Hronsek (, ) je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice.
Dejiny Oblasť, v ktorej sa nachádza dnešná obec Hronsek, bola pôvodne kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Belo IV. ju daroval, za zásluhy v boji proti Mongolom (Tatárom...), zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi. Ten na tomto území založil aj blízku obec Radvaň (dnes súčasť Banskej Bystrice). Táto darovacia listina je prvým písomným dokumentom o tejto oblasti (1250). Pravdepodobne sa tu usadil Radunov vnuk Gala, keďže starší názov obce bol Galowycz.
Najranejšia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil: Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alebo Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek (1946) – maďarsky Garamszeg.
Z tejto lokality pochádzala šľachtická rodina – Geczyovci, písali si šľachtický prídomok „de Garamszek“ (z Hronseku). Ďalšími majiteľmi veľkopanstva, ktorí vlastnili pozemky a okolité lesy, boli Rothovci z Kráľovej, grófi Telekyovci, Battikovci z Vlkanovej, baróni Schmiddegovci, Juraj Géczy, hlavný župan a Štefan Soós z Poltára. Dr. Aladár Déchy tu mal veľkostatok a mlyn. V roku 1828 mala obec 67 domov a 508 obyvateľov.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky
Vodný hrad Najstaršou dochovanou stavbou je vodný hrad z 15. storočia. V roku 1576 bol tento Rothovsko-Telekyovský hrad prestavaný a opevnený. Goticko-renesančná stavba mala pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Za rákoczyovského stavovského povstania (170314) tu boli údajne razené mince. V kaštieli istý čas žil aj otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy.
V 20. storočí bol hrad čiastočne prebudovaný a v roku 2016 bola dokončená jeho 26 rokov trvajúca rekonštrukcia.
Soósovsko-Géczyovský kaštieľ Soosovsko-Géczyovský kaštieľ z r. 1775 je postavený v barokovom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys s kruhovými nárožnými baštami. Vonkajšia fasáda má bohato členenú rokokovú štukovú výzdobou. Interiér zdobia pôvodné pruské a zrkadlové klenby.
V zámockej záhrade je stará, vyše 200-ročná, lipa a mohutný dub. Lipa je 25 m vysoká, obvod kmeňa v metrovej výške je takmer 500 cm a patrí medzi unikátne exempláre. Na barokovom kaštieli je už vyše 70 rokov pravidelne obývané hniezdo bociana bieleho.
Drevený artikulárny kostol
Miestny evanjelický kostol je drevená halová stavba postavená podľa prísnych nariadení Šopronského snemu, teda na vopred vyhradenom pozemku mimo obec, z dreva, bez veže a dokončená počas jedného roka. Kostol stavali od roku 1725 do 1726, teda za jednu sezónu. Interiér kostola obsahuje hodnotný inventár.
Osobnosti obce Rodáci Ondrej Braxatoris (* 1782† 1848), otec básnika Andreja Sládkoviča. Miloslav Krčméry (* 1860 - † 1902), evanjelický kňaz, redaktor, hudobný skladateľ. Branislav Hronec (* 1940), hudobník, klavirista, hudobný skladateľ.
Pôsobili tu Ján Simonides (* 1648 – † 1708), evanjelický kňaz, galejník, pedagóg, literá. Jozef Melcer (* 1800 – † 1854), evanjelický kňaz, národný buditeľ, autor nábožných piesní. August Horislav Krčméry (* 1822 – † 1891), evanjelický kňaz, národný buditeľ (štúrovec), literát, zberateľ ľudových piesní. Pavol Hronec (* 1910 – † 1973, Nemecko), evanjelický kňaz, protifašistický bojovník.
Literatúra
Drevený artikulárny kostol v Hronseku, KATINA, Andrej Ľudovít, pamätnica vydaná pri príležitosti opravy kostola 1949, Liptovský Sv. Mikuláš Tranoscius, 1949. - 30, 2 s. Zmienka o území Hronseku existuje už sedem a pol storočia, SME – Roč. 8, č. 24, (31.01.2000).
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci Artikulárny kostol
Kategória:Obce okresu Banská Bystrica Kategória:Pomenovania podľa Hrona