náhľad|Logo siete obchodov Tuzex
TUZEX, podnik zahraničného obchodu (nazývaný aj podnik zahraničného obchodu Tuzex, PZO Tuzex alebo jednoducho Tuzex; staršie názvy pozri nižšie) bol v Česko-Slovensku v období socializmu podnik, ktorý mal sieť maloobchodných predajní po celej krajine, v ktorých sa domácemu obyvateľstvu aj cudzincom predával tuzemský alebo zahraničný rozličný tovar ale len za cudziu tvrdú menu, ktorú tiež reprezentovali „odberné poukazy Tuzexu, podniku zahraničného obchodu“ (ľudovo nazývané „tuzexové poukážky“ alebo častejšie „(tuzexové) bony“').Tuzex. In: CINKL, Jindřich, ed. et al. Encyklopedie zahraničního obchodu. 2., upr. a dopl. vyd. Praha; Bratislava : SNTL; Alfa, 1986. s. 634.vyhláška 163/1970 Zb.vyhláška 8/1981 Zb. Podnik predával najmä západný tovar, v menšej miere domáci tovar určený na export, a to najmä taký, ktorý inak bol v obchodnej sieti ČSSR nedostupný alebo nedostatkový. Predával aj podľa individuálnych požiadaviek zákazníkov. Slovo TUZEX je zrejme skratka slov „tuzemský export“. Existencia Tuzexu mala zaručiť, že valuty od obyvateľstva ako aj "devízových" cudzincov získa nakoniec štát. náhľad|Bývalé sídlo TUZEXu v Bratislave na Gorkého 9.
Účel a poslanie Počas väčšej časti trvania socializmu u nás mohli obyvatelia oficiálne získať zahraničnú menu len v hotovosti (ako valuty), pretože súkromné devízové účty neexistovali. Valuty (obzvlášť západné, ktoré boli ľudovo nazývané "tvrdá mena"), ktoré získali v zahraničí alebo od príbuzných, ktorí emigrovali na Západ mali povinnosť následne (do 15 dní od nadobudnutia) vymeniť v banke za koruny alebo bony v nevýhodnom kurze. Podľa oficiálneho kurzového lístka bola koruna veľmi silnáĽuboš Pavelka: História našej meny od roku 1953 po dnešok, HN online, 27.6.2003, online a preto sa to neoplatilo a zahraniční príbuzní, preto radšej posielali domov balíky s tovarmi ako peniaze.
Pre rôzne ekonomické problémy štát trpel nedostatkom tvrdej meny a preto sa v zime 1957 týmto problémom niekoľkokrát zaoberali ÚV KSČ i vláda. Výsledkom bolo politické požehnanie pre zvláštny podnik zahraničného obchodu Tuzex. Existencia Tuzexu mala zaručiť, že valuty od obyvateľstva ako aj "devízových" cudzincov (turistov alebo návštevníkov) získa nakoniec štát a to tak, že valuty budú zamenené za bony resp. koruny. Bony oficiálne (odberné poukazy Tuzexu) neboli spätne zmeniteľné ani len za koruny a platili iba na území ČSSR. Oficiálny kurz a prirážky zabezpečovali, že pri všetkých týchto transakciách mal štát viac ako 100% zisk.
Oficiálne mohli získať bony, tí čo pracovali napríklad v zahraničí a mali devízové konto, ktoré prevádzali na bony alebo vrátením valút po návrate zo zahraničnej služobnej cesty.
Ľudia, ktorí nemali prístup k valutám (väčšina obyvateľstva), mohli kúpiť bony iba na čiernom trhu od nelegálnych priekupníkov - tzv. vekslákov. Títo, tým, že získali prístup k valutám (od turistov, cudzincov, príbuzných v zahraničí a pod.) a bonom vytvorili nelegálny čierny trh, na ktorom cena bonu bola určovaná ponukou a dopytom. Obchodná marža vekslákov bola stovky percent, čo vyplývalo z toho, že oficiálna predajná cena valút bola vďaka prirážke na rozvoj cestovného ruchu skoro štvornásobok oficiálneho kurzu pri ich nákupe. Rozdiel medzi oficiálnym kurzovým lístkom a kurzom, za ktorý boli ľudia ochotní kupovať bol 4 až 5-násobný, čo vlastne predstavovalo cenu jedného bonu v korunách. Veksláci okrádali štát o zisk, ktorý mal získať prostredníctvom bánk a Tuzexu.
Navyše, nie všetok tovar v Tuzexe štát nakupoval v zahraničí (stačilo predávať nedostatkové tovary vyrábané v Československu).
