Dejiny Argentíny je možné rozdeliť na štyri hlavné časti: predkolumbovská éra (do 16. storočia), španielska koloniálna vláda (cca 1530 až 1810), éra budovania nezávislého štátu (1810 až 1880) a ako posledná éra modernej Argentíny (zhruba od 1880). Prvé náznaky ľudskej činnosti na území súčasnej Argentíny je možné datovať až 13 000 rokov do minulosti. Písaná história začala až s príchodom španielskych kolonistov, čím začala španielska vláda nad oblasťou Río de la Plata. Následne bolo toto územie spravované prostredníctvom rôznych lokálnych územných jednotiek (resp. štátov podriadených Španielsku) až po Miestokráľovstvo Río de la Plata, ktoré bolo posledným španielskym subjektom na území regiónu. Vlastná vláda miestnych obyvateľov bez španielskeho vplyvu začala de facto tzv. Májovou revolúciou v roku 1810, čím začal proces prechodu k nezávislosti nie len Argentíny, ale aj iných štátov v regióne. Nasledovalo vyhlásenie nezávislosti 9. júla 1816 a víťazný vojenský konflikt so Španielskom a jeho rojalistickými podporovateľmi. Vývoj pokračoval vnútornými konfliktami, ktoré sa prejavili dokonca v občianskej vojne. O počiatkoch modernej Argentíny na jej súčasných základoch je možné hovoriť od roku 1861.
Predkolumbovská éra náhľad|vľavo|Araukáni v bitke s Inkami. náhľad|vpravo|Približné rozloženie indiánskych jazykov v dobe príchodu Španielov. Prvé stopy ľudskej činnosti z územia súčasnej Argentíny pochádzajú ešte z Paleolitu, ďalšie stopy pochádzajú z období Mezolitu a Neolitu. Väčšina územia Argentíny však bola dlhú dobu podľa súčasných poznatkov vyľudnená. Na území modernej Argentíny žilo pred príchodom Európanov približne 20 kmeňov pôvodných obyvateľov. Počet obyvateľov sa v súčasnosti odhaduje medzi 300 000 až 900 000 ľudí. V Argentíne žili dva druhy pôvodných obyvateľov, jedni boli nomádi, ktorí boli na úrovni lovcov a zberačov (kmene Alakalufovia, Yamanaovia či Yaghanovia a Tehuelčeovia). Práve Tehuelčeovia inšpirovali meno Patagónie, pretože ich chodidlá obuté do ich typickej obuvi zanechávali veľké stopy a tak im Španieli začali hovoriť Patagónčania, teda Veľké nohy. Časť z týchto kmeňov do súčasnosti žije na juhu Argentíny, vrátane Ohňovej zeme. Vzhľadom na nomádsky spôsob života nezanechali tieto kmene po sebe žiadne stavby, resp. obdobné stopy, ako indiáni v Peru či Mexiku. Medzi riekami Uruguaj a Parana žili kmene (Mepeneovia, Coreatesovia, Chanaesovia, atď.), ktoré sa živili lovom, rybolovom a zberom rastlín.
O niečo vyspelejšie žil kmeň Guaraníov na severe súčasnej Argentíny. Tento žil hlavne v oblasti Misiones a Corrientes a z hľadiska európskych dejín by sa dal zaradiť na úroveň doby Bronzovej. Títo sa dokázali živiť aj poľnohospodárstvom, pestovali zemiaky a kukuricu. Guaraníovia vďaka tomu žili na jednom mieste oveľa dlhšie, než iné kmene v oblasti. Vytvárali tak osady s väčším množstvom domov.
Druhou skupinou a zrejme najvyspelejšou boli indiánske kmene, ktoré žili na západe súčasnej Argentíny, v okolí pohoria Andy. Tieto kmene však netrovili jednotný celok, alebo boli veľmi rozdielne a rozprávali rôznymi jazykmi. Túto odlišnosť spôsobovala izolácia jednotlivých andských údolí, v ktorých jednotlivé kmene žili. Ale časť z týchto kmeňov žila taktiež nomádskym spôsobom života na úrovni lovcov a zberačov (podobne ako indiáni na východe a juhu krajiny). Časť z týchto nomádskych kmeňov však časom zmenila spôsob svojho života a začala sa venovať poľnohospodárstvu, kmeň Diaguitov dokonca vytvoril zavlažovací systém a terasovité polia, ktoré sa už blížili Inkom. Tieto pozitívne vývojové zmeny však súviseli s postupom Ríše Inkov, ktorá sa postupne posúvala smerom na juh. Okrem vojakov sa tak do oblasti dostávali aj inkskí obchodníci a úradníci. Známa Inkská cesta sa v priebehu 16. storočia dostala až na územie súčasnej argentínskej provincie Mendoza. Už vtedy okolité indiánske kmene a osídlenia vykazovali znaky inkského vplyvu.
