right|thumb|Pohľad na náklad raketoplánu Endeavour STS-118 – viditeľné je napríklad laboratórium Spacehab STS-118 bola misia amerického raketoplánu Endeavour. Jej cieľom bolo pripojenie priehradovej konštrukcie ITS-S5 k Medzinárodnej vesmírnej stanici a doprava zásob na stanicu. V nákladovom priestore bolo tiež uložené laboratórium Spacehab. Plánované boli tri výstupy do otvoreného priestoru (EVA), uskutočnili sa štyri výstupy.
Posádka Scott J. Kelly (2) – Veliteľ Charles O. Hobaugh (2) – Pilot Tracy Caldwellová (1) – Prvý letový špecialista Richard Mastracchio (2) – Druhý letový špecialista Dafydd Williams (2) – Tretí letový špecialista – CSA Barbara Morganová (1) – Štvrtý letový špecialista B. Alvin Drew (1) – Piaty letový špecialista
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Barbara Morganová, letový špecialista tejto misie, bola v roku 1986 náhradníčkou za Christu McAuliffeovú, ktorá zahynula na palube raketoplánu Challenger. Po havárii Challengera začala bojovať za to, aby sa aj ona dostala do posádky nejakej misie raketoplánu, pretože podľa jej názoru by bola smrť Christy McAuliffeovej bez skutočného letu úplne zbytočná. V roku 1998 prešla konkurzom na doplnenie oddielov astronautov, a prvýkrát mala letieť v jeseni roku 2003 na palube raketoplánu Columbia. Po tragédii Columbie však musela ďalej čakať a napokon ju zaradili do posádky misie STS-118.
Náklad Raketoplán Endeavour niesol vo svojom nákladovom priestore nasledujúce vybavenie:
spojovací uzol pre pripojenie k ISS skafandre EMU (Extravehicular Mobility Unit) distribučná rozvodná jednotka SPDU (Shuttle Power Distribution Unit) spojovací tunel medzi spojovacím modulom a pretlakovým modulom Spacehab pretlakový modul Spacehab s nákladom približne pre potreby ISS – mikrogravitačné laboratórium s označením LSM (Lobistic Single Module). Je vyrobený z hliníku, jeho dĺžka je 3,05 metra, šírka 4,27 metra a výška 3,53 metra. Poskytuje obytného priestoru, čím posádke zlepšuje životné a pracovné podmienky. Pri štarte bolo laboratórium naplnené nákladom zahŕňajúcim potraviny, osobné veci a oblečenie. Pri návrate nieslo nákladu, v ktorom dominoval MISSE PEC – 875 vzoriek rôzneho materiálu, ktoré boli od júla 2006 pripojené na povrch stanice a vystavené kozmickým podmienkam. priehradková konštrukcia ITS-S5 (Integrated Truss Structure – Starboard Five) () – tento pravobočný segment vyrobila firma Boeing. Má obdĺžnikový tvar a bol pripojený na pravú stranu priečneho nosníku. Vďaka nemu bolo neskôr možné pripojiť k stanici posledný segment ITS-S6 so solárnymi panelmi. Segment je dlhý 3,37 metra, široký 4,55 metra a vysoký 4,24 metra. Jeho cena je 10 971 693 USD. Slúži hlavne ako spojovací prvok medzi segmentmi ITS-S4 a ITS-S6, na ktorých sú umiestnené panely slnečných batérií a vďaka dostatočnej medzere vytvorenej segmentom ITS-S5 sa tieto panely môžu voľne otáčať. Slúži tiež na prepájanie káblov energetických systémov a potrubí chladiaceho média medzi týmito segmentmi. nosič nákladu ESP-3 (External Stowage Platform) – nosič, na ktorom sú umiestnené náhradné diely. Je to tretia plošina s náhradnými dielmi, ktorá bola prepravená a pripojená k stanici. Na tejto plošine sa nachádzajú silový zotrvačník CMG, nádrž so stlačeným dusíkom NTA, a nabíjačka akumulátorových batérií BCDU (pozri nižšie). Plošina ESP-3 má k dispozícii šesť miest s upevňovacími mechanizmami a siedme miesto pre vykonávanie montáží. dobíjačka akumulátorových batérií (BCDU, Battery Charge/Discharge Unit) elektrickým prúdom z fotovoltaických batérií. Poskytujú stanici energiu v čase, keď na jej solárne panely nedopadá slnečné žiarenie silový zotrvačník CMG (Control Moment Gyroscope) – udržiava stanicu v stabilizovanej polohe. Na riadenie a stabilitu amerického segmentu stanice sú potrebné minimálne dva takéto zotrvačníky, ruský segment sa stabilizuje za pomoci rakiet. Každý silový zotrvačník váži a na stanici sa nachádzajú štyri. Jeden