Volary (, po nemecky Wallern) sú mesto nachádzajúce sa na juhu Čiech, v juhozápadnej časti Juhočeského kraja juhozápadne od najbližšieho mesta s rozšírenou pôsobnosťou Prachatíc. Volary tiež ležia na území CHKO Šumava a na hranici NP Šumava. Mestská zástavba je situovaná do kotliny Teplej Vltavy severne od rieky, okolo Volarského potoka. Názov mesta má nemecký pôvod a je pravdepodobne odvodené od lesov, ktoré mesto obklopujú.
Volary mali k roku 2010 4094 obyvateľov. Založenie mesta súvisí s kolonizáciou Šumavy v 13. a 14. storočí. Rozvoj mesta bol tiež po stáročia ovplyvňovaný a podporovaný prítomnosťou prachatickej vetvy Zlatej cesty. Prvá písomná zmienka o Volaroch pochádza z roku 1359. Vtedy bol medzi členmi mestskej rady v Prachaticiach uvedený istý Ondřej z Volar. Postupne sa Volary práve vďaka rozvoju Zlatej cesty rozrastali. V roku 1871 boli povýšené na mesto. Volary boli značne ovplyvnené udalosťami druhej svetovej vojny. V máji 1945 cez mesto prešiel Pochod smrti z koncentračného tábora Helmbrechts. Na základe Benešových dekrétov potom došlo v roku 1946 k vysídleniu Nemcov. Po vojne nastal opäť rozvoj a dnes sú Volary významným komunikačným uzlom Šumavy a strediskom turistického ruchu, k čomu prispieva i to, že sú najväčším horským mestom Šumavy.
Volary zaberajú celkom a mesto je členené na 3 miestne časti, z ktorých jedna tvorí mestskú zástavbu a zostávajúce 2 sú v blízkom okolí. Časť historického centra bola v roku 1995 vyhlásená dedinskou pamiatkovou rezerváciou. Chránené sú predovšetkým zrubové domy vystavané v alpskom štýle.
Etymológia a heraldika Najstarší dochovaný názov dnešného mesta je nemecký Wallern z roku 1359. Jeho pôvod býva vysvetľovaný ako pochádzajúci z nemeckého nárečového spojenia ze den waldaeren = „u lesných obyvateľov“, v ktorom bolo bavorským nárečím zmenené -ld- na -ll-. Hláskovou a slovotvornou adaptáciou z neho malo potom vzniknúť české meno, ktoré je prvýkrát zmieňované v roku 1444 ako Wolari. Druhou možnosťou je výklad, že meno vzniklo od významu dedina „volarov“ (obchodníkov s dobytkom, prípadne sedliakov chovajúcich dobytok). Táto interpretácia názvu však býva považovaná za menej pravdepodobnú.
Mestský znak je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú umiestnené štyri jedle, prostredné sú vyššie než krajné, stojace na kamenistej pôde. Symbol má doložiť, že Volary mali vždy právo v lesoch volne pásť dobytok a rúbať stromy. Znak bol udelený mestu 30. apríla 1871 cisárom Františkom Jozefom I.
Mestská vlajka je odvodená zjednodušením mestského znaku a bola mestu udelená v roku 1995. Na vlajke je v zelenom poli umiestnená biela krokva tvaru zalomeného brvna. Tento tvar tiež býva pripodobňovaný písmenu „V“, ako k iniciále Volarov.
Dejiny Založenie Volarov súviselo s celkovou kolonizáciou Šumavy v 13.−14. storočí, kedy vznikali nové dediny prevažne s nemeckým obyvateľstvom prichádzajúcim často z územia pasovského biskupstva. Druhou podstatnou okolnosťou bolo preloženie pôvodnej trasy „Prachaticih via“, obchodnej cesty z Pasova do Čiech neskôr nazývanej Zlatá cesta. Tá na české územie vstupovala údolím Studenej Vltavy a pokračovala cez neskoršie osady Pěkná a Zbytiny do Prachatíc. Ale v prvej polovici 14. storočia bola, pravdepodobne kvôli močiarom, vytýčená nová vyššie položená trasa cez hrebeň Haidelu k dnešným Českým Žlebom a cez brod na Teplej Vltave do širokej volarskej kotliny náležiacej k panstvu Prachatice, ktoré bolo až do husitských vojen v majetku vyšehradskej kapituly. Prvá písomná zmienka o Volaroch je z roku 1359, kedy je medzi členmi mestskej rady v Prachaticiach uvedený Ondřej z Volar. Nová osada Volary sa čoskoro rozrástla na najväčšie stredisko prepravy tovaru na českej strane Zlatej cesty.
