Mezopotámia (z ; ; ) je názov: a) v širšom zmysle a dnes: územia, ktoré približne zodpovedá územiu medzi Kaukazom, pohorím Zagros, Perzským zálivom a Arabskou púšťou (zhruba Irak a časť Sýrie), b) v užšom zmysle a pôvodne: len územia a) na sever od Bagdadu na západ od geografickej Asýrie (pozri dole).
Mezopotámia je pravdepodobne kolískou ľudskej civilizácie (najprv severná, potom južná). Názov Mezopotámia sa tradične používa najmä pre obdobie asi 10000 pred Kr. (prvé sídla) až 651 po Kr. (dobytie Arabmi).
Mezopotámia tvorí jadro tzv. Predného východu, ktorý zahŕňa Malú Áziu, Arabský polostrov a dnešné štáty Sýria, Libanon, Izrael, Jordánsko, Palestína, Irak a Irán.
Proces znovuobjavovania Mezopotámie bádateľmi (najmä) od 19. storočia po Kr. je stručne opísaný dolu na konci kapitoly Vývoj.
Členenie Mezopotámia sa po roku 3500 pred Kr. politicky delila na Akkad a Sumer, neskôr na Asýriu a Babyloniu.
Z čisto praktického geografického hľadiska sa však pre ľubovoľné obdobie rozlišuje: na severe: Asýria, čiže severné povodie rieky Tigris až dolu po mesto Sámarrá Mezopotámia v užšom zmysle, čiže stredné povodie rieky Eufrat na západ od Asýrie na juhu: Babylonia, čiže (záplavové) územie riek Eufrat a Tigris od dnešného Bagdadu na juh
Datovanie Dátumy pred rokom 2350 pred Kr. sú len približné. Dátumy medzi 2350 pred Kr. až 2100 pred Kr. sú s presnosťou +/- 100 rokov Pre dátumy medzi 2100 až 1500 pred Kr. existuje tzv. dlhá, stredná alebo krátka chronológia. Rozdiel medzi dlhou a strednou je spravidla 56 rokov (smerom k dnešku), rozdiel medzi strednou a krátkou spravidla 64 rokov (smerom k dnešku). Dlhá sa už dnes nepoužíva, stredná sa tradične používa na Slovensku (a v Česku) a krátka je podľa posledných výpočtov najpravdepodobnejšia. Tu budeme používať strednú s občasnou poznámkou „k…“ čo znamená „krátka chronológia“. Dátumy medzi 1500 pred Kr. až 1000 pred Kr. sú s presnosťou prinajhoršom +/- 10 rokov Dátumy po roku 1000 pred Kr. sú s presnosťou prinajhoršom +/- 1 alebo 2 roky
Mapa upright=2|thumb|right|Veľké útvary v oblasti Mezopotámie a blízkeho okolia od čias Obejdskej kultúry (5000 pred Kr.) po obdobie Novobabylonskej ríše (6. stor. pred Kr.) Územia vyznačené na mape: modrá prerušovaná: Obejdská kultúra (podobný rozsah mala Halafská kultúra, no bez území južne od Umm Dabagíja a južne od Čóga Mami) fialová bodkovaná: III. urucká dynastia oranžová prerušovaná: Staroasýrska ríša za Šamší-Adada I. fialová prerušovaná: Starobabylonská ríša za Chammu-rabiho (1750) modrá plná: Mitanni fialová plná: Stredobabylonská ríša oranžová plná: Stredoasýrska ríša za Tiglatpilesara I. zelená: Novoasýrska ríša za Asarhaddona a Aššurbanipala (plná čiara), za Sargona II. (plná čiara okrem území vyznačených prerušovanou čiarou) zelená bodkovaná: Novobabylonská ríša
Sídla vyznačené na mape (podľa abecedy): 41 Alalach 60 Altintepe 65 Argištichinili (severný okraj mapy) 46 Arrapcha 39 Aššur 30 Babylon 75 Bagdad 74 Borsippa 49 Byblos 61 Čavuštepe 12 Čóga Mami 76 Čóga Miš 70 Damask 51 Dúr Kurilgazu 58 Dúr Šarrukín 27 Ebla 43 Emar 38 Erbil 68 Erbuni 1 Eridu 37 Ešnunna 42 Halab 56 Hasanlu 55 Hít 69 Charrán 35 Isin 19 Jarim Tepe74 Jeruzalem 40 Kaneš 53 Kalchu 52 Karchemiš 54 Kár Tukultí-Ninurta 18 Kermez Dere 31 Kiš 33 Lagaš 32 Larsa 28 Mari 59 Melitea 66 Menuachinili 57 Musasir 15 Ninive 47 Nuzi 36 Puzriš Dagan 63 Rusachinili 64 Rusai URU.TUR 9 Sámarrá 73 Samaria 71 Sidon 29 Sippar 7 Súsy 22 Šagar Bazar 45 Šemšara 44 Šubat Enlil 67 Teišebai Patari (severný okraj mapy)11 Tell Abada 21 Tell Brak 3 Tell al-Ubajd 4 Tell al-Avajlí 16 Tell Arpačíja 8 Tell as-Sauván 23 Tell Halaf 14 Tell Hassúna 10 Tell Madhúr 20 Tell Magzalíja 26 Tell Sabi Abjad 17 Tepe Gaura 48 Terka 25 Tilki Tepe 62 Tušpa 72 Tyros 24 Ugarit 34 Umma 13 Umm Dabagíja 2 Ur 5 Uruk 50 Vaššukkanni
Vývoj Paleolit (do 10 000 pred Kr.) Najstaršie stopy osídlenia sú zo starého paleolitu (starej staršej kamennej doby), presnejšie z mladého acheuléenu (acheuléen: 1,5 mil. – 200 000 pred Kr.), z nálezísk v pohorí Zagros v iracko-iránskej oblasti (náleziská Barda Balka a Kemanšah).
