University of British Columbia

University of British Columbia (skr. UBC, po slov. vo voľnom preklade Univerzita Britskej Kolumbie) je verejná univerzita s vlastnými výskumnými pracoviskami s kampusmi v kanadských mestách Vancouver a Kelowna. Jej hlavný, 402 ha kampus sa nachádza v Point Grey, vzdialenom približne 10 kilometrov od vancouverského downtownu v nezačlenenej volebnej oblasti A - Electoral Area A. Jej ďalšie menšie kampusy v meste Vancouver sa nachádzajú v Great Northern Way a na ulici Robson Street. Jej 105 ha kampus UBC Okanagan sa nachádza v blízkosti kelownského downtownu. Aj keď legislatívne vznikla 7. marca 1908, výučba na jej pôde sa začala až 30. septembra 1915. 22. septembra 1925 sa začala výučba v novom kampuse v Point Grey.

Je najstaršou a najväčšou univerzitou v Britskej Kolumbii, s vyše 54 000 študentmi vo svojich kampusoch UBC Vancouver a UBC Okanagan.

UBC sa v akademickom hodnotení svetových univerzít za rok 2009 umiestnila ako druhá v Kanade a 36. na svete. V roku 2009 hodnotenie Times Higher Education-QS World University Rankings umiestnilo UBC na druhé miesto v Kanade a 40. vo svete (spoločenské vedy 13., biomedicína 16., prírodné vedy 20., umenie a humanitné odbory 22., strojárstvo a IT 17. miesto na svete). V roku 2010 hodnotenie QS World University Rankings umiestnilo UBC na druhé miesto v Kanade a 44. vo svete.

Univerzitná knižnica UBC je s 5,9 miliónmi kníh a tlačovín druhou najväčšou výskumnou knižnicou v Kanade.

Dejiny Vznik univerzity v provincii thumb|Chemistry Building je jedna z najstarších budov v kampuse UBC Vancouver Spoločenský dopyt po vzniku univerzity sa, aj keď ešte nebolo vybrané miesto pre novú univerzitu, prejavil schválením zákona British Columbia University Act v roku 1908. Ako predloha pre jej spravovanie poslúžil ontárijský provinčný zákon University of Toronto Act z roku 1906, ktorý zaviedol dvojkomorový systém riadenia univerzity, pozostávajúci z univerzitného senátu (fakulty), zodpovedného za akademickú politiku a rady guvernérov (občanov) vykonávajúcich výhradnú kontrolu nad finančnou politikou a majúcou formálnu autoritu vo všetkých ostatných veciach. Prezident univerzity, volený radou, mal predstavovať väzbu medzi obidvoma subjektmi a riadiť celú inštitúciu. Zákon zaviedol 21-členný akademický senát na čele s Francisom Carterom-Cottonom ako jeho kancelárom.

Pred prijatím tohto zákona sa vyskytlo niekoľko pokusov o založenie univerzity s podporou univerzít University of Toronto a McGill University. Columbian College v New Westminsteri začala cez jej partnerstvo s Victoria University in the University of Toronto ponúkať vysokoškolské vzdelanie na prelome storočí, no bola to McGill University, ktorá na počiatku 20. storočia ovládla vysokoškolské vzdelávanie v provincii.

thumb|left|Henry Marshall Tory V nadväznosti na úspešný vzťah medzi vancouverskými a victorijskými vysokými školami s McGill University pomohol Henry Marshall Tory založiť McGill University College of British Columbia. Medzi rokmi 1906 až 1915 McGill BC (ako sa označovala) fungovala ako súkromná inštitúcia poskytujúca prvých niekoľko rokov štúdia vedúceho k udeleniu titulu na McGill University.

thumb|Frank Fairchild Wesbrook Medzitým boli opäť vznesené požiadavky k vláde provincie v zmysle oživenia predchádzajúcej právnej úpravy pre vznik univerzity so sídlom priamo v provincii, čo viedlo ku schváleniu zákonov University Endowment Act (nadačného zákona) z roku 1907 a The University Act (zákona o vysokých školách) z roku 1908. V roku 1910 bol za miesto novej univerzity určený Point Grey a v roku 1913 vláda provincie vymenovala Dr. Franka Fairchilda Wesbrooka za prezidenta univerzity. Pokles výkonnosti ekonomiky a vypuknutie prvej svetovej vojny v auguste 1914 prinútilo vedenie univerzity odložiť plány na jej vybudovanie v Point Grey na neskôr, pričom novým domovom pre univerzitu sa až do roku 1925 staly priestory bývalej McGill University College vo vancouverskej mestskej časti Fairview. Prvý deň prednášok bol 30. septembra 1915. University of British Columbia udelila študentom prvé tituly v roku 1916.