Husitské vojny a nasledujúce povojnové roky, kedy sa krajom potulovali tlupy žoldnierov a prepadávali kupcov (jedna z nich sídlila na hrade Hus od Volarov), prerušili rozmach obchodu na Zlatej ceste. V roku 1437 dal do zástavy cisár Žigmund prachatické panstvo vrátane Volarov Jánovi Smilovi z Křemže. Potom sa Prachatíc a Volarov zmocnil falšovanou listinou Oldřich II. z Rožmberku. Od Rožmberkovcov získali v roku 1457 panstvo bratia Prokop a Ján z Rabštejnu a od Rabštejnovcov v roku 1493 páni z Roupova, ktorí ich držali do roku 1501. V roku 1503 sa panstva vrátilo do rúk Rožmberkovcov, za ktorých vlády sa Volary dočkali niektorých výsad (právo konania týždenného trhu, bezplatné užívanie stavebného i palivového dreva, pastva dobytka v panských lesoch). Počas 16. storočia dosiahol obchod s pasovskou soľou pod ochranou Rožmberkovcou svoj vrchol. Volary boli hojne využívané pre prenocovanie prepravcov tovaru (po česky soumarov), ktorí prepravovali tovar po ceste. Vďaka prítomnosti prepravcov bolo vo Volaroch v 16. storočí 13 hostinských a 4 kováči. V tej istej dobe prebiehala ďalšia kolonizačná vlna, s ktorou sa vo Volaroch objavili zrubové domy alpského typu (tzv. volarské alpské domy). Podľa Pavla Fencla je možné vzhľadom k existencii podobného domu v horských oblastiach Bavorského lesa odmietnuť teórie prenesenia typu stavby z Korutánska, Štajerska či Tirolska kolonizátormi z týchto zemí. Emil Skála považuje nových osadníkov za prepravcov tovaru (soumarov) prichádzajúcich od juhu po Zlatej ceste a pripomína názor Rudolfa Kubitschka, že ich pôvodným domovom bolo povodie rieky Rott južne od Pasova. V rovnakom období sa v meste usadilo i niekoľko českých rodín.
V roku 1600 získal panstvo po zadlžení Rožmberkovcov cisár Rudolf II. Dňa 23. decembra 1622 dostal prachatické panstvo i s Volarmi od cisára Ferdinanda II. Hans Ulrich z Eggenbergu. Potom zmenili Volary majiteľa opäť až v roku 1719, kedy sa majiteľmi stali Schwarzenbergovci. Obchod na Zlatej ceste a tým i prosperitu Volarov citeľne ochromila tridsaťročná vojna. Po nej sa prevádzka pozvoľna obnovila, ale pre konkurenciu rakúskej soli z Gmundenu na začiatku 18. storočia celkom zanikla.
Fakt, že po storočia bola volarská zástavba tvorená predovšetkým zrubovými stavbami, spôsoboval tiež časté požiare. Požiar v roku 1679 zničil 45 domov. V roku 1863 zhorelo dokonca 59 domov, kostol i škola.
Na mesto boli Volary povýšené v roku 1871. Tento krok vykonal cisár František Jozef I. Mestu bol ponechaný ale jeho pôvodný znak.
Až do vzniku Česko-Slovenska boli Volary národnostne temer stopercentne nemecké − podľa sčítania obyvateľstva v roku 1910 bolo z 3573 obyvateľov vtedajšieho mesta iba 9 Čechov. Počas prvej Česko-slovenskej republiky sa počet Čechov vo Volaroch zvýšil na temer dvesto osôb v závere 30. rokov 20. storočia. Išlo predovšetkým o štátnych zamestnancov (železničiari, četníctvo, finančná stráž, zamestnanci dôchodkovej kontroly). Česká menšina si postupne vybudovala školu a škôlku, futbalové ihrisko, tenisový kurt, turistickú kanceláriu a založila rôzne spolky − Klub československých turistov, Národnú jednotu pošumavskú, konzumné družstvo, kapelu.
thumb|right|Americkí vojaci prinútili sudetských Nemcov vo Volaroch prejsť okolo mŕtvol židovských žien, ktoré zomreli pri pochode smrti, máj 1945 Po podpísaní mníchovskej dohody bol v septembri 1938 pre tunajších Čechov vypravený evakuačný vlak, Volary sa stali súčasťou Tretej ríše a 2. októbra 1938 boli obsadené wehrmachtom. V roku 1940 bol v meste zriadený tábor vojnových zajatcov, ktorí pracovali v továrňach, pri ťažbe dreva, na stavbe komunikácií atď. Dňa 4. mája 1945 do Volarov dorazil jeden z Pochodov smrti, ktorý nacisti viedli z koncentračného tábora Helmbrechts až k Husincu pri Prachaticiach. Dňa 5. mája 1945 boli Volary bez boja odovzdané americkej armáde, ktorá tu zotrvala až do 2. decembra toho istého roku. Po jej príchode boli vo Volaroch a okolí (Kvilda, Polka, Cudrovice, Bierbruck, Blanický mlýn) nájdené a exhumované zomrelé či zastrelené ženy. Ďalšie obete pribudli zo skupiny, ktorú nacistické stráže pochodu zanechali vo Volaroch a ktoré boli po oslobodení umiestnené vo vojenskom lazarete. Celkom bolo na samostatnom cintoríne pohchovaných 96 prevažne židovských žien. Dnes je tam umiestnený pietný pamätník a cintorín je zapísaný na zozname židovských pamiatok.