Pultový predaj bol len jedným predajným kanálom. "Tuzex tradične zabezpečoval služby pre zastupiteľské úrady v Česko-Slovensku a pre naše zastupiteľské úrady v zahraničí." V roku 1989 existovala aj objednávková služba, ktorá umožňovala nákup tovaru zo západu zo zahraničných katalógov.
Tvrdá mena v Tuzexe Tvrdú menu reprezentoval v Tuzexe zoznam cudzích mien, vyvesený v predajni pri pokladni, ktoré prijali ako platbu v hotovosti. Meny sa časom menili a záviselo aj na konkrétnej predajni, univerzálne však všade prijímali americké doláre a nemecké marky. Bony sa dali získať za Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva financií z 8. januára 1981 o odberných poukazoch PZO Tuzex. Vyhláška 8/1981 Zb. Online "devízové prostriedky, ktoré Štátna banka československá nakupuje v súlade s devízovými predpismi podľa platného kurzovného lístku, prípadne aj za iné devízové prostriedky podľa podmienok ustanovených Štátnou bankou česko-slovenskou "(ŠBČS). V ŠBČS bolo možné zameniť valuty alebo devízy, ale len tie "ktoré banka bežne nakupuje" za tuzexové bony podľa kurzového lístka. Uprednostňované meny v roku 1987 boli: ATS – rakúsky šiling BEL – belgický frank CAD – kanadský dolár CHF – švajčiarsky frank DEM – nemecká marka FRF – francúzsky frank GBP – libra šterlingov ITL – talianska líra NLG – holandský gulden NOK – nórska koruna SEK – švédska koruna USD – americký dolár V týchto menách bolo možné nakupovať aj devízami aj letenky, cestovné aj lodné lístky. Tieto meny teda reprezentovali tvrdú menu v Tuzexe v roku 1987.
Ďalšie krajiny, ktorých meny banka vykupovala boli: Fínsko Japonsko Juhoslávia Portugalsko Grécko Švajčiarsko Týmito cudzími menami bolo zrejme možné platiť aj priamo v predajniach Tuzexu, boli však zriedkavejšie.
Názvy a právne formy od 1.7.1957: Tuzex, podnik zahraničného obchodu (po česky Tuzex, podnik zahraničního obchodu)vyhláška 122/1957 Ú. l. od 1.1.1969: Tuzex, účastinná spoločnosť (po česky Tuzex, akciová společnost)vyhláška 202/1968 Zb.vyhláška 202/1968 Sb. od 1.1.1971: TUZEX, podnik zahraničného obchodu (po česky TUZEX, podnik zahraničního obchodu) od 19. 8. 1991 (od 26. 3. 1998 v likvidácii): TUZEX, a. s.https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik-firma.vysledky?subjektId=701169&typ=UPLNY
Organizácia a prevádzky Tuzexu Sídlo podniku bolo v Prahe. Podnik bol samostatnou právnickou osobou. Patril do pôsobnosti Ministerstva zahraničného obchodu. Podnik riadil a navonok zastupoval generálny riaditeľ, ktorého vymenúval a odvolával minister zahraničného obchodu; generálny riaditeľ bol osobne zodpovedný ministrovi zahraničného obchodu. Minister zahraničného obchodu mohol vymenovať jedného alebo viac námestníkov generálneho riaditeľa.
Predajne na Slovensku Prvá prevádzka Tuzexu na Slovensku vznikla v roku 1957 v Bratislave. V roku 1981 bolo na Slovensku 10 predajní: v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Michalovciach, Piešťanoch, Poprade, Prešove, Ružomberku, Vranove nad Topľou a Žiline. V roku 1988 bol celkový počet predajní v ČSSR 170. Z toho na Slovensku bolo v roku 1987 len trinásť predajníVladimír Jancura: Tuzex prinášal závany západnej civilizácie, Pravda, 17. mája 2009, Online: v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Martine, Michalovciach, Piešťanoch, Poprade, Prešove, Ružomberku, Trenčíne, Vranove nad Topľou a Žiline.Tuzex. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. s. 564.Igor Petrík: Žilinský Tuzex, luxus na ktorý mnohí spomínajú, 13. november 2015, Online (Dve predajne boli v Bratislave a v Žiline a nová predajňa od roku 1981 pribudla v Martine.) náhľad|Nápis SHKB na priečelí budovy na Gorkého č. 9 , kde na prízemí sídlil Tuzex Bratislava. Tuzex v Bratislave sídlil na prízemí Slovenskej Hypotečnej a komunálnej banky na Gorkého ulici 9.