Bohatšie sú nálezy z rovnakej oblasti zo stredného paleolitu, presnejšie nelevalloisienského mousteriénu. Ide najmä o nálezy neandertálcov z rokov 50 000 – 40 000 pred Kr. v jaskyniach Šanídár, Hazer Merd a Tamtana.
V mladom paleolite (40 000 – 10 000 pred Kr.) sa (opäť) v pohorí Zagros, ale aj v južnom Kaukaze, objavuje kultúra s čepeľovou industriou, pomenovaná baradostien podľa horského masívu, v ktorom leží Šanídár. Rozlišujeme dve fázy baradostienu: staršia (38 000 – 30 000 pred Kr.) a mladšia (30 000 – 20 000 pred Kr.). Baradostien bol ekvivalentom blízkovýchodnej kultúry émiréen. Nasledoval časový hiát (20 000 – 11 000 pred Kr.), možno spôsobený posledným zaľadnením v Zagrose, a potom (opäť) v pohorí Zagros, ale aj v širokom páse až k južnému Kaukazu, kultúra zarzien (11 000 – 8 000 pred Kr.). Išlo o kultúru s mikrolitickou čepeľovou industriou a možno pochádzala niekde z okolia Kaukazu. Táto kultúra je už často považovaná za mezolitickú.
Mezolit (10000 – 8000 pred Kr.) Bohatšie archeologické nálezy sú až z mezolitu (strednej kamennej doby).
V mezolite v Mezopotámii vzniklo poľnohospodárstvo a ľudia si budovali prvé stále sídla, a to v severnej Mezopotámii (v dnešnom Kurdistane). Nálezy sú z jaskýň (Šanídár B1) aj otvorených sídlisk – v povodí Horného Zábu (Záví Čemi 10000 pred Kr.) a v oblasti dnešného Mosulu (napr. M'lafaat, Karím Šáhir 9000 – 8000 pred Kr.) – z ktorých bol prinajmenšom M'lafaat stálym sídlom. V spodnej vrstve v Záví Čemi bola objavená domestikovaná ovca (okolo 9000 pred Kr.). Obchod v týchto oblastiach smeroval ku zdrojom obsidiánu v okolí jazera Van a z krajín vzdialených asi na juh sa dovážal bitúmen používaný na upevňovanie kombinovaných nástrojov.
Neolit (8000 – 5000 pred Kr.) Sever V neolite (mladšej kamennej dobe) vznikla ako prvá tzv. džarmská kultúra (približne 8. a 7. tisícročie, iné pramene: 6750 – 6500 pred Kr.) s hlavným náleziskom v meste Kal'at Džarmo (tiež: Džarmo) pri najsevernejšej časti rieky Dijalá v severovýchodnom Iraku. Ide o poslednú akeramickú kultúru. Niet tu diskontinuity medzi akeramickou a neskoršou keramickou fázou. Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, chovali sa koza a psy, lovili sa diviaky, ovce, tury, ryby a iné, zbierali sa slimáky, žalude a pistácie. Potraviny sa uschovávali v kamenných misách a vypálených priehlbniach v zemi. Domy pozostávali z viacerých malých miestností, boli z prútia a omietnuté hlinou, neskôr mali kamenné podmurovky a kozuby. Túto kultúru nakoniec prekryla hassúnska kultúra, niektoré sídliská džarmskej kultúry (napr. Tell Šemšára) zostali však akeramickými až do nástupu neskorej hassúnskej príp. sámarrskej kultúry (pozri ďalej).
Podobný vývoj sa odohral západnejšie, čiže na pláňach severného Iraku (Asýria). Akeramické kultúry sú doložené v Sindžáre a v okolí Tell Afaru a niet diskontinuity s neskoršími keramickými fázami.
Významnou kultúrou na severe bola ummdabagíjska kultúra (podľa osady Umm Dabagíja) okolo roku (azda pred rokom) 6000 pred Kr. (iné pramene 6000 – 5500 pred Kr.), ktorú potom prekryla hassúnska kultúra (pozri dole). V tejto kultúre sa poľnohospodárstvu opäť veľmi nevenovali (dovoz väčšiny obilia), ale lovili onagery a gazely, spracúvali kože a obchodovali s nimi. Druhou osadou tejto kultúry bolo Tell Sotto pri Tell Afare, ktoré medzi ummdabagíjskou a neskoršou hassúnskou vrstvou obsahuje vrstvu neidentifikovanej kultúry.
