Madrid je hlavným a zároveň najväčším mestom Španielska, leží v jeho centre. Má vyše 3,3 milióna obyvateľov, je tiež hlavným mestom Madridského spoločenstva, ktoré je súčasťou jedného zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. V madridskej aglomerácii žije viac ako 6,5 miliónov obyvateľov. Počtom obyvateľov je druhé najväčšie v EÚ (po Berlíne) a jeho metropolitná oblasť je druhá najväčšia v EÚ (po Paríži)Demographia World Urban Areas & Population Projections.
Je politickým centrom štátu, sídli tu vláda a španielsky kráľ Filip VI. Od roku 2019 je primátorom mesta José Luis Martínez - Almeida, popredný predstaviteľ liberálneho krídla španielskej Ľudovej strany - PP.
Z medzinárodných organizácií tu sídli Svetová organizácia pre cestovný ruch (WTO) spadajúca pod OSN. Madrid je vplyvným kultúrnym centrom so svetoznámymi múzeami, napríklad Museo del Prado, Thyssen-Bornemisza a Museo Reina Sofía. Tieto tri múzeá ( kultúrne centrum Reina Sofía je pomenované po bývalej kráľovnej Sofii a vzniknuté v roku 1986 ako Národné centrum umení zamerané na súčasné umenie ) tvoria v meste tzv. Zlatý trojúholník umení. Madrid je takisto sídlom svetoznámeho futbalového klubu Real Madrid a ďalšieho klubu Atlético Madrid.
Dejiny Územie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku.Dejiny Madridu, José Manuel Castellanos, po španielskyPri archeologických vykopávkach sa zistilo že rieka Manzanares prechádzajúca západnou a centrálnou časťou Madridu lákala nomádske populácie už v dobe kamennej. Počas Rímskej ríše patrilo územie diecéze Complutum (dnes Alcalá de Henares) Vznikol ako moslimská pevnosť založená na zvyškoch vizigótskeho osídlenia zo 7. storočia. Pôvod dnešného mesta sa začal v 9. storočí, keď na mieste dnešného Kráľovského paláca postavil Mohamed I. malý palác. Okolo tohto paláca bola postavená malá citadela al-Mudaina. Blízko paláca tiekla rieka Manzanares, ktorú Arabi nazývali al-Majrīṭ (arab. المجريط – zdroj vody). Z toho vzniklo pomenovanie miesta Majerit, ktoré sa neskôr vyvinulo do súčasného Madrid.
Citadelu pomenovanú ako Alcázar založil emír z Cordóby Mohamed I v roku 854 a v roku 1031 sa pevnosť ocitla pod vplyvom Toleda.
Citadelu dobyl v roku 1083 kresťanský kráľ Leónu a Kastílie Alfonz VI., pri svojom postupe do Toleda. Miestnu mešitu následne vysvätil ako kresťanský kostol. Madrid ( čo bol nesprávne vyslovovaný termín domácich obyvateľov )stratil v tej dobe svoj strategický význam. V roku 1202 obdržal Madrid privilégium, tzv. fuero čo bolo regionálne privilégium udeľované kráľom. Do tej doby bol považovaný za pridružené teritórium Toleda. V roku 1329 vznikli na podnet Ferdinanda IV. v meste generálne kortesy. Mestu sa rovnako v roku 1348 nevyhla ani katastrofa v podobe moru, ktorý vyčíňal v celej Európe. Miestni Sefardskí Židia a Mauri žili v meste až do 15. storočia, keď boli vyhnaní.
Odhaduje sa že v roku 1550, kedy sa v Alcazáre usadil potomok katolických kráľov Izabely a Ferdinanda Karol I, malo mesto okolo 12 tisíc obyvateľov.
V roku 1561 si obec vybral ako sídlo svojho dvora Filip II., čím sa stala prvým stálym hlavným mestom španielskej monarchie. Nastalo obdobie výrazného rozvoja Madridu a mesto zažívalo prudký nárast počtu obyvateľov. Po prekvapivom rozhodnutí Filipa II. že hlavným mestom sa stane Madrid boli etablované šľachtické rodiny zo Segovie, Toleda či Valladolidu prekvapené. V týchto mestách však neustále vyčíňali vzbury šľachty proti kráľovi a pokľudný a stranou ležiaci Madrid nepredstavoval v tejto oblasti žiadne nebezpečenstvo. Madrid začal prekypovať dianím a kultúrnym rozvojom. Z celého Španielska sa sem hrnuli v tisícoch remeselníci, umelci, spisovatelia, ale i obyčajní ľudia a nižšia šľachta v snahe sa uchytiť a nájsť si nové živobytie. V polovici 17. storočia malo hlavné mesto už 150 tisíc obyvateľov, čím sa stal zďaleka najľudnatejším sídlom v Španielsku. Mesto sa však vyvíjalo pomerne chaoticky a nárazovite a nezaradilo sa tak k veľkolepým európskym metropolám typu Paríž, Rím, Neapol či Londýn. Väčšie obdobie stavebného rozvoja prišlo až v 18. storočí s príchodom kráľa Karola III. Ten sa zaslúžil o pozvanie výnimočných urbanistov a architektov do Madridu a snažil sa z neho urobiť dôstojné a veľkolepé sídlo jednej z najväčších ríš vtedajšieho sveta. Celkove po odchode Habsburgovcov a príchode Bourbonovcov sa Madrid začal radikálne meniť. Pribudli nové budovy, kláštory, kostoly a parky či verejné priestranstvá s výnimočnými fontánami ktoré stoja v meste dodnes. V tom istom období sa realizoval aj projekt stavby Puerta de Alcalá - výnimočného stavebného diela Francesca Sabatiniho. V roku 1819 sa verejnosti otvorilo svetoznáme múzeum Prado a spolu s ním aj park Buen Retiro či kráľovská botanická záhrada. V roku 1859 mestská radnica schválila projekt Ensanche t.j. rozšírenie mesta a búranie hradieb. Na prelome 19. a 20. storočia sa Madrid začal meniť na veľkolepé mesto ako ho poznáme dnes.