z nich bol chybný a vymenili ho počas tejto misie. Točivý moment, ktorý vytvára rýchlo rotujúci zotrvačník, kompenzuje účinok gravitácie a aerodynamických síl a tým stanicu stabilizuje. nádrž so stlačeným dusíkom (NTA, Nitrogen Tank Assembly) pre tlakovanie nádrží s amoniakom termoregulačného systému ETCS (External Thermal Control System) náhradný otočný kĺb P/R-J (Pitch Roll Joint) pre staničný manipulátor SSRMS (Space Station Remote Manipulator System) diaľkový manipulátor SRMS (Shuttle Remote Manipulator System) umiestený pozdĺž dverí do nákladového priestoru na ľavoboku predlžovacia tyč so senzormi pre kontrolu tepelnej ochrany raketoplánu OBSS (Orbiter Boom Sensor System) pozdĺž dverí do nákladového priestoru na pravoboku
Prípravy na štart 2. júla sa raketoplán Endeavour dostal do montážnej haly VAB. Len o deň neskôr pristálo na Floride lietadlo Shuttle Carrier Aircraft prevážajúce jeho sesterský raketoplán Atlantis. V hale VAB bola k orbiteru pripojená vonkajšia palivová nádrž ET s pomocnými motormi SRB. Štart sa plánoval na 7. augusta.
V noci z 10. na 11. júna sa Endeavour prepravil na štartovaciu rampu 39-A. Presun začal o 2:10 SELČ, trval asi šesť hodín, a bol o niekoľko hodín odložený kvôli zlým poveternostným podmienkam.
Prvý termín štartu, ktorý potvrdilo aj zasadanie FRR (Flight Readiness Review), bol určený na 7. augusta 2007 o 23:02 UT. Objavili sa však problémy s hermetickosťou kabíny pre posádku. Príčinou sa stala chybná poistka pretlakového ventilu PPRV B (positive pressure relief valve B), ktorý bolo nutné vymeniť a zopakovať testy hermetickosti. Kvôli tomu bol 3. augusta štart odložený na 8. augusta 2007 o 22:36:36 UT (9. august 00:36:36 SELČ). 18. a 19. júla prebehlo skúšobné odpočítavanie TCDT (Terminal Count Down Test). Odpočítavanie prebiehalo relatívne bez problémov. Viac než hodinu pred štartom sa síce objavil problém so senzorom, ktorý hlásil, že prielez je uzavretý, ale technikom sa podarilo problém odstrániť. Endeavour sa tak vydal do vesmíru po prvýkrát po takmer piatich rokoch (poslednú misiu absolvoval na jeseň roku 2002). Túto veľkú medzeru spôsobilo pozastavenie štartov z dôvodu havárie Columbie. left|thumb|Kondenzačná stopa za štartujúcim raketoplánom Endeavour Štart Raketoplán Endeavour úspešne odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride na prvý pokus. Štart sa uskutočnil zážihom motorov SRB 9. augusta o 0:36:42 SELČ. V čase T +58 sekúnd sledovacie kamery zaznamenali, že z nádrže ET sa oddelil kus izolačnej peny. Úlomok sa odtrhol z objímky pridržiavajúcej kyslíkové potrubie na povrchu nádrže a narazil na jeden z rúrkovitých nosníkov, ktoré tvoria spojenie medzi ET a orbiterom. Po náraze sa roztrieštil a úlomky zasiahli podľa prvých informácií najmenej päť dlaždíc trupu. Najväčšie poškodenie dosiahlo rozmery 88,4×.
Po dvoch minútach od štartu, o 00:39, boli odhodené motory na tuhé palivo. O 0:45:30 boli vypnuté hlavné motory raketoplánu a krátko na to (v čase 00:45:45) došlo k odhodeniu vonkajšej palivovej nádrže ET. O definitívne navedenie na obežnú dráhu sa postaral zážih motorov OMS. 9. augusta o 00:16 UT sa otvorili dvere do nákladového priestoru.
Priebeh letu Nasledujúci deň po štarte a po ukončení odpočinku posádky v čase 12:37 UT sa začala ako vždy kontrola tepelného štítu raketoplánu. Diaľkovo riadený manipulátor RMS (Remote Manipulator System) v čase približne 15:25 UT vyzdvihol z lôžka predlžovaciu tyč OBSS (Orbiter Boom Sensor System) vybavenú senzormi. Prieskum trval od 18:15 UT do približne 21:20 UT a nebolo nájdené nijaké výrazné poškodenie. Okrem kontroly tepelného štítu sa posádka venovala aj kontrole a príprave skafandrov na výstup do otvoreného priestoru a príprave a kontrole vybavenia na stretnutie s ISS. Stretávacie zariadenie ODS (Orbiter Docking System) sa vysunulo do pohotovostnej polohy. 10. augusta o 01:54 UT pred začiatkom odpočinku posádky prebehol korekčný manéver.
