Donald Kent „Deke“ Slayton [vyslov: donald kent dýk slejtn] (* 1. marec 1924, Sparta, Wisconsin, USA – † 13. jún 1993, League City, Texas) bol americký astronaut, skúšobný pilot, letecký inžinier a pilot Vojenského letectva USA. Bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA programu Mercury. Stal sa prvým šéfastronautom NASA a následne až riaditeľom operácií letových posádok (Director of Flight Crew Operations), pričom zodpovedal aj za výber astronautov na lety do vesmíru.
Počas druhej svetovej vojny sa Slayton prihlásil do Armádneho leteckého zboru USA a odlietal niekoľko bojových letov nad Európou a Tichomorím. Po vojne odišiel z armády a študoval letecké inžinierstvo na University of Minnesota, pričom v roku 1949 získal titul bakalár vied (Bachelor of Science). Následne pracoval ako letecký inžinier vo firme Boeing. Nemohol však lietať, a tak odtiaľ po dvoch rokoch odišiel a vstúpil do Národnej leteckej gardy štátu Minnesota. Potom sa prihlásil k Vojenskému letectvu USA a v roku 1955 bol prijatý do U.S. Air Force Test Pilot School. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). Mal sa stať druhým Američanom na obežnej dráhe Zeme, ale v roku 1962 ho vyradili z letového stavu kvôli srdcovej arytmii. Vzápätí sa stal prvým šéfastronautom NASA a v roku 1963 aj asistentom riaditeľa pre operácie letových posádok (Assistant Director for Flight Crew Operations). Funkciu šéfastronauta prenechal v roku 1964 astronautovi Alanovi Shepardovi, ktorý tiež musel byť vyradený z letového stavu. V roku 1966 bol Slayton menovaný za riaditeľa operácií letových posádok. Mal na starosti výber astronautov, ich prípravu a najmä menovanie posádok. Z tejto pozície mal veľký vplyv na podobu amerických pilotovaných kozmických letov. Nevzdával sa však šance na let do vesmíru a medzitým sa snažil udržiavať v dobrej kondícii. V roku 1972 nakoniec dostal lekárske povolenie na návrat do letového stavu a začal sa pripravovať na medzinárodný kozmický let Apollo-Sojuz, počas ktorého v roku 1975 letel do vesmíru ako pilot stykovacieho modulu. Mal 51 rokov a stal sa vtedy najstarším človekom vo vesmíre. Pomáhal aj pri vývoji raketoplánu. V NASA zostal do roku 1982. Zomrel v roku 1993 na rakovinu mozgu.
Mladosť a začiatok kariéry Rodičia a vzdelanie Narodil sa 1. marca 1924 na jednej z mliečnych fariem okolo mestečka Leon neďaleko Sparty v štáte Wisconsin v USA. Mal anglický a nórsky pôvod. Jeho otec Charles Sherman Slayton (1887 – 1972) bol pôvodne vdovcom, kým sa zoznámil s Victoriou Adeliou Larsonovou (1895 – 1970). Okrem Donalda mali manželia Slaytonoví ešte ďalšie štyri deti (syna Howarda, dcéry Bev a Marie a najmladšieho syna Dicka) a Donaldov otec mal ešte dcéru Vernu a syna Elwooda z prvého manželstva. Elwood však s nimi nežil a vychovávala teta. Donald odmalička pomáhal s prácami na farme pri chove oviec a kráv a pestovaní tabaku. V dome nemali elektrinu ani tečúcu vodu. Vo veku 5 rokov sa Donaldovi stala nehoda, ktorá ho fyzicky poznamenala na celý život. Keď sa snažil pomôcť vyčistiť zaseknutú kosačku, ťahanú koňmi, kone náhle urobili jeden krok vpred. Žacia lišta mu cvaknutím odsekla dva články prstenníka na ľavej ruke. Na tento hendikep bol Donald do dospelosti veľmi citlivý a naučil sa skrývať prsty na ľavej ruke tak, aby si nikto nič nevšimol. Po absolvovaní základnej školy v Leone nastúpil na strednú v neďalekom meste Sparta, kde boxoval, hral na trombón a bol aktívny v organizácii Future Farmers of America. Keď bol v druhom ročníku, Nemecko napadlo Poľsko a začala druhá svetová vojna. Mladý Slayton sa zaujímal o farmárčenie, ktorému sa chcel venovať, ale namiesto toho ho viacej zaujalo letectvo. V treťom ročníku si zmenil nepovinné predmety z prírodopisu, poľnohospodárstva a živočíšnej výroby na matematiku, fyziku a chémiu. Napriek roztržke s otcom sa mu podarilo obhájiť si svoj názor.Slayton & Cassutt 1994, s. 15 – 17.
