Sir Michael Philip „Mick“ Jagger (* 26. júl 1943, Dartford, Spojené kráľovstvo) je britský rockový hudobník, skladateľ, herec, producent a businessman. Celosvetovo sa preslávil ako spevák a spoluzakladateľ kapely The Rolling Stones. Jaggerova hudobná kariéra presahuje päť desaťročí. Hudobnou kritikou je považovaný za „jedného z najvplyvnejších frontmanov histórii rokenrolu.“ Jeho osobitý hlas, pódiová prezentácia a gitarový štýl Keitha Richardsa sú výrazovým prostriedkom, ktorý počas celej jej existencie charakterizuje kapelu Rolling Stones. Jagger si prilákal pozornosť tlačových médií svojimi romantickými vzťahmi, verejným priznaním k užívaniu drog a je často prezentovaný ako jedna z hlavných postáv kontrakultúry 60. rokov.
Jagger sa narodil a vyrastal v blízkosti Londýna, v Dartforde (grófstvo Kent). Predtým, ako sa stal členom Rolling Stones, prerušil akademické štúdium na Londýnskej škole ekonómie a politických vied. Jagger spolu s Richardsom sú spoluautormi väčšiny skladieb, ktoré nahrala kapela Rolling Stones. Koncom 60. rokov 20. storočia Jagger začal svojim účinkovaním vo filmoch Performance a Ned Kelly svoju hereckú kariéru, ktorá sa stretla s nie práve s najpriaznivejšou odozvou. V roku 1985 nahral svoj prvý sólový album, She's the Boss, a v roku 2009 sa, spolu s osobnosťami ako je speváčka Joss Stoneová, Dave Stewart (Eurythmics), A. R. Rahman a Damian Marley (syn Boba Marleya), stal súčasťou superskupiny SuperHeavy. V 80. rokoch boli vzťahy Jaggera ku kapele Rolling Stones a špeciálne ku Richardsovi naštrbené, no jeho sólová produkcia, či spolupráca s inými hudobníkmi nikdy nedosiahla úspech porovnateľný s tým, čo spolu dokázali v skupine.
V roku 1989 Micka Jaggera s kapelou The Rolling Stones uviedli do Rokenrolovej sieni slávy a v roku 2004 do UK Music Hall of Fame. Ako člen Rolling Stones a aj ako sólový hudobník má Jagger trinásť singlov, ktoré boli na vrcholoch britských a amerických hudobných rebríčkov, v Top 10 mal 32 singlov a v Top 40 70 singlov. V roku 2003 mu bol za jeho prínos k populárnej hudbe udelený Rytiersky rád.
Čistá hodnota Jaggerovho majetku sa v súčasnosti odhaduje na 360 miliónov dolárov. Jagger bol raz ženatý a je rozvedený. Je známe, že mal viacero mimomanželských vzťahov. S piatimi ženami má osem detí a má päť vnúčat. V máji roku 2014 sa jeho vnučke Assisi narodila dcéra, jeho prvé pravnúča.
Život a kariéra Mladosť a hudobné začiatky Michael Philip Jagger sa narodil do rodiny patriacej v strednej spoločenskej vrstve v Dartforde. Jeho otec, Basil Fanshawe "Joe" Jagger (13. apríl 1913 – 11. november 2006), a starý otec, David Ernest Jagger, boli obidvaja učiteľmi. Matka, Eva Ensley Mary (rod. Scuttsová, 6. apríl 1913 – 18. máj 2000), pôvodom z austrálskeho mesta Sydney, bola kaderníčka a aktívna členka Britskej konzervatívnej strany. Jaggerov mladší brat, Chris (nar 19. decembra 1947), je tiež hudobníkom. Obaja bratia spoločne hrávali.
Napriek tomu, že bol Mick od mladosti vedený k tomu, aby nasledoval svojho otca, podľa jeho vlastných vyjadrení v publikácii According to the Rolling Stones „stále ho to ťahalo k spievaniu. V mladosti stále spieval, bol dieťaťom, ktoré malo spev rado. Niektoré deti spievali v kostolných chóroch, iné sa radi predvádzali pred zrkadlom. On tiež spieval v cirkevnom zbore, veľmi rád počúval spevákov v rádiu BBC, či v anglickej verzii vysielania Rádia Luxembourg, pozeral ich v televízii, či chodil do kina na hudobné filmy.“
V septembri 1950 boli Keith Richards a Jagger spolužiakmi na Wentworth Primary School. V roku 1954 Jagger spravil skúšky a šiel študovať na gymnázium v Dartforde. V areáli tejto školy sa v súčasnosti nachádza budova The Mick Jagger Centre, kde sa v lete organizujú divadelné workshopy. Jagger a Richards v tomto čase chodili do rôznych škôl a stratili vzájomné kontakty. Po náhodnom stretnutí v júli 1960 na nástupišti dartfordskej železničnej stanice sa ich priateľstvo obnovilo. Zistili, že obidvaja radi počúvajú hudbu, hlavne R&B, ktorú Jagger prvýkrát počul v podaní Little Richarda.
