1. apríl

Medzinárodný deň vtákov Deň bláznov

Udalosti 286 – cisár Dioklecián vyhlásil svojho generála Maximiána za augusta (spolucisára) a prenechal mu vládu nad západnou časťou Rímskeho cisárstva s panovníckym dvorom v meste Mediolanum (dnešné Miláno). Rozdelenie vlády nad ríšou medzi dvoch augustov (cisárov) malo len praktický rozmer – ríša bola naďalej pokladaná za nedeliteľnú (a patrimonium indivisum). Keďže Dioklecián nebol na Maximiánovej korunovácii osobne prítomný, niektorí bádatelia (Otto Seeck) predpokladali, že si Maximián titul uzurpoval a Dioklecián ho za augusta uznal až dodatočne, aby sa vyhol občianskej vojne. Táto hypotéza si však nezískala podporu a bola vyvrátená (napr. Williamom Lewisom Leadbetterom). 457 – magister militum (vojenský vojvodca) Majorianus bol svojimi vojakmi aklamáciou zvolený za cisára po tom, čo v bitke pri meste Bilitio (dnes Bellinzona na juhu Švajčiarska) porazil vojsko približne 900 Alamanov, ktorí podnikli výpad na územie Rímskej ríše. 527 – byzantský cisár Justín I. vymenoval svojho synovca Justiniána za spoluvládcu a následníka trónu (ale tento údaj nie je úplne spoľahlivo doložený). Justinián sa vlády ujal po Justinovej smrti 1. augusta 527. 988 – Róbert II. zvaný Pobožný sa zosobášil s Rozáliou, dcérou italského kráľa Berengara II. Sobáš dohodol jeho otec Hugo Kapet. 1293 – Robert Winchelsey vycestoval z Anglicka do Ríma, aby od pápeža získal vysvätenie za canterburského arcibiskupa, ktorým bol zvolený 13. februára 1293. Pre interregnum na pápežskom stolci bol vysvätený až 12. septembra 1299 pápežom Celestínom V., ktorý sa pontifikátu ujal 5. júla 1294. 1810 – Napoleon Bonaparte sa v Louvri oženil s Máriou Lujzou Habsbursko-lotrinskou 1918 – spojením Kráľovského leteckého zboru a Kráľovskej námornej leteckej služby vzniklo Britské kráľovské letectvo, prvé samostatné vojenské letectvo na svete 1933 – bojkot židovských právnikov, lekárov a obchodov v Nemecku 1939 – generál Francisco Franco ohlásil koniec španielskej občianskej vojny potom, čo sa vzdali zvyšky republikánskej armády 1945 – druhá svetová vojna: začala sa bitka o Okinavu, keď americká armáda zaútočila na japonské sily na ostrove 1945 – druhá svetová vojna: sovietske a rumunské jednotky oslobodili Topoľčany 1948 – obec Kochanovce sa stala mestskou časťou Sečoviec 1949 – Newfoundland sa stal desiatou provinciou Kanady 1960 – odštartovala prvá úspešná meteorologická družica TIROS-1 a odvysielala prvý televízny obraz Zeme z vesmíru 1963 – bol založený Slovenský filmový ústav 1976 – Steve Jobs a Steve Wozniak založili spoločnosť Apple Computer 1979 – Irán sa stal islamskou republikou 1993 – bola založená Asociácia slovenských filmových klubov 2001 – bývalý prezident Juhoslávie Slobodan Milošević sa vzdal špeciálnym policajným jednotkám, aby bol súdený za vojnové zločiny 2002 – Holandsko – ako prvá krajina na svete – legalizovalo eutanáziu 2002 – pristávací modul čínskej kozmickej lode Šen-čou 3 hladko pristál v mongolskej púšti 2016 – začala sa bitka o Náhorný Karabach 2026 – program Artemis: odštartoval let Artemis II s ľudskou posádkou k Mesiacu, prvá pilotovaná misia za hranice nízkej obežnej dráhy Zeme od letu Apollo 17 v roku 1972

