sú pracovníci činní v trestnom konaní vyslaní ich vnútroštátnou správou. Organizácia a jej zamestnanci pracujú v štyroch jazykoch : angličtina, francúzština, španielčina a arabčina.
Sídlami agentúry vo svete sú: náhľad|Sídlo Interpolu v Lyone centrála v Lyone, ktorá je administratívnym a logistickým centrom a koordinuje väčšinu policajných a odborných znalostí a služieb, ktoré poskytuje členským štátom. INTERPOL Global Complex for Innovation ktorý sídli v Signapure od roku 2015 a je centrom aktivít v oblasti počítačovej kriminality, výskumu, vývoja a budovania kapacít. Je tiež základňou organizácie pre áziju vo viacerých oblastiach trestnej činnosti.
Regionálne kancelárie
Argentína (Buenos Aires) Kamerun (Yaoundé) Pobrežie Slonoviny (Abidjan) Salvádor (San Salvador) Keňa (Nairobi) Thajská styčná kancelária (Bangkok) Zimbabwe (Harare)
Interpol má tri osobitné zastúpenia v Africkej únii v Addis Abebe, Európskej únii v Bruseli a OSN v New Yorku. Pri úrade OSN pre drogy a kriminalitu vo Viedni má Interpol kontaktnú kanceláriu.
Stratégie fungovania náhľad|Identifikačná karta Interpolu Keďže Interpol funguje celosvetovo, zadefinoval si 7 zámerov na globálnej úrovni :
Boj proti hrozbe terorizmu Podporovať integritu hraníc na celom svete Brániť zraniteľné spoločenstvá Bezpečný kybernetický priestor pre ľudí a firmy Podporovať globálnu integritu Obmedziť nezákonné trhy Podporovať environmentálnu bezpečnosť a udržateľnosť
Strategické rámce
Byť celosvetovým informačným centrom pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva Poskytovať najmodernejšie policajné kapacity, ktoré spolupracujú s členskými krajinami v prevencii a boji proti medzinárodnému zločinu Viesť globálne inovatívne prístupy k policajnej práci Maximalizovať rolu Interpolu v rámci Globálnej bezpečnostnej architektúry Konsolidovať zdroje a riadiace štruktúry na zvýšenie operačného výkonu
Metódy práce Vo filmoch je agentúra často štylizovaná do role nadnárodnej agentúry, ale povolenie zatknúť má polícia konkrétnej krajiny. Interpol je medzinárodná organizácia ktorá spája orgány činné v trestnom konaní z rôznych krajín. Organizácia má často funkciu administratívneho spojenia medzi orgánmi činnými v trestnom konaní v členských štátoch, ktoré poskytujú komunikačnú a databázovú pomoc v spolupárci s útredím v Lyone. Spolupráca Interpolu je užitočná pri boji proti medzinárodnému zločinu, pretože jazykové, kultúrne a byrokratické rozdiely môžu sťažovať spoluprácu policajných úradníkov z rôznych krajín. V praxi to znamená, že sa polícia alebo orgány činné v trestnom konaní členskej krajiny komunikáciou so zastúpením Interpolu inej členskej krajiny dostanú ku potrebným informáciam a rýchlo nadviažu spoluprácu.
Databázy