Začiatky thumb|Budova Vancouver School of Theology vo vancouverskom kampuse UBC. Táto kamenná budova bola dokončená v roku 1927, prístavby na jej krídlach sú z 30. rokov 20. storočia. V tej dobe ovplyvnila študentský život prvá svetová vojna, počet študentov bol značne znížený odvodmi do armády. Do konca vojny narukovalo 697 študentov, pričom do jej skončenia mala univerzita celkom 109 absolventov, všetkých až na jedného na fakulte umenia a vedy.

Do roku 1920 mala UBC len tri fakulty - fakultu umenia, fakultu aplikovaných vied a fakultu poľnohospodárstva s katedrami agronómie, chovu dobytka, záhradníctva, hydiny a mliekárenstva. Tieto fakulty udeľovali iba tituly bakalára umenia (B.A.), bakalára aplikovaných vied (B.A.Sc.) a bakalára vied v poľnohospodárstve (B.S.A.). Počas zimného semestra v rokoch 1920-1921 na univerzite študovalo 576 mužských študentov a 386 študentiek, no len 64 akademických pracovníkov, vrátane 6 žien.

Na začiatku 20. storočia sa odborné vzdelanie rozšírilo mimo tradičné oblasti - teológiu, právo a medicínu. UBC síce neposkytovala žiadne tituly v týchto oblastiach, no začala ponúkať nové tituly v odborných oblastiach, ako je strojárstvo, poľnohospodárstvo, ošetrovateľstvo a školská výučba. Bol zavedený americký model výučby inšpirovaný nemeckým vysokoškolským systémom s dizertačnými prácami, pričom študentom boli po ukončení štúdia udeľované tituly v prírodných, spoločenských a humanitných vedách.

thumb|left|Pohľad na severnú časť vancouverského kampusu UBC v Point Grey V roku 1922 sa 1 200 študentov zapojilo do kampane „Postav univerzitu“. Študenti pochodovali v uliciach Vancouveru s úmyslom upozorniť na ich situáciu, získať podporu verejnosti a zatlačiť na vládu provincie, aby sa zahájila výstavba univerzity. Na listinu, na základe ktorej sa rozbehla táto kampaň, sa podpísalo 56 000 ľudí. 22. septembra 1925 sa prvé prednášky konali už na pôde nového kampusu v Point Grey. S výnimkou univerzitnej knižnice, laboratórií a technických budov potrebných pre chod univerzity, boli všetky budovy univerzity iba dočasné stavby. Študenti si sami postavili dve ihriská, ale v areáli univerzity sa v tej dobe nenachádzali žiadne internáty a spoločenské stredisko.

Po krachu na Wall Street a vypuknutí Veľkej hospodárskej krízy začala univerzita pociťovať jej dôsledky. V školskom roku 1932-1933 sa museli znížiť platy zamestnancom o 23 percent. Veľa zamestnancov vtedy prišlo o prácu. Väčšina postgraduálnych kurzov bola zrušená. Len čo sa veci začali meniť k lepšiemu, vypukla druhá svetová vojna. Kanada vyhlásila Nemecku vojnu 10. septembra 1939. Pár dní po vyhlásení vojny prezident univerzity Leonard Klinck napísal:

"Odo dňa vyhlásenia vojny je univerzita pripravená dať vláde k dispozícii všetky jej laboratóriá, vybavenie a jej kvalifikované pracovné sily, pokiaľ táto akcia bude použitá k zachovaniu efektívnych vzdelávacích štandardov. Urobiť niečo menšie je nemysliteľné."

thumb|Areál University of British Columbia a parku Pacific Spirit Regional Park, na pozadí je fjord Burrard Inlet a pohorie North Shore Branný výcvik na pôde univerzity sa stal populárnym a počas druhej svetovej vojny dostala UBC prvé peniaze od federálnej vlády v Ottawe. Pred skončením vojny bola jasné, že zariadenia univerzity v Point Grey sú už nevyhovujúce. Univerzita potrebovala nový personál, nové fakulty a kurzy a postaviť ďalšie budovy pre zaistenie výučby a ubytovania študentov. V rokoch 1944-1945 na univerzite študovalo 2 974 študentov, no v rokoch 1947-1948 ich bolo už 9 374.

Nadbytočné vojenské tábory pozemného vojska a vojenského letectva boli využívané pre ubytovanie študentov a ako učebne. Počas roku 1945-1946 prevzala univerzita od armády 15 kompletných táborov. Posledný z nich, šestnásty tábor, nachádzajúci sa v Little Mountain vo Vancouveri slúžil ako miesto pre ubytovanie pre študentov, ktorí boli v manželskom zväzku.

