thumb|Značka diaľnice, ktorá sa používa na Slovensku od 1. apríla 2020 náhľad|Diaľnica D1 medzi Levočou a Spišským Podhradím thumb|Tunel Savinac na srbskej diaľnici A2 thumb|Poľsko - Diaľnica A2 s rezervou pre tretí pruh
Diaľnica alebo zastarane autostráda (do roku 1938 aj autodráha, diaľková cesta) je v jednotlivých štátoch rôzne definovaný druh väčšinou viacpruhovej cestnej komunikácie s obmedzeným prístupom, ktorá slúži na rýchle dopravné spojenie medzi dôležitými centrami, a ktorá má len mimoúrovňové križovatky. náhľad|Diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku, stav 11. decembra 2018 Sieť diaľnic na Slovensku rástla približne o 130 kilometrov za 10 rokov (1995 - 198 km, 2005 - 328 + 6 km, 2015 - 463 + 1). Za rok 2016 však nepribudol ani jeden kilometer, keď stav 1. januára 2017 bol 464 km a rovnako v roku 2018 nebol otvorený ani jeden úsek 1. januára 2019 483km, 2020 496 km, 2021 521km a 2022 545 km. Bližšie informácie o diaľničnej sieti Slovenska sa nachádzajú v zozname diaľnic. Základná diaľničná sieť na Slovensku je doplnená o sieť rýchlostných ciest. Bližšie informácie o sieti rýchlostných ciest na Slovensku sa nachádzajú v zozname rýchlostných ciest. Najväčšie siete diaľnic v súčasnosti majú USA, Čína a Nemecko.
Diaľnica v iných jazykoch Pojem diaľnica je dobre preložiteľný v Európe (Autobahn, autostrada, autoroute, motorway). V Amerike, kde je cestný systém komplikovanejší, zodpovedá diaľnici najlepšie freeway, limited-access highway, superhighway, v niektorých štátoch USA a v Kanade aj expressway. Slovo highway je všeobecnejší termín a zahŕňa okrem diaľnic aj cesty nižších kategórií.
Diaľnica podľa slovenských právnych predpisov Na Slovensku je diaľnica (v širšom zmysle) podľa §4 135/1961 Zb. vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti podľa §16 Zákona o cestnej premávke 8/2009 Z.z.). Z hľadiska stavebnotechnického vyhotovenia sa diaľnice (v širšom zmysle) delia na diaľnice (v užšom zmysle) a rýchlostné cesty. Diaľnica (v užšom zmysle) je budovaná ako "pozemná komunikácia smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom, s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami)". Rýchlostná cesta je "budovaná ako pozemná komunikácia s obmedzeným pripojením a prístupom, ktoré sa svojím stavebnotechnickým vyhotovením odlišuje od diaľnice návrhovými prvkami".
Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, ak ekonomický rozbor preukáže nevhodnosť okamžitej výstavby diaľnice v celom rozsahu, projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové vozidlá, ak spĺňa technické podmienky cestu pre motorové vozidlá.
Z hľadiska cestnej premávky, teda podľa 8/2009 Z.z., je diaľnica pozemná komunikácia označená dopravnou značkou "diaľnica". Na diaľnici platia tieto osobitosti premávky: môžu ju používať len vodiči motorových vozidiel vodič motorového vozidla smie jazdiť rýchlosťou najmenej 80 km/h, v úseku prechádzajúcom cez obec najmenej 65 km/h vchádzať a vychádzať sa smie len na miestach na to určených pre nákladné vozidlá s hmotnosťou nad 7,5 t je zakázané predchádzať iné vozidlá je zakázané zastavenie a státie (s výnimkou núdzového státia), otáčanie, cúvanie a vchádzanie na stredný deliaci pás vlečenie vozidla je dovolené len vtedy, ak je to nevyhnutné na jeho odstránenie z cesty a to len k najbližšiemu parkovisku alebo výjazdu
Na účely „Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice“ z Espoo z roku 1991, ktorý nadobudol platnosť na Slovensku v roku 2000, „diaľnica“ (angl. motorway) znamená "cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá a) s výnimkou jednotlivých vymedzených miest alebo dočasne, má jednotlivé jazdné pruhy pre premávku v obidvoch smeroch od seba oddelené deliacim pásom, ktorý nie je určený na premávku, alebo výnimočne iným značením; b) nemá úrovňové križovanie s inou cestou, železnicou alebo električkovou traťou, alebo chodníkom; c) je označená dopravnou značkou ako diaľnica. Na Slovensku boli do roku 2005 všetky diaľnice a rýchlostné cesty vo vlastníctve štátu a spravovala ich Slovenská správa ciest (SSC). Rozdelením SSC a vznikom Národnej diaľničnej spoločnosti dňa 1. februára 2005 prešli diaľnice a rýchlostné cesty do jej vlastníctva a správy.http://www.ssc.sk/files/documents/rozvoj_cestnej_siete/koncepcia/03_cesty.pdf
Dejiny Slovensko
náhľad|Historická mapa prvej (pôvodnej) diaľnice A8-A9 v Taliansku. Táto prvá diaľnica na svete bola otvorená 21. septembra 1924.
