Mária (po hebrejsky Miriam, po aramejsky מרים – Marjám; po starogrécky Μαριαμ – Mariam, Μαρια – Maria; po arabsky مريم – Marjam), v latinskom katolicizme Panna Mária alebo Madona, vo východných cirkvách presvätá Bohorodička (Mária), manželka tesára Jozefa z Nazaretu, je matkou Ježiša Krista, druhej božskej osoby a syna Boha Otca.
Historickosť Otázka historickosti Márie je úzko spätá s historickosťou Ježiša Krista a dôveryhodnosťou základných textov kresťanskej, poprípade moslimskej viery ako historického prameňa. Historici, ktorí prijímajú text evanjelií, ďalších novozákonných spisov alebo Koránu považujú postavu Márie za Ježišovu matku. Máriu tak označujú tri zo štyroch evanjelií, Skutky apoštolov a Korán.Korán 19,16-34 V iných dobových prameňoch (okrem novozákonných apokryfov) sa postava Márie nevyskytuje. Podľa dostupných prameňov je pravdepodobné, že sa stala matkou vo veľmi mladom veku. Samotný Nový zákon neposkytuje príliš veľa ďalších informácií, ktoré by sa týkali jej života, novozákonné apokryfy však ponúkajú ešte niekoľko ďalších momentov. Jakubovo protoevanjelium z 2. storočia opisuje Máriino detstvo. Odtiaľ sa tiež dozvedáme o jej rodičoch, Joachimovi a Anne.
Život
Genealógia Nový zákon ponúka dva odlišné Jozefove rodokmene po otcovskej línii, jeden na začiatku Evanjelia podľa Matúša, druhý v tretej kapitole Evanjelia podľa Lukáša, ich posledná časť je však odlišná. Jedno z vysvetlení, ktorého pôvodcom bol koncom 15. storočia Annius z Viterba, navrhuje, že genealógia podľa Lukáša je v skutočnosti Máriinou genealógiou. To zdôvodňuje údajne nejasnou formuláciou pôvodného gréckeho textu evanjelia, kde zmienku o Jozefovi možno chápať ako vsuvku. Táto teória nie je všeobecne prijímaná, keďže v súčasnosti prijímaný grécky kritický text takúto interpretáciu neumožňuje a pretože nemá pevný základ v cirkevnej Tradícii. Augustín z Hippa vysvetľuje túto nekonzistentnosť v genealógii tým, že sa Jozefova stará mama dvakrát vydala za dvoch rôznych mužov z Dávidovho rodu, Matata a Matana, s obidvomi mala syna, Héliho a Jakuba, pričom Héli zomrel bezdetný a jeho vdova sa stala podľa židovského zákona manželkou jeho brata Jakuba, pokrvného Jozefovho otca.
Štyri kánonické evanjeliá nespomínajú mená Máriiných rodičov, zmienku o nich však možno nájsť v Jakubovom protoevanjeliu z konca 2. storočia. Napriek tomu, že toto protoevanjelium vzniklo dlho po udalostiach, ktoré opisuje, cirkevná Tradícia z neho prijala mená Máriiných rodičov – Joachim a Anna. Pod týmito menami ich označujú napr. Gregor Nysský (4. storočie), Pseudohilár (5. storočie), Ján Damaský, Germanos I., Pseudoepifán (8. storočie) a Fulbert zo Chartres (10./11. storočie). To podporujú aj stúpenci teórie o Máriinej genealógii v Lukášovom evanjeliu, keďže Heli/Eliachim a Joachim sú varianty tohože mena. Augustín z Hippa navrhuje teóriu, že Joachim pochádzal z Dávidovho rodu a Anna z rodu Áronovho, čím by bol Ježiš Kristus symbolicky potomkom kráľovského i kňazského rodu.
náhľad|vľavo|Andreas Herrlein: Narodenie Panny Márie, 1811, olej na plátne Miesto pôvodu Na začiatku Evanjelia podľa Lukáša sa spomína, že Mária bývala v čase zvestovania v Nazarete v Galilei. Podľa jednej tradície sa Mária musela narodiť v tomže dome, kde sa neskôr počal Ježiš Kristus. Podľa ďalšej tradície, ktorá sa opiera o Jakubovo protoevanjelium, pochádzali Máriini rodičia z Cipori severne od Nazareta, ale neskôr sa presťahovali do Jeruzalema, do domu v blízkosti rybníku Betsata (neskôr Probatica), ktorý sa spomína v piatej kapitole Evanjelia podľa Jána. Túto teóriu zastával i Ján Damaský v polovici 8. storočia.