S výnimkou obdobia rokov 1601 až 1606, kedy bol hlavným mestom Valladolid, a krátkeho obdobia počas španielskej občianskej vojny, kedy vláda sídlila najskôr vo Valencii a potom v Barcelone, Madrid je hlavným mestom až dodnes.
Geografia Mesto leží na rieke Manzanares v strede Španielska aj Madridského spoločenstva (ktoré zahŕňa mesto spolu s mestskou aglomeráciou, predmestím a priľahlými dedinami). Susedí s autonómnymi spoločenstvami Kastília-La Mancha a Kastília-León.
Vývoj teploty a zrážok v meste + Parque del Buen Retiro 1971 – 2000 Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Priemerná Maximálna teplota (°C)9.712.015.717.521.426.931.230.726.019.013.410.119.4 Minimálna teplota (°C)2.63.75.67.210.715.118.418.215.010.26.03.89.7 Zrážky (mm) 373526475225151028495656436 spolu
Ekonomika Pre svoju ekonomickú produkciu, životný štandard a rozsah trhu je Madrid považovaný za hlavné finančné centrum Pyrenejského polostrova. Sídlia tu centrály väčšiny španielskych spoločností, rovnako ako centrály troch zo sto najväčších spoločností na svete (Telefónica, Repsol-YPF, Banco Santander).
Madrid sa však tejto úlohy ujal až pomerne neskoro - ku koncu 20. storočia. Predtým bol známy ako mesto kde priemyselná revolúcia či služby nedosiahli úroveň ako v tradičnom rivalovi - Barcelone či iných metropolách Európy. Obrovský priemysel "vtrhol" do mesta až v druhej polovici 20. storočia a na začiatku 21. storočia sa z mesta stalo jedno z najbohatších miest v Európe. HDP Madridu je v rámci Európskej únie druhé najvyššie po Paríži a v súčasnosti tvorí okolo 240 miliárd eur ročne. Hlavným odvetvím sú dnes služby, priemysel elektrotechnický, strojársky či potravinársky a rovnako turistický ruch. Madrid mal a stále má veľmi silné postavenie v rámci finančných služieb a bankovníctva. V malom rozsahu sa ešte udržiavajú aj tradičné remeslá ako ručné tkanie kobercov a gobelínov v kráľovskej gobelínovej tkalcovni či výroba remeselných výrobkov ako klobúky, vejáre a keramika.
Doprava V roku 2018 zakázalo mesto všetkým nerezidentským vozidlám vjazd do centra mesta. náhľad|M-607 sa stretáva s M-30 severne od mesta. Madrid je obsluhovaný niekoľkými cestami, tromi druhmi verejnej povrchovej dopravy a dvoma letiskami, z ktorých jedno je takmer dvomi rôznymi letiskami. K hlavnému mestu sa zbieha veľké množstvo dôležitých cestných, železničných a leteckých spojení, ktoré poskytujú efektívne spojenie s ostatnými časťami metropolitného regiónu, so zvyškom Španielska a inými časťami Európy.
Cestná doprava
Madrid Central Autá (okrem hybridných a elektrických vozidiel, ako aj obyvateľov a hostí) boli zakázané v nízkoemisnej zóne Madrid Central v roku 2018. Znečistenie v oblasti sa po zákaze znížilo. V roku 2016 bolo oznámené, že Madrid prestane používať všetky vozidlá poháňané naftovým pohonom v budúcom desaťročí.
Radiálne cesty náhľad|Sieť ciest v Španielsku má svoj najdôležitejší uzol v Madride. Madrid je stredom najdôležitejších ciest v Španielsku. Už v roku 1720 vytvorilo Reglamento General de Postas uzákonené Filipom V. základ pre radiálny systém ciest v krajine.
