right|thumb|Poloha
Uralský federálny okruh () je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Nachádza sa v západnej časti ázijskej časti Ruska. Okruh je rozlohou najväčším regiónom Ruskej federácie, má rozlohu a žije tu 12 373 926 obyvateľov (2002). Najväčšími mestami sú Jekaterinburg, Čeľabinsk a Ťumeň.
Uralský federálny okruh bol založený Výnosom prezidenta Ruskej federácie č. 849 dňa 13. mája 2000 ako jeden z federálnych okruhov nového administratívneho usporiadania Ruska.
Patrí k ekonomicky najvýznamnejším regiónom Ruskej federácie, produkuje sa tu 16 % hrubého národného produktu a 20 % priemyselnej produkcie krajiny. 42 % vybratých daní v ruskom štátnom rozpočte pochádza práve z tohto okruhu. V Uralskom federálnom okruhu sa nachádza obrovské nerastné bohatstvo, tretina ruských ložísk ropy, šestina zásob železnej rudy, 10 % drevnej hmoty, viac ako 4 % zásob farebných kovov. Toto územie je bohaté na veľké ložiská bauxitu, chromitu, farebných a vzácnych kovov, fosfátov, baritu, vápenca a ďalších prírodných stavebných materiálov. Ťaží sa tu viac ako 92 % plynu a 68 % ropy Ruskej federácie. Práve odtiaľto pochádza 40 % ruskej produkcie ocele.
Administratívne členenie okruhu Uralský federálny okruh tvoria nasledovné subjekty Ruskej federácie: náhľad|vľavo|Administratívne členenie Uralského federálneho okruhu Štyri oblasti a dva autonómne okruhy. 1. Kurganská oblasť – administratívne centrum Kurgan 2. Sverdlovská oblasť – administratívne centrum Jekaterinburg 3. Ťumenská oblasť – administratívne centrum Ťumeň 4. Chantyjsko-mansijský autonómny okruh* – administratívne centrum Chanty-Mansijsk 5. Čeľabinská oblasť – administratívne centrum Čeľabinsk 6. Jamalskonenecký autonómny okruh* – administratívne centrum Salechard * autonómne okruhy sú súčasťou Ťumenskej oblasti
Hlavným mestom Uralského federálneho okruhu je Jekaterinburg.
Najväčšie sídla okruhu Najväčšími sídlami Uralského federálneho okruhu z hľadiska počtu obyvateľov (údaje podľa odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010) sú: Jekaterinburg () 1.344 tis. Čeľabinsk () 1.096 tis. Ťumeň () 580 tis. Magnitogorsk () 410 tis. Nižnij Tagil () 373 tis. Kurgan () 322 tis. Surgut () 302 tis. Nižnevartovsk () 248 tis. Zlatoust () 189 tis. Kamensk-Uraľskij () 179 tis. Miass () 152 tis. Pervouraľsk () 134 tis. Novyj Urengoj () 120 tis. Neftejugansk () 119 tis. Nojabrsk () 111 tis. Toboľsk () 99 tis.
Najvyšší politickí predstavitelia okruhu Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie (plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Uralský federálny okruh“) Piotr Michajlovič Latyšev () – od 18. mája 2000 do 2. decembra 2008 Nikolaj Alexandrovič Vinničenko () – od 8. decembra 2008 do 5. septembra 2011 Jevgenij Vladimirovič Kujvašev () – od 6. septembra 2011 do 14. mája 2012 Igor Riurikovič Cholmanskich () - od 18. mája 2012 dodnes (2013)
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálny portál Uralského federálneho okruhu (v ruštine, angličtine, nemčine) Oficiálny portál Splnomocnenca Uralského federálneho okruhu (v ruštine)