Na Slovensku, v porovnaní s pokročilejšou západnou Európou (pozri Žurnalistika), sa pravidelná spravodajská činnosť vyvíjala oneskorene. Zapríčinil to hospodársky rozvrat slovenských krajov po vytlačení Turkov z Uhorska, strata výsadného postavenia miest, úpadok obchodu a rozličné obmedzenia rozvoja výroby zo strany feudálnej moci.
Listová výmena medzi mestami Tento vývoj ostro kontrastuje s pomermi na konci stredoveku, kedy si slovenské mestá medzi sebou horlivo vymieňali informácie spravodajského charakteru. Aj v tomto smere je ešte potrebný dôkladný prieskum mestských archívov nielen u nás, ale aj za hranicami.
Dokladom takéhoto spravodajstva je napr. list Osvalda Somarovského, trenčianskeho richtára bratislavskej mestskej rade. List je bez dátumu, no podľa správneho uzáveru Palackého bol napísaný r. 1461, kedy došlo k sobášu uhorského kráľa Matyása s Katarínou zvanou inak Kunhutou, dcérou českého kráľa Jiřího Poděbradského. Ako z listu vyplýva, je to vlastne odpoveď na žiadosť predstavenstva mesta Bratislavy, aby Somarovský podával správy o všetkých významnejších udalostiach v Trenčíne.
K častejšej výmene listov medzi mestami na Slovensku dochádza hlavne v období reformácie. Jedným z nich je list Bartolomeja Frankfurtera písaný v Banskej Štiavnici 19. mája 1522 notárovi mesta Kremnice, kde je dôležitá zmenka „o našom Lutherovi“. Táto zmienka svedčí nielen o bezprostrednom preberaní reformačných náuk nemeckými obyvateľmi slovenských miest, ale aj o tom, ako rýchlo vedeli banské mestá na Slovensku, čo sa dialo v Nemecku. Ďalšie v liste uvedené správy hovoria o Turkoch, Francúzoch, pápežovi, o cisárovi nemecko-rímskej ríše, o uhorskom kráľovi, zvolaní českého smenu a o udalostiach v Sedmohradsku. Správy majú výrazne aktuálny charakter a sú zámerným oznamovaním zaujímavých noviniek štiavnickým a kremnickým mešťanom.
Oprávnené obavy pred tureckým nebezpečenstvom, ako aj spoločné stavovské záujmy týchto miest v boji proti útokom vysokej šľachty, zblížili a upevnili ich zväzky. Vonkajším prejavom ich vzájomnej spolupráce bolo aj zintenzívnenie spravodajstva. V tejto súvislosti spomína sa napr. päť listov, ktoré v pomerne krátkom časovom rozpätí (od 3. júla do 14. septembra 1566) podal Tomáš Frohlich (Hilarius) z Košíc do Banskej Bystrice richtárovi Ondrejovi Siesmundtovi. Obsahujú správy domáce o Turkoch, cisárskom vojsku, o zdanení miest a pod. Práve skutočnosť, že posledný z listov sa zachoval v origináli v banskobystrickom mestskom archíve, pričom ostatné štyri len v opise v mestskom kremnickom archíve, je dôkazom, že Banská Bystrica zoznamovala s nimi ostatné banské mestá. Časté podávanie informácií svedčí, že tu nejde o nejaký náhodný list, ale o plánované a objednané spravodajstvo. Pre rôznorodé informácie a závažné aktuality sú takéto listy veľmi blízke tzv. písaným novinám. Sem možno zaradiť aj správu colníka Daniela Bohuša zo Spiša palatínovi Thurzovi z roku 1612, v ktorej sa píše o vystúpení Lžidimitrija v moskovskej ríši a o poľskej intervencii.
Pošta Okrem významných zmien hospodárskych (rozvoj remeselníckeho a manufaktúrneho podnikania, rozšírenia obchodu), podstatný vplyv na rozšírenie spravodajskej a informačnej služby, teda i na vznik nášho novinárstva, malo zavedenie pravidelného poštového spojenia. Do 16. storočia úradnú poštu v rakúskych zemiach dopravovali kuriéri, súkromné listy príležitostné povozy, ale aj zvláštni poslovia. V snahe udržať pravidelné spojenie so vzdialenými oblasťami monarchie, cisár Maximilián poveril Františka Thurn-Taxisa vybudovaním poštovej linky spájajúcej Viedeň s Bruselom, čo sa aj roku 1516 uskutočnilo. Okrem toho zabezpečil aj pravidelné poštové spojenie z Viedne do Ríma. Významnejšou pre Uhorsko bola linka Viedeň – Budín zriadená roku 1528 a linka Viedeň – Bratislava z roku 1530, ktorá bola prvou stálou poštovou linkou prechádzajúcou čiastočne slovenským územím.
