thumb|upright=2.0|Ekonomické rajóny Ruskej federácie: Ekonomický rajón () je zoskupenie subjektov Ruskej federácie, vytvorené na hospodárske a štatistické účely. Rozdelenie územia Ruskej federácie na ekonomické rajóny vychádza z „Všeruského klasifikátora ekonomických regiónov“ (), ktorý spravuje Ministerstvo ekonomického rozvoja Ruskej federácie a ktorý je súčasťou ruskej sústavy štatistických ukazovateľov.
Dejiny Členenie ruského územia pre potreby efektívneho hospodárskeho spravovania krajiny má vzhľadom na rozsiahlosť a rozmanitosť krajiny svoj racionálny základ. Prvé pokusy o ekonomické členenie Ruska sa objavujú začiatkom 18. storočia v dielach ruského geografa a ekonóma Vasilija Nikitiča Tatiščeva. Od 19. storočia je badateľná snaha o vedecký prístup k problematike vďaka rozvoju humánnej geografie. V roku 1818 ruský štatistik a geograf Konstantin Ivanovič Arseniev v diele „Náčrt štatistiky Ruského štátu“ () prvýkrát definoval čisto na geografickom princípe desať regiónov (tzv. priestranstiev, ): Severné, Alaunské, Baltské, Nížinné, Karpatské, Stepné, Okské, Povolžské, Uralské a Sibírske. Zatiaľ však presne nedefinoval hranice jednotlivých regiónov. V roku 1848 už vo svojom ďalšom diele „Štatistické eseje Ruska“ () presne rozdelil vtedajšie administratívne jednotky - gubernie do jednotlivých priestranstiev, nanovo ich definoval a niektorým zmenil názvy - Severné, Alaunské, Baltské, Nížinné, Karpatské, Stepné, Centrálne či Vnútorné, Uralské, Kaukazské a Sibírske.
Koncom 19. storočia sa presadil nový spôsob ekonomickej rajonizácie Ruska podľa Piotra Petroviča Semionova - Ťan-Šanského, ktorý rozdelil gubernie európskeho Ruska do 12 skupín, tzv. oblastí (): Krajná severná (), Prijazerná (), Pobaltská (), Moskovská priemyselná (), Centrálna poľnohospodárska (), Pouralská (), Dolnovolžská (), Maloruská (), Novoruská (), Juhozápadná (), Bieloruská () a Litovská () oblasť. Toto nové ekonomické členenie prevzali a používali rôzne štátne úrady a inštitúcie. náhľad|Porovnanie ekonomického rozdelenia Ruska podľa Arsenieva (vľavo) a Semionova (vpravo)
Pre potreby Kolumbovskej výstavy v Chicagu v roku 1893 bol pod vedením D. I. Mendelejeva vydaný zborník „Továrenský priemysel a obchod Ruska“ (), v ktorom Mendelejev prezentuje ekonomické rozdelenie Ruska na 14 ekonomických krajov (). Deväť z nich pokrývalo 50 gubernií európskej časti Ruska a zvyšných päť krajov pokrývalo územie Fínska a Poľska (vtedy súčasť Ruska), Kaukaz, Sibír a stredoázijské územia. Každý kraj opäť tvorili administratívne jednotky - gubernie, pričom rozhodujúcimi pri tvorbe krajov boli podľa Mendelejeva tri prvky, ktoré mali podľa neho zásadný vplyv na priemyselný rozvoj: pôvod obyvateľstva, komfort dostupnosti informácií a hojnosť ľahko a lacno získateľného paliva.
Okrem týchto delení sa vyskytovalo aj veľké množstvo iných. Prakticky každý významnejší autor geografického či štatistického diela sa snažil o predstavenie vlastného pohľadu na ekonomicko-hospodárske členenie krajiny.
Zoznam ekonomických rajónov Ruskej federácie Oficiálny názov rajónu Subjekty Federácie Poloha na mape Ruskej federácie 1. Centrálny ekonomický rajón() Brianska oblasť Vladimírska oblasť Ivanovská oblasť Kalužská oblasť Kostromská oblasť Moskovská oblasť Oriolska oblasť Riazanská oblasť Smolenská oblasť Tulská oblasť Tverská oblasť Jaroslavlianska oblasť Moskva 300px 2. Centrálno-černozemný ekonomický rajón() Belgorodská oblasť Voronežská oblasť Kurská oblasť Lipecká oblasť Tambovská oblasť 300px 3. Východosibírsky ekonomický rajón() Buriatsko Tuviansko Chakasko Zabajkalský kraj Krasnojarský kraj Irkutská oblasť 300px 4. Ďalekovýchodný ekonomický rajón() Jakutsko (Republika Sacha) Kamčatský kraj Prímorský kraj Chabarovský kraj Amurská oblasť Magadanská oblasť Sachalinská oblasť Židovská autonómna oblasť Čukotský autonómny okruh 300px 5. Severný ekonomický rajón() Karelsko Komijsko Archangeľská oblasť Vologdská oblasť Murmanská oblasť Nenecký autonómny okruh 300px 6. Severokaukazský ekonomický rajón() Adygejsko Dagestan Ingušsko Kabardsko-Balkarsko Karačajsko-Čerkesko Severné Osetsko Čečensko Krasnodarský kraj Stavropoľský kraj Rostovská oblasť + (Krymská republika a Sevastopoľ) 300px 7. Severozápadný ekonomický rajón() Leningradská oblasť Novgorodská oblasť Pskovská oblasť Petrohrad 300px 8. Povolžský ekonomický rajón() Kalmycko Tatársko Astrachánska oblasť Volgogradská oblasť Penzianska oblasť Samarská oblasť Saratovská oblasť Ulianovská oblasť 300px 9. Uralský ekonomický rajón() Baškirsko Udmurtsko Permský kraj Kurganská oblasť Orenburská oblasť Sverdlovská oblasť Čeľabinská oblasť 300px 10. Volžsko-viatsky ekonomický rajón() Marijsko Mordviansko Čuvašsko Kirovská oblasť Nižnonovgorodská oblasť 300px 11. Západosibírsky ekonomický rajón() Altajsko Altajský kraj Kemerovská oblasť Novosibirská oblasť Omská oblasť Tomská oblasť Ťumenská oblasť Chantyjsko-Mansijsko Jamalsko 300px 12. Kaliningradský ekonomický rajón() Kaliningradská oblasť 300px Zabajkalský kraj vznikol 1. marca 2008 zlúčením Čitskej oblasti a Agského buriatskeho autonómneho okruhu. S Krasnojarským krajom sa 1. januára 2007 zlúčili Evenkovský a Tajmýrsky autonómny okruh. Do Irkutskej oblasti bol 1. januára 2008 začlenený aj Usťordský buriatsky autonómny okruh. Kamčatský kraj vznikol 1. júla 2007 zlúčením Kamčatskej oblasti a Koriackeho autonómneho okruhu. Od 18. marca 2014 sa na základe medzinárodne neuznaného referenda pripojili k Rusku dva nové subjekty Federácie, Krymská republika a mesto federálneho významu Sevastopoľ. Aj keď Rusko uvedené subjekty vo svojej ústave a zákonoch považuje sa legitímnu súčasť svojho územia, prevažná väčšina štátov sveta (vrátane Slovenska) považuje tieto územia naďalej za súčasť Ukrajiny. Permský kraj vznikol 1. decembra 2005 spojením Permskej oblasti a Komijsko-Permského autonómneho okruhu.
Pozri aj Administratívne členenie Ruska
Referencie
Iné projekty