Taliansko, USA Prvý úsek skutočnej diaľnice (tal. autostrada) na svete otvorili v Taliansku 21. septembra 1924 medzi Milánom a Varese (dostavaná bola 1926). Teraz tvorí častí diaľnic A8 a A9. Diaľnica mala v každom smere len jeden pruh a žiadne križovatky. Prvé americké úseky diaľnice (parkways) v New York boli otvorené tiež v 20. rokoch 20. storočia.
Nemecko Prvý predchodca diaľnic AVUS (Automobil-Verkehrs- und Übungsstraß) sa začal stavať neďaleko Berlína už v roku 1913. Bol však dostavaný až v roku 1921. Je tvorený dvoma zhruba dlhými súbežnými a úplne rovnými dvojprúdovými cestami, ktoré sú na oboch koncoch prepojené vratnými zákrutami. Využitie tohto diela bolo len na súkromné účely a poplatok za jednorázový prejazd bol 10 mariek. Konali sa tu preteky, záťažové skúšky motorov atď. Prvá skutočná diaľnica v Nemecku bol postavená v rokoch 1930 – 1932 medzi Kolínom nad Rýnom a Bonnom, ešte pred nástupom Hitlera k moci. Hitler si uvedomil obrovský hospodársky, propagačný aj vojenský význam diaľnic a rok po jeho nástupe k moci bola pri obci Unterhaching pri Mníchove slávnostne začatá výstavba sieť diaľnic v Nemecku.
Rok 1935 1936 1937 1938 Dĺžka diaľničnej siete aj na okupovaných územiach a územiach, ktoré dnes už nepatria Nemecku
Spojené kráľovstvo Vo Spojenom kráľovstve boli diaľnice prvýkrát spomenuté v cestnom zákone Special Roads Act v roku 1949; prvým otvoreným úsekom bol obchvat Prestonu v roku 1958. Prvý dlhší úsek diaľnic bola M1 medzi Crickom a Berrygrove. Od tohto obdobia boli diaľnice pravidelne otvárané až do osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1972 bolo v prevádzke prvých 1 000 míľ, resp. siete. Obchvat Londýna, M25, bol otvorený v roku 1986. Plány londýnskej radnice na ďalšie okruhy okolo Londýna boli ale zastavené z dôvodu rozsiahlych protestov a vysokých nákladov. V roku 1996 celková dĺžka siete predstavovala 2 000 míľ, resp. .
Diaľnica podľa slovenských technických noriem Podľa STN 736100 je diaľnica "cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové."
Šírka slovenských diaľnic (kategória) Norma STN 73 6101 stanovuje základné kategórie cestných komunikácií (CK) a ich značenie. CK sú značené nasledovne:
v čitateli príslušné písmeno (C, R alebo D) a šírku CK v metroch (pre cestu, rýchlostnú cestu a diaľnicu), v menovateli návrhovú rýchlosť v km/h.
Pokiaľ cesty sú rôznej celkovej šírky od 6,5 po 11,5 metra sú rýchlostné cesty a diaľnice len troch šírok: 22,5 m, 24,5 m a 26,5 m. Diaľnice sú len D 24,5 a D 26,5 m. Je na nich navrhovaná rýchlosť aspoň 80 km/h a pre rýchlosť 140 km/h je navrhovaná širšia diaľnica (26,5m), pokiaľ D 24,5 je navrhovaná pre rýchlosť max 120 km/h.
Technické informácie náhľad|Mimoúrovňová križovatka v Birminghame tiež prezývaná Spaghetti Junction náhľad|Príklad riešenia stredového deliaceho pásu pomocou betónových zábran thumb|Viaduc de Millau, v dobe otvorenia najvyšší diaľničný most na svete thumb|Peážny úsek diaľníc M1 a M7 v Maďarsku thumb|Mnohé belgické a niektoré holandské diaľnice sú ako jediné v EÚ osvetlené aj mimo intravilánu obcí thumb|Odpočívadlo na českej diaľnici D2 thumb|Výjazd z chorvátskej diaľnice A5 do mesta Đakovo thumb|Dopravné značenie na poľskej diaľnici A6Parametre diaľnic v Európe sú podobné ako tie na Slovensku.
