náhľad|vpravo|Rozšírenie perzských jazykov
Novoperzské jazyky (ak sa považujú za viacero jazykov) resp. novoperzština (ak sa považujú za 1 jazyk), lokálne názvy najmä: fársí, pársí, darí, tódžikí, sú perzské jazyky, ktorými sa hovorí od 9. storočia po Kr. Hovorí sa nimi v dnešnom Iráne, Afganistane, Tadžikistane a v priľahlých územiach
Delenie †včasná novoperzština (= darí, pársí, fársí) západná perzština (=(novo)perzština v užšom zmysle) - v Iráne východná perzština v širšom zmysle: daríjčina (=východná perzština v užšom zmysle) - v Afganistane hazárčina - zaraďované aj pod daríjčinu ajmačtina (=čárajmáčtina) - zaraďované aj pod daríjčinu darwázština dehwárčina pahlavánčina tadžičtina židovská perzština v širšom zmysle - zaraďovaná aj pod východnú perzštinu v širšom zmysle: židovská tadžičtina (=buchori, buchárčina) židovská perzština v užšom zmysle (=džidčina)
Charakteristika Jediné spisovné jazyky v pravom zmysle slova sú dnes západná perzština, daríjčina a tadžičtina. Vzájomne sa údajne odlišujú zhruba ako slovenčina a čeština, ale majú menej pôvodných spoločných výrazov. Daríjčina a tadžičtina je archaickejšia a gramaticky bohatšia než západná (teda iránska) perzština. V daríjčine je veľa výpožičiek z paštčiny, v tadžičtine z ruštiny a v západnej perzštine z arabčiny a čiastočne z turečtiny a francúzštiny.
Kategória:Perzské jazyky