Neskôr v budove Kerametalu, na Jašíkovej ulici v Bratislave sa predávali zahraničné potraviny a ďalšie tovary (napr. lyže). Kerametal bol slovenský podnik zahraničného obchodu pôsobiaci od roku 1970. Pamätníci spomínajú na ešte jednu pobočku, ktorá sa nachádzala v Dúbravke. To boli oficiálne, "verejnosti prístupné obchody". Tuzex dodával tovar aj do iných obchodov (v Česku to boli stovky prevádzok). Na Slovensku nakupovanie v "predajni pre diplomatov" spomínal napríklad vo svojej knihe Andrej Hryc.
Predmet činnosti Podľa textu vyhlášky z roku 1970 bol hlavným predmetom podnikania Tuzexu tuzemský aj zahraničný maloobchodný predaj tovaru každého druhu za cudzie meny. Výrobky, ktoré predával, dovážal Tuzex buď prostredníctvom organizácií zahraničného obchodu alebo aj priamo. Priamo smel dovážať exkluzívne výrobky a novinky v rozsahu pre zavádzací predaj a tovar podľa individuálnych požiadaviek zákazníkov. Tuzex bol oprávnený predávať tovar aj vo vybraných prevádzkarňach iných podnikov a organizácií, ktoré sú na to osobitne oprávnené príslušným ústredným orgánom.
Výraz „za cudzie meny“ zahŕňal okrem predaja za valuty (najmä doláre) aj predaj za tzv. „odberné poukazy TUZEXU, podniku zahraničného obchodu“ (ľudovo nazývané bony). Tieto boli v príslušnej vyhláške z roku 1981 definované nasledovne: „Odberný poukaz je listinou, s ktorou je spojené právo jej držiteľa uhradiť ňou v tuzemsku vo výške nominálnej hodnoty vyjadrenej na tejto listine v Kčs kúpnu cenu tovaru predávaného alebo služby poskytované Tuzexom [...] za devízové prostriedky... Odberné poukazy vydáva Tuzex a v jeho mene československé devízové banky a iné osoby ním splnomocnené za devízové prostriedky, ktoré Štátna banka československá nakupuje v súlade s devízovými predpismi podľa platného kurzového lístku, prípadne aj za iné devízové prostriedky podľa podmienok stanovených Štátnou bankou československou.“
Predmetom podnikania bol aj predaj tuzemského tovaru v drobnom za cudzie meny. Tuzex v spolupráci s Benzina š.p. napríklad predával zahraničným motorizovaným turistom poukážky na benzín, ktoré museli použiť namiesto platenia valutami.
Sortiment v predajniach Dopyt po niektorých druhoch tovaru v Tuzexe nepriamo odrážal stav vnútorného trhu. Na ňom bolo množstvo nedostatkových položiek. Sortiment tvoril zmiešaný tovar. Od potravín, cez kozmetiku, oblečenie až po predmety dlhodobej spotreby. Tuzexový tovar bol považovaný za exkluzívny a navyše často bol nedostatkový. Za takéto boli považované zahraničné potraviny, alkohol a cigarety, ktoré boli násobne drahšie ako tie predávané v normálnych obchodoch, a preto dobre slúžili ako úplatky. Okrem toho boli zahraničné práčky, spotrebná elektronika a automobily považované za kvalitnejšie a spoľahlivejšie. V osemdesiatych rokoch 20 storočia sa naplno prejavovalo zaostávanie Východného bloku vo vývoji a výrobe modernej elektroniky. Preto bol v Tuzexe dopyt po videoprehrávačoch, farebných televízoroch, hoci išlo o veľmi drahý tovar.
V roku 1988 tvoril 2/3 sortimentu dovezený tovar, prevažne z nesocialistických štátov, 1/3 tvoril tovar česko-slovenských výrobcov určených na export. V tom istom roku zarobil Tuzex v prepočte 250 miliónov dolárov a predal o. i. 60 tisíc televízorov, 30 tisíc videorekordérov a 10 tisíc počítačov.
Niektoré tovary a značky z Tuzexu sa stali legendárne. V roku 1968 sa na pultoch predajní objavili prvé džínsy od talianskej firmy RifleHistorie, Rifle (od 2000 Super Rifle S.p.A.) - Výhradní zastoupení, pro ČR a SR (česky), online. Rifle sa najmä medzi mladými stali najkupovanejším druhom oblečenia v Tuzexe a tak aj symbolom pre džínsy. Ako "rifle" boli nazývané aj ostatné značky, ktoré prišli do Tuzexu neskôr (Wrangler, Levi's & Straus, HIS, Mustang). V osemdesiatych rokoch 20 storočia stáli "rifle" okolo 100 bonov. Talianske Rifle stáli približne rovnako ako americké Levi's & Straus alebo HIS, teda okolo 500 vtedajších korún, čo bola zhruba tretina mesačnej mzdy.
Podobne ako "rifle" získali kultové postavenie tuzexové automobilky Simca, Renault a ďalšie. Automobily