V roku 1961 Jagger úspešne ukončil strednú školu. S Richardsom sa presťahovali do bytu v Edith Grove, Chelsea v Londýne, kde sa ubytovali spolu s gitaristom Brianom Jonesom. Kým Richards a Jones plánovali v hlavnom meste založiť svoju vlastnú kapelu, Blues Incorporated, Jagger pokračoval, s podporou z vládneho grantu, ako vysokoškolský študent podnikania na London School of Economics. Seriózne uvažoval o tom, že než by sa mal stať nejakou popovou hviezdou, to bude radšej novinár, alebo politik.
Brian Jones, pod menom Elmo Jones, začal pracovať v londýnskom klube Ealing Club, kde neskôr hrávali ako voľne platená kapela Blues Incorporated. So skupinou si zajammovali aj Jagger s Richardsom a z Jaggera sa v tom čase stal príležitostný spevák. Trojica sa hudobne zdokonaľovala, až kým to nevyústilo do založenia skupiny The Rolling Stones.
V roku 1963 sa –Jagger rozhodol odísť z Londýnskej ekonomickej univerzity, aby mohol začať svoju kariéru v hudobnom priemysle. Bolo to s kapelou The Rolling Stones, ktorú v tom čase v biznise považovali za ďalšiu súčasť bigbítového boomu.
The Rolling Stones
60. roky 20. storočia thumb|Jagger v roku 1965 V svojich začiatkoch Rolling Stones hrávali bez nároku na honorár. Bolo to v klube oproti stanici metra Ealing Broadway (neskôr nazývaný „Ferry's club“), kde boli súčasťou vystúpení Alexisa Kornera. V tej dobe mala skupina slabo vybavenú hudobnú aparatúru a preto si ju od Kornera požičiavala. Ako „Rollin' Stones“ prvýkrát vystúpili 12. júla 1962 vo vtedy džezovom klube Marquee. Meno si dali podľa ich obľúbenej piesne, ktorej autorom bol Muddy Waters. Neskôr si názov vylepšili do formálnejšieho tvaru, „The Rolling Stones“. Victor Bockris hovorí, že v tom čase v skupine hral Jagger, Keith Richards, Brian Jones, Ian Stewart (klavír), Dick Taylor na basovú gitaru a Tony Chapman na bicie. Richards však vo svojich spomienkach v životopisnej knihe Life uvádza, že „bubeníkom v tom čase bol Mick Avory, nie Tony Chapman, ako to história tajomne podsúva...“
Na jeseň 1963 Jagger nechal štúdium v London School of Economics a rozhodol sa pre hudobnú kariéru so skupinou Rolling Stones. Spočiatku hrávali coververzie hudobníkov ako Chuck Berry a Bo Diddley, no na popud ich manažéra, Andrewa Loog Oldhama, Jagger a Richards začali písať vlastné piesne. Tejto autorskej dvojici chvíľu trvalo, kým sa dopracovali k svojim prvým spoločným dielam. Medzi prvé piesne, ktoré skomponovali patrila „As Tears Go By“. Zložili ju pre Marianne Faithfull, mladú speváčku, ktorú v tom čase manažoval Loog Oldham. Pre Rolling Stones duo skomponovalo skladbu „The Last Time“, ktorá sa stala tretím singlom, ktorý mala skupina na vrchole hudobných rebríčkov Spojeného kráľovstva. Prvé dve hitparádové jednotky pochádzali od iných autorov: pieseň „It's All Over Now“ napísal Bobby Womack, druhý singel „Little Red Rooster“, ktorý na motívy tradičného černošského spirituálu nahrali pred nimi v roku 1955 Staple Singers, napísal Willie Dixon. Jagger a Richards tiež napísali svoj prvý medzinárodný hit „(I Can't Get No) Satisfaction“. Skupina The Rolling Stones sa začala mediálne prezentovať ako výtržníci, ktorí boli v akomsi kontraste k ich slušniackemu protikladu, chrobákom z The Beatles.
V roku 1992 Jagger v rozhovore pre Vanity Fair hovorí, že „v tých časoch som nebol tým, kto sa pokúša byť rebelom, bol som to proste ja. Neskúšal som nič tlačiť do krajnosti, bol som to proste ja, chlapec z predmestia, ktorý spieva v kapele. Staršia generácia si mohla o mne myslieť, že som neriadená strela, niečo veľmi strašné, ale to, za čím sme šli bola hudba? Pritom všetky tie piesne, ktoré sme spievali boli celkom pokorné. Skutočne. Ľudia si to nemysleli, ale ja si myslím, že také boli“.