Ohľadom miesta Máriinho narodenia existujú tri významnejšie teórie: anonymný pútnik z Piacenzy v dokumente približne z roku 570 nejasne naznačuje, že sa Mária narodila v Betleheme, to isté tvrdí aj autor neskoršieho diela Libellus de Nativitate Sanctae Mariae a viacero novovekých pápežov v bulách týkajúcich sa Svätého domu v Lorete, v ktorých reprodukujú vtedajšiu mienku, že sa Mária narodila, bola vychovaná a zvestovanie sa udialo v Betleheme; ďalšia tradícia umiestňuje Máriino narodenie do domu jej rodičov v Cipori, pre čo však neexistujú presvedčivé doklady a je pravdepodobné, že sa Máriini rodičia ešte pred jej narodením presťahovali; najpravdepodobnejšou teóriou je, že sa Mária narodila v Jeruzaleme, k čomu sa prikláňajú napr. Sofronios a Ján Damaský a starobylosť tejto mienky podporujú aj nálezy v Probatike.
Máriino obetovanie v Chráme Podľa židovského zákona rodičia prinášali svojho prvorodeného syna do Chrámu, bolo však zbožnou praxou prinášať aj ďalšie obľúbené deti. Je teda možné, že Máriini rodičia ju priniesli tiež.
Jakubovo protoevanjelium a Libellus de Nativitate Sanctae Mariae tvrdia, že Máriini rodičia na základe sľubu priniesli Máriu do Chrámu, keď mala tri roky. Mária tam mala sama vyjsť po schodoch a zložiť sľub panenstva. Gregor Nysský a Germanos I. preberajú túto verziu udalostí. Na Východe sa už v 8. storočí slávil sviatok Obetovania Panny Márie, v 11. storočí sa rozšíril na Západ a od roku 1585 až dodnes sa slávi okrem pravoslávnej cirkvi aj v celej Katolíckej cirkvi i ďalších cirkvách 21. novembra.
Zásnuby s Jozefom V prvej kapitole Lukášovho a Matúšovho evanjelia sa spomína, že bola Mária zasnúbená s Jozefom.
Podľa Jakubovho protoevanjelia a diela Libellus de Nativitate Sanctae Mariae Mária po obetovaní zostala žiť v Chráme, kde mala byť vzdelávaná. Židovský veľkňaz jej mal vo veku 14 rokov navrhnúť, aby šla domov vydať sa, Mária mu však pripomenula svoj sľub panenstva. Po modlitbách veľkňaz zvolal mladých mužov z Dávidovho rodu a na základe znamenia sa Máriiným ženíchom stal Jozef. Gregor Nysský a Germanos I. sa prikláňajú k autentickosti týchto legiend.
Katolícka cirkev oficiálne k otázke Máriinho pobytu v Chráme nezaujíma stanovisko a Ambrosius Milánsky zastával názor, že Mária žila v dome svojich rodičov. Rôzne indície zo Svätého Písma naznačujú, že je nepravdepodobné, že Mária žila priamo v Chráme, ale ak je pravda, že žila v tom čase v Jeruzaleme, mohla Chrám často navštevovať.
Podľa židovskej praxe sa dievčatá mohli vydať od veku 12 a pol roka, pričom bol pár najprv zasnúbený a po roku oddeleného bývania vstúpil do manželstva a začal spolu žiť, čo v Máriinom prípade súhlasí s udalosťami evanjelií.
left|thumb|El Greco: Zvestovanie Panne Márii (Museo del Prado, Madrid)
Zvestovanie Ježišovho narodenia
Prvá kapitola Lukášovho evanjelia (verše 2638) popisuje ako anjel Gabriel zvestoval Márii narodenie Ježiša Krista a ich následný krátky dialóg. Udalosť sa odohrávala v Nazarete šesť mesiacov po počatí Jána Krstiteľa, o ktorom pojednáva začiatok tejže kapitoly Lukášovho evanjelia.
Dialóg začína pozdravom anjela („Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“), po ktorom sa Mária zľakla. Anjel ju povzbudil, aby sa nebála, a oznámil jej, že počne a porodí „Syna Najvyššieho“, ktorému má dať meno Ježiš, a ktorý „bude naveky kraľovať“. Mária sa následne pýta, ako môže počať, keď „muža nepozná“. Anjel jej vysvetlil, že počne z Ducha Svätého a jej syn teda bude Božím Synom, po čom jej oznámil aj zázračné počatie Jána Krstiteľa, čo zakončuje slovami: „Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária nakoniec odpovedá: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“, čím vyjadrila súhlas s tým, čo jej oznámil anjel.
Kresťanská teológia vysvetľuje túto nadprirodzenú formu počatia tým, že Kristus ako druhá Božská osoba získal popri svojej Božskej podstate z Márie aj ľudskú podstatu.
Mnohí cirkevní otcovia vrátane Hieronyma, Cyrila Alexandrijského, Efréma Sýrskeho a Augustína uznávali, že Máriin súhlas bol ku Kristovmu počatiu, a teda aj k spáse ľudstva nutný, čo bola podľa Tomáša Akvinského Božia vôľa. Z toho vyplýva, že Mária nebola nútená prijať Ježišovo počatie, zároveň však Boh jej súhlas od počiatku predvídal.