Stredový deliaci pás Šírka stredového deliaceho pásu, zahrňujúca aj šírku vnútorných vodiacich prúžkov, je pri diaľničných profilov odvodených od základného typu D 26,5 5 metrov, u profilov odvodených od typu D 24,5 4 metre. Šírka vnútorného vodiaceho prúžku je .
Krajnice Diaľničné krajnice sa zriaďujú vždy ako čiastočne spevnené a čiastočne nespevnené. Šírka spevnenej časti krajnice, zahrňujúca aj široký vodiaci prúžok, je pri profile D 26,5 alebo pri profile D 24,5.
Prídavné pruhy Prídavné pruhy pre jazdu pomalých vozidiel v stúpaniach majú šírku . Od jazdných pruhov sú oddelené plnou čiarou širokou a zriaďujú sa na úkor spevnenej časti krajnice.
Mimoúrovňové križovatky
Mosty Mosty na diaľniciach sa rozdeľujú na: mosty umiestnené v diaľničnom telese na prevod diaľnice cez rieky, jazerá, terénne priehĺbeniny, doliny a pod. mosty nad diaľnicou (nadjazdy) na mimoúrovňové prekríženie iných komunikácií (ciest, železníc, poľných ciest a pod.) v forme nadjazdu nadjazdy so stredovou podperou nadjazdy bez stredovej podpery ostatné mosty (napr. mosty v telese rámp mimoúrovňových križovatiek a pod.)
Vybavenosť diaľnic Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky sú neodmysliteľnou súčasťou vybavenia diaľničnej koruny na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Zvodidlá súžia najmä na ochranu vozidiel pred zídením z cesty alebo z koruny diaľnice. Ak sú inštalované vo väčších dĺžkach, slúžia ako smerové vodiace zariadenia.
Zvodidlá, tvarované podľa typového podkladu s hornou hranou oceľovej pásnice vo výške , sa inštalujú v stredovom deliacom páse alebo na krajnici pozdĺž pevných prekážok poľa zásad, ktoré určuje príslušná vyhláška. V stredovom deliacom páse sa zvodidlá vždy osadzujú ako zdvojené na oceľové stĺpiky umiestnené v osi stredového pásu.
V nebezpečnej časti krajnice sa zvodidlá osadzujú na násypoch vyšších než 3 metre. Takisto sa osadzujú pozdĺž vodných plôch, železničných tratí, pevných prekážok, stromov a pod. Chránia sa nimi všetky pevné prekážky (zariadenia) v diaľničnom telese, podpery návestných portálov, SOS telefónov a pod. Osadzujú sa rovnako aj v násypových častiach vetví diaľničných križovatiek, a to:
pri výjazde diaľnice na vnútornú stranu smerových oblúkov s polomerom menším než pri vjazde na diaľnicu na tej istej strane a pri rovnakých smerových pomeroch ako pri výjazde, ale v zákrutách so stredovým uhlom väčším než 120° vždy, ak je násyp vetvy vyšší než 3 metre (a to po oboch stranách vozovky), alebo ak sú svahy násypov strmšie než pomer 1:4.
Začiatok každého zvodidla sa pred pevnú prekážku vysúva na dĺžku 20 metrov a vždy sa smerovo odkloní od diaľničnej koruny alebo vetvy križovatky do zemného telesa. Minimálna dĺžka zvodidla by mala byť aspoň (t. j. 13 pásnic s dĺžkou ). Ak vychádza medzi dvoma nasledujúcimi zvodidlami voľná medzera menšia než , prevedie sa priebežné osadenie a spojenie oboch zvodidiel. Výnimočne kratšie úseky sa pripúšťajú len pri ochrane SOS telefónov.
Smerové stĺpiky sa osadzujú po oboch stranách dopravných pásov diaľnice v nespevnenej časti krajnice a na stredovom deliacom páse, kde nie sú nainštalované stredové zvodidlá. Táto zásada sa vzťahuje i na vetvy križovatiek. Smerové stĺpiky sa umiestňujú od hrany spevnenej časti krajnice alebo hrany plôch prúžkov či vozovky. V úsekoch so zvodidlami sa osadzujú skrátené smerové stĺpiky. Vzájomná vzdialenosť stĺpikov je .
Stĺpiky používané na Slovensku sú bielej farby s čiernym pruhom. Stĺpiky sú vysoké nad úrovňou priľahlej krajnice alebo stredového pásu a 0,10 – široké na pohľadovej ploche zo strany vodiča, trojuholníkového prierezu so zaoblenými hranami.
Zvislé a vodorovné dopravné značenie