Prvou poštovou linkou na území Slovenska bolo spojenie z Bratislavy do Košíc cez Ružomberok zriadené roku 1558. Tento veľký odklon na sever bol zapríčinený hlavne akútnym tureckým nebezpečenstvom. Ešte v tejto dobe bola to jediná úradná poštová linka na Slovensku bez odbočiek. Len v čase vojnového nebezpečenstva (v kuruckolabanských bojoch), sa zavádzalo prechodné poštové spojenie. Okrem tejto úradnej pošty zriadili si niektoré slobodné kráľovské banské mestá vo vlastnej réžii osobitné spojenia, ba vyskytli sa aj také prípady, že príslušníci bohatej aristokracie, predstavení kapitul, alebo aj oblastné cechy udržiavali medzi sebou pravidelné poštové spojenie. Ich rozsah býval menší a obyčajne sa pripájali k hlavnej úradnej poštovej trati.
Po stránke finančnej i organizačnej bola pošta podriadená najvyšším poštmajstrom /Thurn-Taxicovci, Paarovci, ktorí roku 1690 dostali dedične do rúk celé uhorské poštovníctvo/. Až roku 1722 kráľ Karol III. vykúpil pošty vo svojej ríši z léna Paarovcov. Mária Terézia roku 1743 zoštátnila a zmonopolizovala poštovú ustanovizeň. Úradne bola v Uhorsku pošta poštátnená až roku 1813. Roku 1750 bolo zriadené Generálne poštové riaditeľstvo vo Viedni, zaviedli sa dostavníky a vo väčších mestách sa zriadili poštové zberne. Až v štyridsiatych rokoch minulého storočia začínajú sa v rakúskej monarchii zavádzať prvé železnice. Vedúcimi poštových staníc v Uhorsku od najstarších čias boli poštmajstri (postae magistri). Túto funkciu mohli podľa úradných predpisov vykonávať len uhorskí zemani. Ako zemani neplatili nijaké dane, poplatky a mýtne a boli oslobodení od ubytovania vojska a pod.
Poštové linky boli jediným viac-menej pravidelným spojením a preto pre zbieranie a rozširovanie informácií a organizovanie spravodajstva mali od počiatku veľký význam. Pretože poštové vozy na hlavných dopravných spojoch prichádzali a odchádzali raz týždenne, umožnilo to aj vznik novín s týždennou periodicitou. Poštmajstri, ktorí boli v trvalom spojení s viacerými významnými mestami, využili to na systematické zbieranie správ. Tak postupne vzniklo z pošty dôležité spravodajské zariadenie. Významnejší poštmajstri vydávali a rozosielali svoje vlastné písané noviny, alebo sprostredkovali pre iných cenné informácie, v čom našli výdatný zdroj zárobku. V tejto súvislosti sa spomína Zbierka písaných novín z rokoch 1600 – 1613 posielaných augšburským poštmajstrom Krispínom Lamperterom bratislavskému mestskému notárovi Martinovi Kestlerovi, ktorý ich tiež ďalej posielal falckému grófovi Pistorimu, do Novohradu, na cisársky dvor do Viedne i do rakúskeho Linza. Svedčí to o bezprostrednom informačnom spojení bratislavských protestantov s nemeckými evanjelikmi, na čom mali v období svojho boja proti habsburgovcom a rekatolizácii životný záujem.
Zahraničné noviny Pretože obyvateľstvo banských miest, ako aj iných obchodných a remeselníckych stredísk v Uhorsku, udržiavalo živé styky s materskou krajinou, prichádzali k nim písané latinské a nemecké noviny, neskôr i tlačené novinové letáky a letákové noviny z Viedne, z nemeckých miest a z iných oblastí. Torzo kroniky uschované v mestskom archíve v Banskej Štiavnici je toho výrazným svedectvom. Písané noviny existovali dlhý čas aj popri produktoch výrazne spravodajského charakteru (letákové manifesty, letákové noviny, novinové letáky, noviny). Mali jedinú, ale podstatnú výhodu pred tlačenými novinami v tom, že ich vrchnosť nemohla kontrolovať, pretože nepodliehali cenzúre.