Zrejme najvýznamnejším indiánskym kmeňom, ktorý žil na území súčasnej Argentíny je kmeň Mapuče, ktorý je však známy aj pod označením Araukáni. Tento kmeň dorazil na územie Argentíny zo susedného Čile až v priebehu 17. storočia. Ale v priebehu veľmi krátkej doby ovládli veľké územia Patagónie a pampy (nížiny v Južnej Amerike). Po tom, čo od Španielov získali kone, stali sa rýchlo veľmi zručnými jazdcami. Zaoberali sa chovom dobytka, nie poľnohospodárstvom. Postupne však začali organizovať lúpežné nájazdy na iné kmene a neskôr aj na bielych osadníkov. Araukáni odolali európskym kolonizátorom najdlhšie, svoju moc nad rozsiahlymi južnými územiami udržali až do polovice 19. storočia.
Španielska koloniálna éra Príchod Španielov V roku 1453 dobyl osmanský sultán Mehmed II. Konštantínopol. Vďaka tomu sa Osmanskej ríši podarilo výrazne obmedziť obchod medzi Európou a Ďalekým východom, na ktorý uvalila veľmi vysoké clo a poplatky. Z tohto dôvodu bolo pre európske kresťanské štáty potrené nájsť nové cesty, ktoré by sa vyhli územiu Osmanskej ríše. Až Krištof Kolumbus presvedčil španielskych vládcov, že do Ázie dokáže doplávať západnou cestou. Ale ešte pred reálnym objavením Nového sveta sa začali spory medzi Španielskom a Portugalskom o nepreskúmané územia. Tieto rozhodol pápež, no neskôr pokračovali vzájomné rokovania medzi zástupcami oboch kráľovstiev, ktoré vyvrcholili podpísaním Tordesillaskej zmluvy v roku 1494. Táto stanovila deliacu líniu nových území na 350 námorných míľ na západ od ostrovov Zeleného mysu, vďaka čomu získalo Portugalsko rozsiahle územia budúcej Brazílie. K samotnému objaveniu Ameriky došlo v roku 1492, no až Talian Amerigo Vespucci rozpoznal, že skutočne ide o nový svetadiel a na jeho počesť dostal nový svetadiel svoje meno. Najväčším lákadlom pre objaviteľov boli drahé kovy, ktoré vlastnili jednak miestne indiánske civilizácie a ktoré sa hojne nachádzali aj v zemi niektorých častí Ameriky.
Objavenie a prvé osídľovanie Río de la Plata náhľad|vpravo|Juan Díaz de Solís a jeho expedícia objavujú Río de la Plata (1515). V roku 1512 bol na miesto vrchného kráľovského lodivoda Španielska menovaný Juan Díaz de Solís. V roku 1514 španielsky (vtedy stále formálne aragónsky kráľ) kráľ Ferdinand II. vyslal Solísa preskúmať novoobjavený Tichý oceán. Solís sa plavil pozdĺž východného pobrežia Ameriky až narazil v roku 1515 na veľkú riečnu deltu, ktorú nazval Mar Dulce, teda Sladké more (dnešné Río de la Plata). Na počiatku roka 1516 sa dostal až k dolnému toku rieky Uruguaj. Tu však padol do zajatia členov domorodého kmeňa Charruov, ktorí jeho a niekoľko jeho vojakov pred zrakmi zvyšných členov expedície (ktorí zostali na lodiach) zabili a následne zjedli. Napriek tragickému koncu výpravy sa v Španielsku šírili chýry o bohatom vládcovi, ktorý sa mal nazývať Argentino, teda kráľ striebra. Z toho vznikli predpoklady, že územia Río de la Plata sú bohaté na striebro (čo sa však neskôr nepotvrdilo), pričom práve tieto fámy dali následne aj meno regiónu, ktorému sa začalo hovoriť Argetnína (z latinského "argentum", teda striebro) a veľkému vodnému ústiu zas Río de la Plata, teda Strieborná rieka (zo španielskeho "la plata", teda striebro).