1578 – William Harvey, anglický anatóm († 1657) 1694 – Samuel Hruškovic, slovenský spisovateľ († 1748) 1697 – Abbé Prévost, francúzsky jezuitský spisovateľ († 1763) 1764 – Barbara Krafftová, rakúska maliarka († 1825) 1776 – Sophie Germainová, francúzska matematička, fyzička a filozofka († 1831) 1809 – Nikolaj Vasilievič Gogoľ, ruský spisovateľ a básnik († 1852) 1815 – Otto von Bismarck, nemecký politik († 1898) 1865 – Richard Adolf Zsigmondy, rakúsky chemik, priekopník vo výskume koloidov, laureát Nobelovej ceny († 1929) 1868 – Edmond Rostand, francúzsky dramatik († 1918) 1873 – Sergej Vasilievič Rachmaninov, ruský hudobný skladateľ, klavirista a dirigent († 1943) 1875 – Edgar Wallace, britský spisovateľ a novinár († 1932) 1885 – Wallace Beery, americký herec († 1949) 1907 – Gejza Dusík, slovenský hudobný skladateľ († 1988) 1908 – Abraham Harold Maslow, americký psychológ, psychiater a filozof († 1970) 1915 – Hans Liebherr, nemecký priemyselník a vynálezca († 1993) 1916 – Ondrej Pavlík, slovenský školský pracovník a pedagóg († 1996) 1918 – Ján Kadár, slovenský filmový režisér († 1979) 1920 – Toširó Mifune, japonský herec († 1997) 1922 – Alan Perlis, americký informatik († 1990) 1922 – Ján Tomko, slovenský právnik a pedagóg († 1991) 1926 – Anne McCaffrey, americká spisovateľka († 2011) 1929 – Milan Kundera, český spisovateľ († 2023) 1931 – Ladislav Kačáni, slovenský futbalista, tréner a metodik († 2018) 1932 – Debbie Reynoldsová, americká herečka, speváčka a tanečníčka († 2016) 1933 – Claude Cohen-Tannoudji, francúzsky fyzik 1933 – Dan Flavin, americký minimalistický sochár a inštalačný umelec († 1996) 1940 – Wangari Maathaiová, kenská ekologička, feministka, občianska a environmentálna aktivistka († 2011) 1946 – William Frederick Fisher, americký astronaut 1947 – Alain Connes, francúzsky matematik 1947 – Václav Riedlbauch, český hudobný skladateľ, pedagóg a manažér († 2017) 1949 – Sheck Exley, americký jaskynný potápač († 1994) 1952 – László Tőkés, rumunský politik maďarského etnika a kňaz 1953 – Pavol Biroš, slovenský futbalista 1959 – Helmuth Duckadam, rumunský futbalový brankár († 2024) 1961 – Matej Mináč, slovenský režisér 1969 – Arnaud Boetsch, francúzsky tenista 1971 – Daniel Vacek, český tenista 1974 – Ladislav Ďurkovič, slovenský novinár a občiansky aktivista 1975 – George Bastl, švajčiarsky tenista 1975 – Michael Poulsen, dánsky hudobník, hlavný spevák, gitarista a textár skupiny Volbeat 1976 – Clarence Seedorf, holandský futbalista so surinamskými koreňmi 1978 – Alexandr Riadinskij, bieloruský hokejista 1978 – Miroslava Vavrincová, švajčiarska tenistka slovenského pôvodu 1979 – Ivano Balić, chorvátsky hádzanár 1980 – Bijou Phillips, americká herečka 1982 – Zuzana Šebová, slovenská herečka a zabávačka 1982 – Andreas Thorkildsen, nórsky atlét 1982 – Róbert Vittek, slovenský futbalista 1984 – Pavol Baláž, slovenský futbalista 1985 – Monika Zázrivcová, slovenská rádiová a televízna moderátorka a mama

Úmrtia thumb|upright|Karol I. († 1922) thumb|upright|Lev Davidovič Landau († 1968)

1548 – Žigmund I. Starý, poľský kráľ (* 1467) 1686 – Eliáš Ladiver, slovenský profesor a filozof (* 1633) 1863 – Jakob Steiner, švajčiarsky matematik (* 1796) 1890 – Alexandr Fjodorovič Možajskij, ruský vynálezca a priekopník letectva (* 1825) 1901 – François-Marie Raoult, francúzsky chemik (* 1830) 1917 – Scott Joplin, americký hudobník, predstaviteľ ragtime (* 1867) 1918 – Paul von Rennenkampf, ruský generál (* 1854) 1922 – Karol I., uhorský a český kráľ, posledný rakúsky cisár (* 1887) 1930 – Cosima Wagnerová, dcéra skladateľa Franza Liszta a manželka skladateľa Richarda Wagnera (* 1837) 1958 – Břetislav Bakala, český dirigent a skladateľ (* 1897) 1968 – Lev Davidovič Landau, sovietsky fyzik židovského pôvodu, laureát Nobelovej ceny za objav supratekutosti (* 1908) 1975 – Alexander Matuška, slovenský literárny vedec a komunistický politik (* 1910) 1976 – Dimitrij Andrusov, slovenský geológ (* 1897) 1976 – Max Ernst, nemecký maliar (* 1891) 1984 – Marvin Gaye, americký spevák (* 1939) 1987 – Henri Cochet, francúzsky tenista (* 1901) 1993 – Ján Bourbonský, španielsky infant, otec Juana Carlosa I. (* 1913) 1994 – Léon Degrelle, belgický politik (* 1906) 1994 – Robert Doisneau, francúzsky fotograf (* 1912) 2002 – Simo Häyhä, fínsky vojenský ostreľovač (* 1905) 2005 – Ján Milan Dubovský, slovenský archivár a historik (* 1933) 2013 – Bohumil Švarc, český herec a dabér (* 1926) 2014 – Jacques Le Goff, francúzsky historik (* 1924) 2017 – Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko, ruský a sovietsky básnik, prozaik, filmár a publicista (* 1932) 2025 – Val Kilmer, americký herec (* 1959)

Iné projekty

01 ~0401

1. apríl

Źródło i licencja