Skupina nahrala viacero úspešných albumov, napríklad December's Children (And Everybody's), Aftermath a Between the Buttons, no ich osobný život a ich správanie nebolo v súlade s oficiálnou etikou. V roku 1967 dostali Jagger a Richards za drogy dosť tvrdé tresty: Jagger bol odsúdený na tri mesiace za to, že si kúpil v Taliansku štyri tabletky stimulačných látok. Ináč tradične konzervatívny redaktor The Times, William Rees-Mogg, napísal v reakciii voči rozsudku kritický článok, a po odvolaní bol Richardsov rozsudok zrušený a Jaggerov trest zmenili na podmienku. Právne spory členov kapely Rolling Stones pokračovali aj v priebehu nasledujúceho desaťročia.
Po vydaní albumu Beggars Banquet, Brian Jones so skupinou spolupracoval už len sporadicky. Jagger k tomu dodáva, že „Jones nebol psychicky dostatočne nastavený na takýto životný štýl.“ Užívanie drôg sa u neho stalo prekážkou, až nakoniec nebol schopný získať ani víza do Spojených štátov. Richards hovoril, že sa v júni spolu stretli Jagger on a Watts v Jonesovom dome. Jones sa vtedy priznal, že už nedokáže s nimi vycestovať na turné a so slovami že „odchádza a ak to bude možné tak sa neskôr vráti“, odišiel od kapely. Dňa 3. júla 1969, menej ako mesiac potom, sa Jones za záhadných okolností utopil v bazéne pri jeho dome v Cotchford Farm v Hartfielde (East Sussex).
Dňa 5. júla 1969, dva dni po Jonesovej smrti, Rolling Stones hrali na dávnejšie naplánovanom koncerte v Londýnskom Hyde Parku. Po poslednej udalosti ho venovali svojmu zosnulému kamarátovi. Pred publikom, ktoré bolo odhadované na 250 tisíc ľudí prvýkrát hrali s novým gitaristom, ktorým bol Mick Taylor. Na úvod vystúpenia Jagger prečítal úryvok Shelleyovej poémy Adonaïs. Bol to žalospev, ktorý básnik napísal po smrti jeho priateľa, Johna Keatsa. Po básni pred prvou piesňou koncertu od Johnnyho Wintera, „I'm Yours and I'm Hers“, na Jonesovu pamiatku vypustili tisíce motýľov. Počas koncertu zahrali niekoľko skladieb, ktoré vyšli až na ich neskorších štúdiových albumoch: „Midnight Rambler“ a „Love in Vain“ (z albumu Let It Bleed – 1969), „Give Me A Drink“ (z albumu Exile on Main St. – máj 1972). Prvýkrát verejne zahrali aj pieseň „Honky Tonk Women“, ktorá vyšla na singli iba jeden deň predtým.
70. roky 20. storočia
thumb|Jagger na pódiu v júli 1972 (New York) V roku 1970 Jagger kúpil za 55 tisíc libier od Sira Henryho Cardena kaštieľ a panstvo Stargroves v Hampshire. Na tomto mieste v mobilnom štúdiu Rolling Stones nahrávalo okrem skupiny aj viacero ďalších hudobníkov. Led Zeppelin v ňom zrealizovali materiál z albumov Physical Graffiti a Houses of the Holy, V mobilnom štúdiu nahrávali aj ďalšie hudobné legendy, ako Dire Straits, Lou Reed, Bob Marley, Horslips, Fleetwood Mac, Bad Company, Status Quo, Iron Maiden a Wishbone Ash. V Stargroves vznikla aj skladba „Won't Get Fooled Again“, ktorú nahrali The Who. V mobilnom štúdiu Rolling Stones nahrali Deep Purple svoju legendárnu pieseň „Smoke on the Water“. Slová v piesni, ktoré nemali byť zverejnené, odkazujú na mobilné štúdio a boli pôvodne myslené ako vtipná narážka na to, ako skoro zhorelo, keď stálo blízko miesta požiaru. Pri záchrane štúdia pred požiarom, ktorý spôsobil fanúšik so signálnou pištoľou, museli technici rozbiť okno na vozidle, aby sa dostali ku zatiahnutej ručnej brzde a potom ho odtiahli z cesty. V slovách piesne Deep Purple je na štúdio odkaz slovami „Rolling truck Stones thing“, ktoré sú v kontexte s textom v úvode: „We all came out to Montreux ... to make records with a mobile.“ Štúdio je v súčasnosti vo vlastníctve neziskovej organizácie National Music Centre v Calgary, v kanadskej provincii Alberta thumb|220px|left|Jagger na koncerte v Holandsku (1976)