Prachovec alebo silitovec, aleurolit, zriedkavo siltit je názov spevnenej usadenej horniny, ktorej zrná veľkostne zodpovedajú siltu (prachu). Častice prachovej veľkosti sa na zložení horniny podieľajú minimálne dvoma tretinami. V opačnom prípade sa takéto horniny nazývajú kalovce (2/3 až 1/3 prachových častíc), alebo ílovce (menej ako 1/3 prachových častíc z celého objemu horniny).
Vlastnosti Prachovec obsahuje spevnené častice siltovej veľkosti (1/256 = až 1/16 = )Tucker, M., 2003, Sedimentary Rocks in the Field. John Wiley & Sons, Chichester, 234 s..
Dôležitý identifikačný znak prachových hornín je ich farba, ktorá závisí hlavne od oxidačného stupňa železa. Červená až fialová farba indikuje výskyt železitých (Fe3+) katiónov, zelené odtiene naopak železnaté (Fe2+) katióny. Vo všeobecnosti sa výskyt železitých katiónov viaže na kontinentálne (terestrické) prostredia, železnaté katióny sa vyskytujú v morských prostrediach. Prachovce (najmä ich jemnozrnnejšie typy) nemožno detailne študovať makroskopicky (voľným okom) ani bežnými mikroskopickými metódami, aj z tohto dôvodu sú relatívne slabšie preskúmané a v minulosti bývali často mylne označované ako pieskovce, či ílovce, čo bežne viedlo k chybám a nedorozumeniamŠvecov, M.S., 1957, Petrografia sedimentárnych hornín. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 446 s.. Čiastočne možno zistiť prítomnosť zŕn siltovej veľkosti dotykom, keďže horniny s obsahom prachu nad 2/3 sú na rozdiel od jemnozrnnejších sedimentov drsnéVozárová, A., 2009, Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 173 s.. Prachovce sú tvorené hlavne zrnami kremeňa, v polarizačnom mikroskope pri skrížených nikoloch ich možno pozorovať ako drobné biele a čierne body. Jednotlivé zrná môžu byť identifikované pri veľkom zväčšeníNichols, G., 2009, Sedimentology and stratigraphy. Willey-Blackwell, Chichester, 419 s.. Ďalšie zrná môžu tvoriť sľudy alebo kalcitAdams, A. E., MacKenzie, W. S., Guilford, C., 1984, Atlas of sedimentary rocks under the microscope. Longman, Harllow, 104 s.. Väčšinu jemnozrnnej základnej hmoty tvoria ílové minerály alebo vápnitá hmota.
Najčastejšia textúra prachovcov je laminárna, no vyskytujú sa aj masívne textúry (hlavne pri sedimentácii z hustých prúdov). V jemnozrnných sedimentoch sa často vyskytujú konkrécie (kalcitové, sideritové, pyritové, kremité a fosfátové), vznikajú tesne po uložení, alebo aj neskôr, pri litifikácii.
Vznik Čisté prachovce sa v prírode vyskytujú iba v malom objeme, väčšinou ide o zmesi ílovcov a prachovcov, často aj s prímesami piesku. Vyskytujú sa vo všetkých sedimentárnych oblastiach (od vysokohorských jazier až po morské priekopy), v rôznych klimatických podmienkach (od polárnych oblastí po džungle a vo všetkých geologických obdobiach (od archaika po súčasnosť). Špecifickým typom prachovcov, ktoré vznikali prevažne navievaním počas ľadových dôb sú spraše. Premenou prachovcov (jemnozrnných hornín všeobecne) vznikajú bridlice, s pokračujúcim stupňom premeny sa tvoria fylity.
Referencie
Pozri aj Zoznam hornín
Iné projekty
Kategória:Usadené horniny