Madrid disponuje niekoľkými najvýznamnejšími autovías (diaľnicami), ktoré sú súčasťou štátnej cestnej siete. V smere hodinových ručičiek od severu: A-1 (Madrid–Irún–francúzska hranica), A-2 (Madrid–Zaragoza–Barcelona–francúzska hranica), A-3 (Madrid–Valencia), A-4 (Madrid–Córdoba–Sevilla–Cádiz), A-5 (Madrid–Badajoz–portugalská hranica) a A-6 (Madrid–A Coruña). A-42, ďalšia diaľnica spájajúca Madrid a Toledo, je taktiež súčasťou štátnej siete.
M-607 spája Madrid s priesmykom Navacerrada. Je to dvojprúdová diaľnica na svojom počiatočnom úseku z Madridu do Colmenar Viejo a je súčasťou regionálnej cestnej siete.
Vzhľadom na veľkú premávku boli paralelne s hlavnými vnútroštátnymi diaľnicami vybudované nové spoplatnené diaľnice. Ich názvy sú R-2, R-3, R-4 a R-5, a mali poskytnúť platenú alternatívu k často preplneným radiálam, ktoré spoplatnené nie sú. Okrem R-3 však nekončia blízko najvnútornejšieho cestného okruhu M-30, pretože R-2 končí na M-40, R-4 na M-50 a R-5 na M-40.
Okružné cesty náhľad|Tunel obchvatu M-30 rovnobežný s riekou Manzanares Cestná sieť Madridu zahŕňa aj štyri okružné cesty v rôznych vzdialenostiach od centra. Najvnútornejší cestný obchvat, M-30, je jediný, ktorého trasa sa nachádza prísne v rámci mestských hraníc Madridu. Vlastní ju madridská mestská rada a prevádzkuje ju spoločnosť Madrid Calle 30, SA. Je to najrušnejšia španielska cesta, známa svojími dopravnými zápchami. Významná časť jej južnej časti vedie pod zemou paralelne s riekou Manzanares, s tunelovými úsekmi dlhými viac ako 6 km a 3 až 6 jazdnými pruhmi v každom smere.
Druhý obchvat, M-40 (súčasť štátnej cestnej siete), obopína mesto, pričom sa rozširuje aj do ďalších okolitých obcí. Úsek cesty na severozápade vedie pod zemou, pod južnou časťou chránenej oblasti Monte de El Pardo.
M-45 čiastočne obieha mesto, spája M-40 a M-50 a prechádza oblasťami ako Villaverde a Vallecas na juhovýchode mesta.
M-50, vonkajší obchvat Madridu, spája obce a mestá v metropolitnej oblasti, ako sú Fuenlabrada, Móstoles, Getafe, Leganés na juhu a Boadilla del Monte a Las Rozas na západe.
Verejná doprava náhľad|Mapa madridského metra V meste existujú štyri hlavné druhy verejnej dopravy s mnohými dopravnými uzlami. Consorcio Regional de Transportes de Madrid (CRTM) riadi prevádzku verejnej dopravy u viacerých poskytovateľov v regióne, pričom zlaďuje poplatky za služby prímestskej železnice, metra, električiek (Metro Ligero, ML) a autobusovej dopravy od rozdielných prevádzkarov.
Metro
Metro je systém podzemnej železnice slúžiaci Madridu aj jeho satelitom. Otvorené v roku 1919, metro prešlo rozsiahlym rozšírením v druhej polovici 20. storočia. Je tretím najdlhším systémom metra v Európe (po Moskve a Londýne) s 294 kilometrami trate. V roku 2023 malo metro 302 staníc, vačší počet má už len parížske metro. Obsahuje 13 liniek, 12 z nich je očíslovaých od 1 do 12, kým tá posledná, krátka linka Ramal (R), spája stanice Ópera a Príncipe Pío.
Cercanías náhľad|Mapa Cercanías Madrid Cercanías Madrid je služba prímestskej železnice (rýchlodráhy) používaná na dlhšie vzdialenosti zo satelitov a mimo Madridu. Pozostáva z 10 liniek, 370 km trate a 90 staníc. S menším počtom staníc v centre mesta sú rýchlejšie ako metro, ale prichádzajú menej často. Tento systém je spojený s metrom (v súčasnosti 22 staníc) a električkami (Metro Ligero). Linky nesú názvy: C-1, C-2, C-3, C-4, C-5, C-6, C-7, C-8, C-9, C-10.
Autobusy V meste je aj hustá sieť autobusových liniek, ktorú prevádzkuje mestská spoločnosť Empresa Municipal de Transportes (alebo EMT Madrid), ktorá funguje 24 hodín denne; špeciálne spoje nazývané „linky N“ sú prevádzkované v noci. Špeciálna linka Airport Express Shuttle spájajúca letisko s centrom mesta je známa svojími výrazne žltými autobusmi. Okrem mestských liniek prevádzkovaných EMT spájajú mesto s predmestiami zelené autobusy (interurbanos). Neskoršie linky, hoci sú tiež regulované CRTM, často prevádzkujú súkromní operátori.