Po ukončení odpočinku posádky, počas tretieho letového dňa približne o 15:15 UT, sa začali približovacie manévre. O 16:55 UT bola vzdialenosť medzi Endeavourom a stanicou približne 200 metrov a v čase 16:56 UT začali piloti rotačný manéver RPM (Rotation Pitch Maneuver), počas ktorého posádka ISS snímkovala tepelný štít. Takto získané závery potvrdili poškodenie tepelnej ochrany raketoplánu v blízkosti zadného podvozku. O 17:02 UT posádka ISS ukončila snímkovanie a o 17:27 UT vydalo riadiace stredisko MCC (Mission Control Center) v Houstone súhlas so záverečným približovaním. V čase 18:02 UT, o osem minút neskôr oproti plánu, sa spojovacie uzly Endeavouru a uzlu PMA-2 (Pressurized Mating Adapter Two) na ISS zachytili, čím sa raketoplán spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou. V čase 18:20 UT sa dokončilo pevné spojenie a mohla sa začať kontrola hermetickosti spoja. Ešte pred otvorením prielezov medzi raketoplánom a stanicou (ktoré prebehlo o 20:04 UT) Caldwellová a Mastracchio uchopili priehradovú konštrukciu ITS-S5 manipulátorom RMS. Potom prebehlo otvorenie prielezu, posádky sa stretli, a prebehlo bezpečnostné školenie a inštalácia vetracieho potrubia medzi raketoplánom a komplexom.
Večer dňa 10. augusta bol tiež aktivovaný systém prevodníku napätia SSPTS (Station-to-Shuttle Power Transfer System), ktorý umožňuje raketoplánu čerpať elektrickú energiu zo zdrojov stanice. Vďaka tomu raketoplán môže predĺžiť svoj pobyt na stanici. Keby sa toto zariadenie nepodarilo aktivovať, raketoplán by musel pristávať už 19. augusta. Takto si mohol predĺžiť pobyt vo vesmíre až do 22. augusta, čo bol plánovaný dátum pristátia. Pri stanici mal ostať do 20. augusta a mohli sa teda uskutočniť až štyri výstupy do otvoreného priestoru. Systém fungoval dobre a dodával do raketoplánu elektrický výkon priemerne 6,5 kW. right|thumb|Endeavour po pripojení k ISS EVA-1 11. augusta okolo 03:05 UT začali Richard Mastracchio a Dafydd Williams dýchanie kyslíka z kyslíkových masiek, čím sa začali pripravovať na výstup do otvoreného priestoru. Približne v tom istom čase bol znížený tlak v prechodovej komore Quest na 703 hPa. O 15:57 UT sa začala dekompresia komory a po kontrole hermetickosti skafandrov o 16:28 UT Mastracchio a Williams prepojením svojich skafandrov na vnútorné zdroje oficiálne začali prvý výstup do tvoreného priestoru. Pomocou staničného manipulátoru Canadarm2 astronauti presunuli nosník ITS-S5 na koniec nosníka S4 a zaistili spojovacími skrutkami. Pripojením nosníku S5 dosiahla hmotnosť stanice . Astronauti tiež zložili radiátor na nosníku ITS-P6, čím bol nosník P6 pripravený na presun na svoju konečnú pozíciu na P5 (presun prebehol pri misii STS-120). Výstup trval 6 hodín a 17 minút. Všetky plánované úlohy boli splnené.
11. augusta večer skontrolovala posádka činnosť systému napájania raketoplánu zo stanice (SPTSS). Zariadenie fungovalo bez problémov, vedenie NASA teda oficiálne potvrdilo predĺženie misie na 15 dní.
12. augusta astronauti podrobne skúmali poškodenie tepelného štítu prostredníctvom OBSS. Technici skonštatovali, že posádke nijaké nebezpečenstvo pri pristávaní nehrozí. V ten deň pokračovalo prekladanie nákladu a príprava náradia na druhý výstup do otvoreného priestoru. 13. augusta okolo 02:00 UT Mastracchio a Williams začali opäť dýchanie kyslíka z masiek. Tlak v module Quest sa znova znížil a po odpočinku a ďalších prípravách o 15:32 UT dvaja astronauti druhýkrát vystúpili do otvoreného priestoru. right|thumb|Najviac poškodené miesto tepelnej ochrany v blízkosti zadného podvozku EVA-2