Kníhtlač, novinové letáky a letákové noviny Druhým vynálezom, ktorý v pravom slova zmysle znamenal prevrat v šírení informácií a umožnil masové využitie spravodajstva, bol vynález kníhtlače. Spočiatku bola kníhtlačiarska produkcia malá a nemohla podstatnejšie ohroziť existenciu pisárskych cechov. No postupne, keď sa dosiahlo novými technickými metódami zlacnenie a urýchlenie tlače, pisársky cech v tomto nerovnom boji podľahol kníhtlači.
Tlačiari sa stali aj vydavateľmi prvých novinových letákov, ktoré boli pre nich výhodným zdrojom zárobku. Kým v najstaršom období majú tieto produkty charakter letákových manifestov, traktátov a téz k verejným dišputám prevažne teologického zamerania, postupne upúšťajú od letákovej formy. Do stredu ich záujmu sa dostávajú politické udalosti. Spôsob ich argumentácie je polemický a útočný, čo zodpovedali spôsobu boja revolučnej meštiackej triedy, ktorá od počiatku upevňovania svojich pozícií využívala s úspechom výhody kníhtlačiarstva.
Kým novinový leták obsahoval iba jednu správu, často s podrobným a obšírnym popisom udalostí, letákové noviny majú už viacej rôznorodých správ. Obe tieto formy sú významným prechodom ku vzniku skutočných novín.
Slovensko však dlhšiu dobu predtým, ako vznikli prvé novinové letáky v jeho vlastných tlačiarňach, bolo zásobované v hojnej miere letákmi, traktátmi a knihami zo zahraničia. V porovnaní so západnou Európou sa k nám kníhtlač dostáva dosť neskoro – až v období reformácie. Prvé kníhtlačiarne u nás boli kočovnými. Sťahovali sa z miesta na miesto, aby ušli prenasledovaniu, konfiškácii a prísnym trestom, pretože proti výslovnému kráľovskému zákazu propagovali reformačné učenie. Pokiaľ neboli kníhtlačiarne na Slovensku, naši vzdelanci svoje práce tlačili v Prahe, v Krakove, vo Wittenbergu, Halle a hlavne vo Viedni. Ba aj vtedy, keď tlačiarne na Slovensku existovali, vychádza ešte veľa publikácií slovenských autorov za hranicami.
Prvé tlačiarne na Slovensku, len ťažko, hlavne spočiatku, mohli konkurovať vyspelým a známym zahraničným kníhtlačiarňam. Ako prvá vytlačená kniha na území Slovenska sa spomína latinská gramatika popradského rodáka a rektora prešovskej školy Lukáša Fabinusa: Exempla declinatiorum et coniugationum, quae sunt anima Donati, utilissimis regulis ilustrata… Prešov 1573. Zo zahraničia sa k nám dostávali s tlačiarenskými produktami rôzneho druhu aj letákové noviny. Ich počet bol značný. Mnohé z nich k nám prichádzali z českých krajov. Veľkú časť produkcie českých a moravských kníhtlačiarní tvoria tlače popisujúce protiturecké boje v Uhorsku, ako aj správy s výslovne senzačnou, alebo fantastickou tematikou. Takmer všetky, podľa vtedajšieho zvyku, majú dlhý až niekoľkoriadkový názov, v ktorom sa autor snažil podať celý obsah uvádzanej tlače čo najpútavejšou formou. Tento zvyk bol bežný pri tlači rôzneho rozsahu cez celé obdobie baroka, Ako jeden y najstarších zachovaných letákov zaoberajúcich sa pomermi v Uhorsku, spomínajú sa Nowiny nowé o Turku a o Budínu čztwero jisté a prawé poselstwí. Jedno od Pani Izabelly Králowé Uherské a pozuostalé wdowy w Uhřích Kterak newierne Turek s swými Baši swou s ní zacházeli… Z latinské ržeči na Niemeckou a z Niemecké na čžeskou skrz Bartolomiege Netolického přeložené...w Menším Mieste Pražském… 13. V. 1542.
Osobitnú skupinu tvoria novinové letáky o vraždách a iných hrôzostrašných udalostiach a fantastických príhodách. Tu už prevláda senzačnosť a zveličovanie do tej miery, že novinové letáky strácajú svoje informačné poslanie a vierohodnosť. Ich vydávaním sledovali kníhtlačiari len vlastné zárobky. Veľa letákových tlačí, dotýkajúcich sa vnútropolitických problémov Uhorska a hlavne protitureckých bojov a stavovských povstaní, vychádzalo aj v susednom Poľsku. Najmä v rokoch 1670 – 1720 vyšiel tu celý rad letákových tlačí o náboženskom prenasledovaní protestantov u nás, ako aj o našich exulantoch, ktorí boli v dobe rekatolizácie a stavovských povstaní prinútení opustiť Slovensko.