Po skončení druhej svetovej vojny sa do mesta sťahovali Česi z vnútrozemia a neskôr i Slováci − reemigranti z Maďarska a Rumunska. Organizovaný odsun Nemcov z Volarska bol začatý 8. marca 1946. Po prvom transporte, kedy bolo 658 volarských Nemcov odvezených vlakom na zhromaždisko do Prachatíc a odtiaľ po desiatich dňoch do Nemecka, nasledovali ďalšie štyri veľké odsuny, pri ktorých predbežné zhromaždisko bolo už priamo vo Volaroch. Komunita starousadlíkov bola z mesta vysídlená takmer bezo zvyšku. Po zmene politického režimu sídlila vo Volaroch od 1. októbra 1949 jednotka pohraničnej stráže, ktorá mala za úlohu strážiť hranicu štátu so susedným Nemeckom. Jej pôsobnosť zanikla až po páde železnej opony. Dodnes ju pripomínajú priestory kasární v západnej časti Volarov.
V roku 1995 Volary získali mestskú vlajku, ktorá vznikla štylizáciou mestského znaku. Od toho istého roku je mesto tiež chránené pamiatkovou zónou.
Geografia a geológia thumb|left|Situačný plánik Volarov Volary sa nachádzajú v južnej časti okresu Prachatice, ktorý leží v juhozápadnej časti Juhočeského kraja. Od krajského mesta České Budějovice sú Volary vzdialené západným smerom. Okresné mesto Prachatice leží severovýchodným smerom. Ďalším blízkym veľkým mestom je nemecké okresné mesto Passau vzdialené juhozápadným smerom. Hranica s Nemeckom totiž prechádza asi 10 kilometrov južne od Volarov.
Mesto leží v nadmorskej výške uprostred kotliny, ktorá je severným výbežkom Vltavickej brázdy a ktorá je obklopená Boubínskou hornatinou na západe, Prachatickou hornatinou na severe a Želnavskou hornatinou na východe. K juhu sa kotlina znižuje k sútoku Teplej a Studenej Vltavy.
Vzhľadom na svoju horskú polohu Volary prináležia, v rámci podnebnej regionalizácie Česka, do chladnej podnebnej oblasti. Tá je charakterizovaná napr. iba desiatimi až tridsiatimi letnými dňami v roku a naopak stoštyridsiatimi až stošedesiatimi mrazivými dňami. V období 1961−1990 patrili Volary priemernou ročnou teplotou vzduchu k intervalu 4−5 °C a priemerným ročným úhrnom zrážok k intervalu 800 – . Od roku 2007 je vo Volaroch v prevádzke meteorologická stanica, ktorá od roku 2008 používa vybavenie Davis Vantage Pro2. V roku 2009 na tejto stanici namerali priemernú ročnú teplotu 6,5 °C, ročné zrážky , 22 letných dní a 148 mrazových dní.
Geologicky Volary patria do moldanubickej oblasti Českého masívu, presnejšie do jednotvárnej série hornín šumavského moldanubika. Hojne zastúpenými horninami sú preto migmatity a pararuly až starohorného pôvodu. Sú tu teda pôvodnejšími a staršími horninami, ktoré podliehali erózii. Dnes ich pokrývajú predovšetkým v údolných oblastiach Vltavickej brázdy štvrohorné sedimenty a v najvlhších miestach rašeliniská (Veľká a Malá niva, pri Soumarskom Moste, Vltavský luh, pri Lúčnom potoku) vyvíjajúce sa od začiatku holocénu. Na zvetralinách migmatitov a pararúl sa na Volarsku vytvárajú vplyvom nadmorskej výšky silno kyslé hnedé pôdy, nad podzolované hnedé pôdy. Geologicky zaujímavou lokalitou je veľký stenový lom juhovýchodne od Volarov, na katastrálnom území Chlum u Volar, kde sa zachovali zaoblené žokovité kamene (až veľké) vytvorené chemickým zvetrávaním dvojsľudového grandioritu moldanubického plutónu v teplom a vlhkom podnebí, v ktorom došlo ku kaolínizácii živcov. Tieto zvetraniny obsahujú pestrú škálu minerálov: albit, kremeň, turmalín, ilmenit, titanit, apatit, zirkón atd.
Členenie a pôsobnosť thumb|right|Členenie na miestne časti a KÚ Mestský úrad Volary má v správe územie o celkovej rozlohe . Toto územie sa delí na 7 katastrálnych území a 3 miestne časti, z ktorých jedna tvorí mestskú zástavbu a zostávajúce 2 sú v blízkom okolí. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 sa vo Volaroch nachádzalo 584 domov a žilo tu 4 068 obyvateľov, podľa posledných súčtov z roku 2010 tu žije 4094 obyvateľov.