Ďalej existovala v rokoch 6500 – 5500 pred Kr. (iné pramene 5800 – 5500/5000 – 4400 pred Kr.) v Asýrii hassúnska kultúra/chassunská kultúra (a v Sýrii súčasne kultúra Amuk). Významné sídliská hassúnskej kultúry boli Tell Hassúna, Jarim Tepe, Kal'at Džarmo, Ninive a Umm Dagabíja. Nachádzala sa približne medzi riekami Chábur a Horný Záb. Išlo o prvú keramickú kultúru v Mezopotámii (úžitková keramika i jemná zdobená). Jej pôvod je nejasný, azda pôvodne pochádza z okolia Mardinu a Diyarberkiru. Táto kultúra prevzala zo severozápadného Iránu poľnohospodárstvo, pluh a trstené obydlia i drevené obydlia s hlinenými základmi.
V rokoch 6000 – 5000 pred Kr. (iné pramene 5600 – 5000 /4400 – 3700 pred Kr.) existovala v Asýrii sámarrská kultúra. Nachádzala sa približne na území Hassúnskej kultúry plus na území dolu až po Sámarrá. Významné náleziská sú sámarrá, Tell as-Sauván, Čóga Mami a Tell Abada. Prvýkrát tu máme nálezy zavlažovacích kanálov (Čóga Mami pri Bagdade), ktoré umožnili, aby sídla (od roku 5000 pred Kr.) vznikali aj v južnejších častiach Mezopotámie, kde boli potrebné zavlažovacie a odvodňovacie techniky. Pôvod je nejasný, niektorí sa domnievajú, že pochádza z Iránu, každopádne nevznikla z hassúnskej kultúry. Objavujú sa už stavby majúce tri miestnosti a charakteristická keramika. Sámarrské nádoby majú pozoruhodnú výtvarnú a technickú úroveň a rozmanité tvary. Náboženstvo bolo odlišné od náboženstva halafskej kultúry.
V rokoch 5500 – 4000 pred Kr. (iné pramene 5500 – 4500/4400 – 3700 pred Kr.) existovala v severnej Mezopotámii halafská kultúra (chaláfska kultúra). Tiahla sa v širokom páse od rieky Karche (Irán) ponad Bagdad až k Stredozemnému moru v Sýrii a dnešnom juhovýchodnom Turecku. Centrom bola severná Mezopotámia a severovýchodná Sýria. Významné náleziská sú Tell Halaf, Tell Hassúna, Tell Brak, Šagar Bazar, Jarim Kepe, Tell Arpačíja, Tepe Guara a Ninive. Jej pôvodcom je zrejme nejaký ľud, ktorý prišiel zo severu. Hlinené základy obydlí i (malých) svätýň boli už z drveného kameňa. Uctievali bohyňu-matku (podobnú neskoršej Ištar) a boha-byvola (pravdepodobne boha Mesiaca). Kultúra je známa najmä peknými nádobami s farebnou maľovanou výzdobou s geometrickými, rastlinnými aj figurálnymi motívmi. Bola to prvá kultúra v Mezopotámii, ktorá používala kovy (meď a olovo).
Predchádzajúce štyri kultúry sa čiastočne prekrývali (časovo i geograficky). Z vývojového hľadiska je však rozdiel v tom, že sámarrská kultúra hassúnsku kultúru vystriedala, kým halafská kultúra zo sámarrskej vznikala postupne a sčasti súbežne. Pre ďalší vývoj bola zrejme najdôležitejšia sámarrská kultúra.
Juh Hoci sa väčšina laikov domnieva, že prvé sídla vznikli v Sumeri, čiže v južnej Babylonii, nie je tomu tak. Prvé ľudské sídliská v Babylonii sa na rozdiel od severu objavili pravdepodobne až v druhej polovice 6. tisícročia pred Kr., určite však až okolo roku 5000 pred Kr., a to pravdepodobne najskôr v Eridu (Eridu bolo podľa sumerskej tradície najstarším mestom na svete).
Okolo roku 5000 – 4500 pred Kr. (iné pramene 4200 – 3800 pred Kr.) existovala v Babylonii kultúra Eridu-Hádždží Muhammad (pozri pod obejdská kultúra), ktorá sa často považuje za prvú fázu obejdskej kultúry. Náleziská sú Eridu, Hádždží Muhammad, Ur, Tell Ubajd (Obejd), Nippur a Rás el-Amjá. Hojne sa už používali kanály. Sídliská sú ešte stále dedinami. V Eridu vznikol prvý chrám na terase (prototyp budúcich zikkuratov).
Chalkolit (5000 – 3500 pred Kr.) V období chalkolitu (medenej doby) sa už častejšie objavujú aj ozdoby a prístroje z medi a zriedkavo aj z vzácnych kovov. Centrum vývoja sa definitívne presúva do Babylonie, t. j. južnej Mezopotámie. Tvoria sa základné rysy budúcej mezopotámskej civilizácie. Vznikajú zárodky budúcich miest a zložitejšie formy ekonomickej a spoločenskej organizácie.