Othenio Abel (* 20. jún 1875, Viedeň – † 4. júl 1946, Mondsee) bol rakúsky geológ a paleontológ. Spolu s Luisom Dollom bol spoluzakladateľom náuky o živote vyhynutého tvorstva a jeho prispôsobení sa okoliu tzv. paleobiológie, ktorú on sám v roku 1912 definoval ako „výskum prispôsobenia sa fosílnych zvierat prostrediu a zisťovanie spôsobu ich života“.
Život V rokoch 1917-1934 pôsobil ako univerzitný profesor vo Viedni a neskôr na ústave paleontológie na Univerzite v Göttingene. Podieľal sa na prieskume jaskyne Drachenhöhle pri Mixnitzi, kde bolo objavených veľké množstvo holocénnych a pleistocénnych pozostatkov, hlavne jaskynných medveďov. Venoval sa paleontológii stavovcov, rekonštrukciám fosílnych zvierat a regionálnou geológiou treťohôr Viedenskej panvy.
Dielo Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria monografie: Grundzüge der Paläobiologie der Wirbeltiere, 1912 Lehrbuch der Paläozoologie, 1920 Die Drachenhöhle bei Mixnitz, 1931 Vorzeitliche Lebensspuren, 1935 Das Reich der Tiere, 1939.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Rakúski geológovia Kategória:Rakúski paleontológovia Kategória:Evoluční biológovia Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity Kategória:Vyučujúci na Viedenskej univerzite Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina Kategória:Korešpondenční členovia Ruskej akadémie vied Kategória:Osobnosti z Viedne