Žltochvost hôrny (iné názvy: žltochvost lesný, žltochvost záhradný; lat. Phoenicurus phoenicurus) je malý vták z čeľade muchárovité. Hniezdi od severnej Afriky cez Európu až po strednú Sibír a Bajkal. Na Slovensku žije v redších listnatých lesoch so starými bútľavými stromami. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žltochvost hôrny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe v rokoch 19802013 mierne stúpli.
Opis Žltochvost hôrny meria a váži 13 - 19,4 g . Samček aj samička majú hrdzavý chvost a kostrč. Samček má čierne líca a hrdlo, biele čelo, sivý vrch hlavy i chrbát. Prsia a boky má hrdzavočervené. Na jeseň majú pierka na hrdle biely lem. Samička má chrbát sivohnedý a spodnú časť tela žltohnedkastú. Mláďatá sú škvrnité podobne ako mláďatá čiervienky obyčajnej, majú však hrdzavý chvost ktorým pokyvkávajú.
Hlas
Vábenie znie podobne ako u kolibiarika spevavého "hüid", hlas nepokoja "tik" a je pre neho typická kombinácia týchto hlasov vo forme "hüid, hüid, tik-tik-tik". Žltochvost hôrny má melodický ale trochu melancholicky znejúci spev, do ktorého zaplieta aj hlasy iných vtákov. Spev často začína vábením "hüit" a zvukom "Tüi-tüitüi-tüi".
Výskyt a stav na Slovensku Je to prísne sťahovavý druh. Prilietajú od konca marca do mája, odlietajú od septembra do októbra. Na Slovensku hniezdi až do (vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách). Najvyššie hustoty dosahuje v dubovom lese bez podrastu, priemerne 3,8 páru/10 ha.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 - 15 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 LR - menej ohrozený. V roku 2014 VU* A2a; C1 - zraniteľný. Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.
Biotop Žije v lesoch parkovitého charakteru, najmä ak sú bez podrastu. Obľubuje riedke listnaté lesy s polámanými stromami, aké sú často na hrebeňoch (hrebeňové bučiny, napríklad Vtáčnik , Vihorlatské vrchy, Slanské vrchy, Nízke Tatry a Veľká Fatra). Hniezdi aj v zmiešaných lesoch, borovicových lesoch v parkoch a záhradách, v sadoch a brehových porastoch so starými stromami.
Hniezdenie Hniezdi dva razy do roka v dutinách stromov, múrov i v búdkach. Stavajú malé hniezdo z listov tráv, korienkov, vo vnútri srsť a perie. Na 5 - 6 (8) modrozelených vajíčkach sedí hlavne samica 13 - 14 dní. Po vyliahnutí obaja rodičia kŕmia mláďatá 12 - 14 dní.
Potrava Žltochvost hôrny sa živí hmyzom, larvami a kuklami. Potravu zbierajú zo zeme, na konároch, na vodnej hladine a chytajú vo vzduchu.
Ochrana Žltochvost hôrny je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).
Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Muchárovité Kategória:Vtáky na Slovensku Kategória:Najmenej ohrozené druhy