Medzi rokmi 1947 až 1951 bolo v kampuse UBC v Point Grey postavených 20 nových stálych budov. V rokoch 1947 - 1967 bolo viac ako 53% študentov vojnoví veteráni.

Politika jednej univerzity na západe Kanady sa zmenila po tom, čo aj ostatné vysoké školy v provincii získali autonómiu a v roku 1963 bola založená University of Victoria.

UBC dnes Súčasným prezidentom UBC je Dr. Stephen Toope, ktorý bol menovaný do svojej funkcie 1. júna 2006. Kancelárom univerzity, ktorý je reprezentantom univerzity a členom akademického senátu a správnej rady je od 1. júla 2008 Sarah Morgan-Silvesterová. Kampus UBC Okanagan vedie Dr. Doug Owram, námestník vicekancelára. Všetky tri zakladajúce fakulty ostali až do dnešných čias, no poľnohospodárska fakulta sa premenovala na Faculty of Land & Food Systems.

Chod univerzity a akademická činnosť Na dennom chode UBC sa, tak ako to nariaďuje University Act (zákon o vysokých školách), podieľa kancelár, vedecká rada, správna rada, akademický senát a jednotlivé fakulty. Správna rada zodpovedá za riadenie majetku a príjmy, zatiaľ čo akademický senát riadi akademickú činnosť univerzity. Správna rada a akademický senát sú zložené z predstaviteľov fakúlt a študentov, ktorí sú do svojich funkcií volení. Tituly a diplomy udeľuje vedecká rada s dvadsaťčlenným kvórom, ktorá je zložená z absolventov univerzity, správcov a predstaviteľov fakúlt. UBC má tiež prezidenta, ktorý je najvyšším výkonným pracovníkom univerzity a členom akademického senátu, správnej rady, vedeckej rady a tiež slúži ako vicekancelár. Prezident univerzity zodpovedá za riadenie akademickej činnosti univerzity, vrátane odporúčaní stretnutí, zvolávania schôdzí fakúlt a zriaďovania výborov.

Fakulty a školy Akademická činnosť UBC je organizovaná do fakúlt a škôl. V súčasnosti má UBC dvanásť fakúlt a jedenásť škôl vo svojom kampuse UBC Vancouver a sedem fakúlt a dve školy v kampuse UBC Okanagan. UBC Vancouver má tiež dve akademické vysoké školy: Interdisciplinary Studies (školu medziodborových štúdií) a Health Disciplines (zdravotnú školu), UBC Okanagan má College of Graduate Studies (vysokú školu postgraduálneho štúdia). Najväčšou fakultou v areáli UBC Vancouver je Faculty of Arts (filozofická fakulta), ktorá vznikla ešte v roku 1915 a má 20 katedier a škôl. Po rozdelení Faculty of Arts and Science (fakulty umenia a vedy) v roku 1964 je Faculty of Science (prírodovedecká fakulta) druhou najväčšou fakultou s deviatimi katedrami.

Počet študentov a zamestnancov V súčasnosti má UBC 13 622 zamestnancov, vyše 54 000 študentov a viac ako 180 000 absolventov zo 120 krajín. Tieto čísla naďalej rastú. UBC je len jedna z dvoch kanadských univerzít, ktoré sú členmi Universitas 21, medzinárodného združenia najvýznamnejších akademických výskumných inštitúcií (McGill University je ďalšou).

Kvalita vzdelávania UBC sa pravidelne zaraďuje medzi tri najlepšie výskumné univerzity v Kanade. UBC má najviac profesorov s titulom Ph.D. spomedzi verejných univerzít v Severnej Amerike – vyše 92%. Dostalo sa jej veľkého uznania za jej program ústavu cudzích jazykov, jej cudzojazyčné programy (čínsky je najväčší a japonský druhý najväčší po University of Hawaii) sú najväčšie v Severnej Amerike. Department of Economics (katedra ekonomiky) sa zaraďuje medzi dvadsiatku najlepších na svete. Department of Art History, Visual Arts and Theory (ústav dejín umenia, výtvarného umenia a teórií) je tiež vysoko uznávaný. V roku 2003 uviedol denník National Post, že UBC mala najvyššie vstupné požiadavky pre prijatie študenta zo všetkých univerzít v Kanade.

Výskumné centrá a inštitúcie thumb|Bamfield Marine Sciences Centre UBC so svojím rozpočtom na vedu a výskum, s ktorým sa radí medzi tri najlepšie kanadské univerzity, prevádzkuje množstvo výskumných centier a inštitúcií.