náhľad|Alexandra Michajlovna Kollontaj pôsobila ako ľudová komisárka v Leninovej revolučnej vláde (19171918) a v roku 1924 sa ustanovením do funkcie chargé d’affaires pre Nórsko stala jednou z prvých žien na diplomatickom poste Diplomat, resp. diplomatka (z < diplomatique„týkajúci sa [medzinárodných] dokumentov“ < ) alebo diplomatický zástupca, resp. diplomatická zástupkyňa je osoba pracujúca v štátnej službe, ktorá je poverená zastupovaním svojho štátu pri medzinárodných stykoch. Výrazom kariérny diplomat, resp. kariérna diplomatka sa označuje v prípade, ak prešla všetkými stupňami diplomatických funkcií (na rozdiel napr. od osoby z prostredia mimo zahraničnej služby, ktorá bola vymenovaná do funkcie veľvyslanca). Výraz diplomacia v užšom zmysle označuje aj diplomatický personál (diplomatický zbor, diplomatov a diplomatky ako celok) alebo povolanie diplomata.
V medzinárodnom práve upravuje postavenie, práva a povinnosti diplomatov Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z 18. apríla 1961 a Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z roku 1963.
Diplomatické hodnosti Zahraničná služba Slovenskej republiky používa nasledovné diplomatické hodnosti (v poradí od najnižšej, podľa stupňov):§ 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 151/2010 Z. z. z 9. marca 2010 o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov nižší stupeň: atašé, tretí tajomník, stredný stupeň: druhý tajomník, prvý tajomník, vyšší stupeň: radca, radca-minister, veľvyslanec.
Diplomatické funkcie Podľa medzinárodných dohovorov sú ustálené štyri skupiny diplomatov: (mimoriadni a splnomocnení) veľvyslanci, (apoštolskí) nunciovia a iní vedúci diplomatických misií, vyslanci, splnomocnení ministri a internunciovia, ministri-rezidenti (dnes prakticky už nepoužívaná) chargé d’affaires: ad interim (dočasne, v neprítomnosti veľvyslanca), ad permanens, en pied (pri narušených vzťahoch medzi štátmi, keď nie je záujem o styky na vyššej úrovni).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Povolania Kategória:Diplomacia Kategória:Profesie