thumb|right|Ulica Friedrichstraße na začiatku 20. storočia Dejiny Berlína sú omnoho mladšie ako dejiny berlínskeho územia. Už v 6. storočí pred Kr. sa v priestore dnešného Berlína sporadicky objavujú prvé germánske kmene (Semnoni, Suevovia a Burgundovia). K nim sa od 6. storočia stále viac pridružujú Slovania: juhovýchodne od Berlína Lužickí Srbi (ich potomkovia dodnes žijú v Lužici) a najmä Havelania a Sprévania, ktorí okolo roku 720 dosahujú územie dnešného Berlína. Ďalšia vlna osídlenia germánskymi kmeňmi sa uskutočňuje od 12. storočia, a až z roku 1244 pochádza prvá zmienka o sídlisku Berlín.
Rast Berlína bol spočiatku pomalý, aj keď mesto bolo v ďalších storočiach často spájané s okolitými usadlosťami. Ešte roku 1648 mal Berlín len 6000 obyvateľov. Význam nadobudol po roku 1701, kedy si ho nový kráľ Fridrich I. vybral za hlavné mesto Pruska. Približne v dnešnej podobe existuje Berlín až od roku 1920, kedy došlo k poslednému rozšíreniu jeho územia; vtedy takzvaný Veľký Berlín mal 3,8 milióna obyvateľov.
Kronika thumb|300px|Mapa západnej a východnej Berlín thumb|right|Berlínska veža bola postavená ako symbol úspechu východného Nemecka v roku 1969. thumb|right|Pamätný Kostol Cisára Wilhelma, 1900 1197: Špandov (dnes Spandau, časť Berlína), bývalé slovanské osídlenie, sa spomína v historických prameňoch 1237: zmienka o sídlisku Cölln (dnes Neukölln, časť Berlína; dátum je niekedy uvádzaný ako založenie Berlína) 1244: prvá zmienka o Berlíne 1307: Berlín a Cölln sa stávajú jedným mestom 1471: Berlín sa stáva vládnym mestom brandenburských markgrófov a kurfirstov 1539: zavedenie reformácie v Berlíne po 1641: niekoľkonásobné rozšírenie mesta o okolité usadlosti po 1685: v Berlíne (a Brandenbursku) sa usídlujú hugenoti 1701: Fridrich I. si vyberá Berlín za hlavné mesto Pruského kráľovstva po 1730: prenasledovaní protestanti z Čiech sa usídľujú v Berlíne 1848: Marcová revolúcia (barikády a pouličné boje) 1871: Berlín sa stáva hlavným mestom novej Nemeckej ríše 1918, 9. november: pod vplyvom novembrovej revolúcie vyhlasujú s odstupom len niekoľkých hodín Philipp Scheidemann (SPD) a Karl Liebknecht (Spartakovci) republiku 1919, 15. január: zavraždenie Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta (po potlačení takzvaného povstania Spartakovcov) 1920: zákon o Veľkom Berlíne (posledné veľké rozšírenie územia mesta) 1932: v novembrových voľbách do ríšskeho sneme získava Hitlerova NSDAP v Berlíne 26 % hlasov 1933, 30. január: ríšsky prezident Paul von Hindenburg menuje Hitlera kancelárom 1933, 27. február: Požiar Ríšskeho snemu 1936: olympijské hry v Berlíne 1938, 9. november: krištáľová noc – prenasledovanie židovského obyvateľstva, pálenie synagóg 1944, 20. júl: neúspešný atentát na Hitlera, v Berlíne sú popravení prví organizátori atentátu (okrem iných gróf von Stauffenberg) 1945, 2. máj: po tuhých bojoch dobýva Červená armáda Berlín (kapitulácia berlínskej posádky) 1945, 17. máj: vytvorenie Kontrolnej rady štyroch veľmocí ako budúceho vládneho orgánu Berlína; v Berlíne platí štvormocenský status 1948, 23. jún: počiatok blokády západných sektorov mesta (do 12. mája 1949), vzdušný most 1949, 7. október: vyhlásenie NDR s Východným Berlínom ako hlavným mestom 1953, 17. jún: povstanie pracujúcich vo Východnom Berlíne a NDR, vyhlásenie výnimočného stavu a potlačenie povstania17. Juni 1953 Bibliogr. database of the international literature Protikomunistické povstanie v NDR 1961, 13. august: stavba Berlínskeho múru, faktické rozdelenie mesta 1963, 26. jún: americký prezident J. F. Kennedy predniesol pri návšteve múru vetu „Ich bin ein Berliner“ ("Som Berlínčan") 1967, 2. jún: študent Benno Ohnesorg je pri protestoch proti perzskému panovníkovi R. Pahlavímu v Západnom Berlíne zastrelený 1968, 11. apríl: atentát na Rudi Dutschkeho (Západný Berlín) 1969: Bola postavená známa berlínska televízna veža Fernsehturm vo Východnom Berlíne (veža má dnes výšku 368m) 1971, 3. september: podpísanie tzv. Štvormocenskej zmluvy o Západnom Berlíne medzi západnými mocnosťami a ZSSR (vstupuje v platnosť o rok neskôr) 1971, 17. december: podpísanie zmluvy o tranzite medzi NDR a SRN, o tri dni neskôr medzi Západným Berlínom a NDR o návštevách obyvateľov Západného Berlína v NDR 1989, 9. november: pád Berlínskeho múru 1990, 2. december: prvé spoločné voľby do celoberlínského senátu
Počet obyvateľov v Berlíne
1400: 8 000 obyvateľov (Berlín a Cölln) 1600: 16 000 1618: 10 000 1648: 6 000 1709: 60 000 (po pripojení 'Friedrichswerder', 'Dorotheenstadt' a 'Friedrichstadt') 1755: 100 000 1800: 172 100 1830: 247 500 1850: 418 700 1880: 1 124 000 1900: 1 888 000 1925: 4 036 000 (po zväčšení územia) 2003: 3 388 477
Referencie
Iné projekty
Kategória:Berlín Berlín