Oceán (staršie: svetomoreJEŽO, M et l. Školník pre školy elementárne, slovenské. V Trnave: G. a E. Bežo, 1922, S. 138Meteorologické úvahy. in: Obzor. 25. január 1880. S. 18, veľmorePODTATRANSKÝ, R. Zemepis prírodopisný. in: Dom a škola. č. 8-9. 1892. S. 238Prostonárodný evanjelický školník. Turč. Sv. Martin: Tlačou kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku. 1897. S. 106, 107 ) je časť svetového oceánu, ktorá je oddelená pevninami, má uzavretý systém oceánskeho prúdenia, špecifické fyzikálne vlastnosti vody, vlastný systém sedimentov na dne a hlboké panvy.
V užšom zmysle oceán nezahŕňa moria. Svetový oceán v takom prípade pozostáva z oceánov a morí. To napríklad znamená, že Stredozemné more sa dá chápať buď ako more, ktoré je časťou Atlantického oceánu, alebo ako more vedľa Atlantického oceánu.TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127, 128 oceán - tabuľka Rozloha a stredná hĺbka oceánov. in: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 415Malý atlas sveta. Praha: Ústredná správa geodézie a kartografie. 1960. S. 15 Výnimkou je Južný oceán, keďže v súčasných textoch, ktoré uznávajú jeho existenciu ako samostatného oceánu, tento oceán prakticky vždy zahŕňa svoje moria.
Zoznam oceánov Rozlišujeme tieto oceány: Tichý oceán Atlantický oceán Indický oceán Severný ľadový oceán (niekedy považovaný za súčasť Atlantického oceánuVelký atlas světa. 2. nezm. vyd. Praha : Geodetický a kartografický podnik, 1989. ISBN 80-7011-020-1. S. 141Atlantický oceán. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 45Atlantický oceán. in: Pyramída S. 238, 239) Južný oceán (niekedy považovaný za súčasť Tichého, Atlantického a Indického oceánu)
Meranie hĺbok Oceány sú príliš rozľahlé na to, aby sa ich dná dali zmapovať len prostredníctvom lodí. Hĺbkové mapy sa preto zostavujú na základe meraní družíc z obežnej dráhy Zeme. Družica síce nie je schopná zmerať hĺbku oceánskeho dna, no dokáže merať výšku hladiny. Hladina oceánov totiž nie je jednoduchým výsekom z gule, ako by zodpovedalo gravitačnému pôsobeniu zakriveného povrchu Zeme. Voda vytvára nad tiažovými anomáliami (pohoria) vyvýšeniny a nad priekopami zase "údolia". Tieto miestne zmeny výšky hladiny sú oveľa väčšie, ako zmeny výšky hladiny počas prílivov a odlivov. Porovnávaním zmeranej výšky hladiny s referenčnou výškou sa teda odvodzuje hĺka oceánskeho dna na danom mieste.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Oceány Kategória:Hydrosféra Kategória:Geografia