thumb|Hormuzský prieliv, satelitná snímka thumb|Mapa Hormuzského prielivu
Hormuzský prieliv (iné názvy pozri nižšie) je prieliv (úžina) medzi Perzským zálivom a Ománskym zálivom (pričom Ománsky záliv sa niekedy považuje za súčasť Arabského mora). Oddeľuje aj ománsky výbežok Arabského polostrova od ázijskej pevniny (Iránu).Hormuzský prieliv. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977, S. 183
Pod dnom prielivu sú zásoby zemného plynu.
Významný prístav je Bandar Abbás (Bandar-e Abbás) v Iráne.
Názvy Súčasný normovaný slovenský názov znie Hormuzský prieliv. Ostatné slovenské názvy z literatúry sú: Hormúzsky prielivGAJDOŠ, A. et al. Hospodárska geografia pre 1. ročník obchodných akadémií. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002, S. 46, Hormuzská úžinaVANČÍK, R., KELEMEN, M. Bezpečnosť štátu a občana: energetická bezpečnosť. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2013, S. 73 (Citát: "Hormuzský prieliv (v niektorých materiáloch označovaný aj ako Hormuzská úžina)"), Hormúzska úžinaLUPTÁK, Ľ. Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2005-2006. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2006, S. 381, Ormúzsky prielivSTŘÍDA, M. et al. Hospodársky zemepis sveta pre 9. a 10. roč. všeobecnovzdelávacích škôl, pre školy pedagogogické a hospodárske. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1958, S. 119, Ormuzský prielivNIKOLAU, S. et al. Učebnica zemepisu pre II. triedu stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1925, S. 49, HormuzObnoviteľné energetické zdroje: zborník zo seminára konaného v rámci výstavy Komunál '99. Žilina: Dom techniky ZSVTS, 1999, S. 4 (resp. Hormúz), Ormuz, pričom tvary Hormuz (Hormúz) a Ormuz sú aj názvy hlavného ostrova v tomto prielive.
Miestne názvy prielivu sú: v arabčine مضيق هرمز - madík hurmuz, v perzštine تنگه هرمز - tange-je hormoz.
Rozmery Prieliv je (prípadne 195 km) dlhý, v najužšom bode má šírku a jeho hĺbka sa pohybuje od 10 do .
Ostrovy V prielive sa nachádza veľa ostrovov a koralových útesov; najväčšie ostrovy sú Kešm a Hormuz (oba v Iráne). Od 70. rokov 20. stor. sú spornými ostrovy Abú Músa, Veľký Tumb a Malý Tumb, ktoré dovtedy patrili Spojeným arabským emirátom a následne ich obsadil Irán.
Dejiny V stredoveku bol Hormuzský prieliv strediskom obchodu s klenotmi, hodvábom, perlami a so slonovinou.
Od 7. stor. pred Kr. do 19. stor. po Kr. bol vyhľadávaným miestom pirátov.
Po 1. svetovej vojne sa prieliv stal strategicky dôležitou námornou cestou, po ktorej sa vyváža ropa a zemný plyn von z regiónu Perzského zálivu.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Geografia Iránu Kategória:Geografia Ománu Kategória:Morské prielivy a úžiny Kategória:Perzský záliv Kategória:Indický oceán