Túto biblickú udalosť si veľká časť kresťanských cirkví pripomína 25. marca. Prvé zmienky tohto sviatku v daný deň pochádzajú zo 7. storočia. Dátum bol odvodený ako deväť mesiacov pred v tom čase už ustáleným dátumom Vianoc.
Návšteva Alžbety
Evanjelium podľa Lukáša po zvestovaní Ježišovho narodenia popisuje Máriinu cestu za Alžbetou, o ktorej jej anjel oznámil, že je tehotná. Miesto Alžbetinho pobytu identifikovali rôzni autori rôzne, ponúka sa napr. Machaerus, Hebron, Jutta a Ejn Kerem, pričom biblickému popisu najviac zodpovedá Ejn Kerem, keďže leží v hornatom kraji.
Keď Mária vošla do Alžbetinho domu, podľa evanjelia „dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý“, na čo Alžbeta Máriu pozdravila anjelovými slovami pri zvestovaní. Alžbeta ďalej Mária označuje Máriu ako „matku svojho Pána“, v čom nachádzajú istú oporu podporovatelia dogmy o Márii ako Bohorodičke. Mária Alžbete odpovedá chválospevom, ktorý sa stal známy ako Magnifikat podľa prvého slova („Velebí moja duša Pána…“).
Evanjelista rozprávanie ukončuje zmienkou, že Mária ostala u Alžbety tri mesiace pred tým, než sa vrátila domov, čo sa často interpretuje tak, že Mária u Alžbety prebývala, kým sa nenarodil Ján Krstiteľ, táto teória však nie je jednoznačne prijímaná.
Na kresťanskom Západe sa návšteva Panny Márie u Alžbety slávi ako sviatok od 13. storočia, keď ho zaviedli františkáni. Dátum bol určený na 2. júla, čo bol deň po oktáve sviatku Jána Krstiteľa.
Ježišovo narodenie Práve v tom čase vydal rímsky cisár Augustus príkaz vykonať súpis ľudí na celom svete, čím myslel svet ovládaný Rímom. Každý sa musel dať zapísať v meste, odkiaľ pochádzal jeho rod. Preto aj Jozef s tehotnou Máriou odišli dať sa zapísať do mesta Betlehem. V hostinci nenašli ubytovanie, pretože mesto bolo preplnené a tak boli nútení uchýliť sa do maštale. Tam aj Mária porodila svojho syna Ježiša. (Lukáš 2, 1 – 7Lk 2,1 – 7 (svatepismo.sk)). Onedlho po jeho narodení musela spolu s ním a Jozefom utiecť do Egypta, pretože Jozefovi vo sne anjel oznámil, že kráľ Herodes Veľký sa bude usilovať Ježiša usmrtiť. V Egypte zostali až do Herodesovej smrti a potom sa vrátili do Nazaretu.(Matúš 2, 13 – 23Mt 2,13 – 23 (svatepismo.sk)).
Ježišova verejná činnosť a po jeho ukrižovaní Mária sa v evanjeliách sporadicky objavuje pri Ježišovi aj pri jeho verejnej činnosti. Ona iniciovala prvý zázrak, ktorý Ježiš urobil na svadbe v meste Kána, keď premenil vodu na víno (Ján 2, 1 – 11Jn 2,1 – 11 (svatepismo.sk)). Spolu s ostatnými učeníkmi plakala pod krížom, na ktorom bol ukrižovaný jej syn Ježiš. (Ján 19, 25 – 27Jn 19,25 – 27 (svatepismo.sk)). Ale takisto je možné negatívne voči nej interpretovať Ježišove slová „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“, keď sa ho spolu s príbuznými pokúšali vyrušiť pri kázaní (Matúš 12, 48 a Marek 3, 33) Posledná zmienka o Márii v biblii pochádza z opisu očakávania prisľúbeného Ducha Svätého uprostred apoštolov, Ježišových učeníkov a Jeho bratov, keď sa spoločne modlili po Ježišovom nanebovstúpení (Sk 1,14Sk 1,14 (svatepismo.sk)). Máriinu smrť ani jej nanebovzatie Nový zákon nezaznamenáva.
Dogmy týkajúce sa Márie Výnimočnosť Panny Márie bola teológmi, pápežmi a svätými zdôrazňovaná už od čias raného kresťanstva. Podľa svätého Bernarda z Clairvaux (10901153): „Mária je bránou do neba, pretože nikto nemôže vstúpiť do svätého kráľovstva bez toho, aby tam neprešiel skrze ňu.“ Svätý Bonaventura (12211274) zase napísal: „Ako mesiac, ktorý stojí medzi slnkom a zemou odovzdáva zemi to, čo dostal od slnka, tak Mária leje na nás, ktorí sme na zemi, nebeskú milosť, ktorú dostala od slnka Božej spravodlivosti.“ thumb|Vladimírska Bohorodička, svätá ochrankyňa Ruska (12. storočie), Treťjakovská galéria
Matka Božia (Bohorodička)