náhľad|vľavo|Pedro de Mendoza založil Buenos Aires 2. februára 1536. Na obrázku je Buenos Aires krátko po svojom založení. Po trase, po ktorej sa plavil Solís sa neskôr vydali dvaja Portugalci a to Fernão de Magalhães a Rui Faleiro, obaja však v službách španielskeho kráľa. V roku 1520 sa im podarilo objaviť prieliv, ktorému dali meno Prieliv Všetkých svätých. Neskôr však tento dostal pomenovanie Magalhaesov prieliv. Následne sa dostali až do Tichého oceánu, ktorý sa však vtedy nazýval Južné more, až Magalhães ho premenoval na Pacifik, teda Pokojné more. V roku 1526 dosiahli (no neobjavili a nepreskúmali) členovia ďalšej expedície Hornský mys, čo je najjužnejšia časť súostrovia Ohňová zem. Kráľ Karol V. rozdelil spodnú časť Južnej Ameriky na vodorovné pásy, ktoré sa tiahli od západu k východu. Jeden z týchto pásov pridelil kráľ Pedrovi de Mendozovi, ktorý následne v roku 1535 začal veľkú expedíciu (17 lodí a 1 600 ľudí), ktorej úlohou bolo osídlenie Río de la Plata a následne sa mala expedícia po riekach preplaviť až do Peru a následne Tichého oceánu (keďže sa vtedy domnievali, že je to možné). Vo februári 1536 dosiahla expedícia na miesto súčasného Buenos Aires. Tu sa členovia výpravy vylodili a nazvali toto miesto Nuestra Señora del Buen Ayre, teda Naša pani dobrého vetra.
Územie okolo novej osady však bolo skôr nehostinné. Miestni indiáni boli spočiatku k Španielom priateľskí a pomáhali im poskytovaním potravy. Neskôr sa však vzájomné vzťahy (hlavne vinou Španielov) veľmi zhoršili. Na mieste bolo nedostatok potravy, čo nútilo Španielov správať sa voči indiánom ešte viac nepriateľsky v snahe získať jedlo. To viedlo k prvému obliehaniu Buenos Aires v júni 1536. Ani indiáni však nemali na mieste dostatok potravy a tak obliehanie osady po nejakom čase ukončili. Aj bez toho však z pôvodnej expedície zostala iba tretina členov. Na indiánov v oblasti nepôsobil ani psychologický efekt jazdy, ktorý veľmi pomohol Španielom v boji proti Inkom a iným vyspelým indiánskym civilizáciám severnejšie. Časť z osadníkov na čele s Mendozom sa neskôr presunula severnejšie, kde vybudovala novú osadu. V roku 1537 sa však Mendoza rozhodol oblasť opustiť. V Buenos Aires tak zostalo zhruba 100 ľudí. Vzhľadom na veľmi zlé životné podmienky zostalo Buenos Aires v roku 1541 úplne opustené, jeho obyvatelia sa presunuli severnejšie do mesta Asunción, ktoré sa v tej dobe stalo centrom španielskej kolonizácie regiónu. O prienik do Peru cez Río de la Plata sa následne pokúšalo viacero ďalších výprav, no tiež neúspešne. V polovici 16. storočia však už Španieli prestali podnikať výpravy, ktorých cieľom mal byť Tichý oceán cez La Platu.
Postupne začali vlastné výpravy do oblasti organizovať aj Španieli z Peru, ktoré bolo v tej dobe už stabilné a pomerne bohaté. V roku 1542 španielsky kapitán Diego de Rojas ako prvý Európan preskúmal vnútrozemie súčasnej Argentíny. Ďalší prieskumníci boli zo susedného Čile. Jeden z nich a to Francisco de Aguirre založil v roku 1553 osadu Santiago del Estero. Následne začali čiľskí kolonisti zakladať osady v kraji Cuyo (región na západe súčasnej Argentíny) v snahe o získanie lepšieho prepojenia s oblasťou Río de la Plata. Tu založili v roku 1561 osadu Mendoza, v roku 1562 zas osadu San Juan. V roku 1573 bolo o niečo východnejšie založené mesto Córdoba. V ďalších rokoch došlo k založeniu aj iných významných miest ako Salta (1582), La Rioja (1591), či San Salvador de Jujuy (1593).
Druhé založenie Buenos Aires a ďalšie osídľovanie náhľad|vpravo|Juan de Garay v roku 1580 založil druhýkrát Buenos Aires.