Druhá svetová vojna thumb|left|Donald Slayton ako pilot počas druhej svetovej vojny
Dňa 7. decembra 1941 Japonsko zaútočilo na Pearl Harbor a USA následne vstúpili do vojny. Slayton spočiatku uvažoval o službe v námorníctve (United States Navy), ale nevedel plávať a námorníctvo prijímalo do leteckého výcviku iba vysokoškolsky vzdelaných adeptov. Armádny letecký zbor USA (United States Army Air Corps) však od marca 1942 prijímal do leteckého výcviku mladíkov iba so stredoškolským vzdelaním. Slayton vycítil príležitosť a 8. apríla 1942 podpísal u leteckého zboru záväzok ako nezaradený vojak. V máji dokončil strednú školu a o niekoľko mesiacov neskôr sa presunul do San Antonia v Texase, kde mal absolvovať letecký výcvik. Tu prišiel rozhodujúci moment, ktorým bola lekárska prehliadka. Spočiatku to vyzeralo, že kvôli chýbajúcim článkom na prstenníku ľavej ruky Slayton s lietaním skončil skôr, než vôbec začal. Niektorého z lekárov našťastie napadlo pozrieť sa do predpisov. Zistilo sa, že predpisový pilot musí mať všetky prsty s jedinou výnimkou. Na vykonávanie tohto povolania nie je potrebný prstenník na ľavej ruke (pre ľavákov na pravej). Slayton tak mohol začať s úvodným výcvikom vo Vernone v Texase, kde lietal na cvičných lietadlách Fairchild PT-19, PT-17 Stearman a AT-6 Texan. Na konci leta 1942 uskutočnil na lietadle PT-17 Stearman svoj prvý sólový let. Po troch mesiacoch úvodného výcviku sa presunul do mesta Waco v Texase, kde v rámci základného výcviku lietal na strojoch BT-13 Valiant. Úvodným aj základným výcvikom Slayton prešiel bez zaváhania. Prial si lietať na jednomotorových stíhačkách, ale armáda ho vybrala do kurzu pre pilotov viacmotorových lietadiel. Donald tak začal s výcvikom na lietadlách AT-10 Wichita, AT-17 Bobcat a A-18 Shrike. Výcvik absolvoval 22. apríla 1943 a následne mal v Columbii v Južnej Karolíne podstúpiť bojový výcvik na bombardér B-25 Mitchell. Po piatich mesiacoch výcvik dokončil a čakalo ho pridelenie k bojovej jednotke, ktorou sa stala 340. bombardovacia skupina (340th Bombardment Group, 340th BG) dislokovaná v tom čase v severnej Afrike.Slayton & Cassutt 1994, s. 17 – 22.
thumb|Slayton (vpravo) s kolegom pri lietadle A-26 Invader pravdepodobne na ostrove Okinava, leto 1945
V Newport News vo Virgínii Slayton so svojimi kolegami nastúpil na jednu z lodí tvoriacich konvoj, aby vyplávali smerom do Stredozemného mora. Po mesačnej plavbe lode priplávali do prístavu Zerni, kde sa ukázalo, že 340th BG sa medzitým premiestnila do Talianska. Lode tak odplávali smer Neapol. Neďaleko Gibraltáru sa stali terčom útoku nemeckých bombardérov a ponoriek. Nemcom sa podarilo potopiť niekoľko lodí. V septembri 1943 Slayton nakoniec prišiel do Neapolu, odkiaľ sa presunul na základňu San Pancrazio. Odtiaľto lietal na bojové lety nad Balkánsky polostrov. Po šiestich týždňoch sa spolu s 340th BG presunul na základňu vo Foggii a v januári 1944 na poľné letisko na úpätí sopky Vezuv. Tu večer 18. marca zažil erupciu Vezuvu, pri ktorej bolo v priebehu niekoľkých minút zničených asi 80 lietadiel 340th BG. Nad Európou Slayton nakoniec odlietal 56 bojových letov a v máji 1944 sa vrátil do USA.Slayton & Cassutt 1994, s. 23 – 32.
Plánoval, že sa ešte vráti do Európy ako stíhací pilot, ale armáda mu dala dve možnosti. Buď bude inštruktor pre pokročilý výcvik na B-25 v Texase, alebo inštruktor pre bojový výcvik na B-25 v Južnej Karolíne. Slayton si vybral druhú možnosť, ale mal už iný plán. V tom čase sa uvádzal do výzbroje nový dvojmotorový ľahký bombardér A-26 Invader, ktorý mal byť rýchlejší než ostatné lietadlá v tejto kategórii. Keď už nemôže byť stíhačom, rozhodol sa, že bude aspoň lietať na A-26. Zámer sa mu podaril a zvyšok roka 1944 strávil výcvikom na A-26 na Selfridgeovom letisku v Michigane. Pripravoval sa na bojové nasadenie v Tichomorí. V júli 1945 prišiel na ostrov Okinava a pridal sa k 319. bombardovacej skupine (319th Bombardment Group, 319th BG). Z Okinavy stihol odlietať sedem bojových letov nad Japonskom. Posledný bojový let uskutočnil 12. augusta, tri dni po zhodení atómovej bomby na Nagasaki. Tešil sa na návrat domov, ale početné jednotky z Európy a Tichomoria nebolo možné prepraviť späť do USA naraz. Preto takmer dva mesiace trvalo, kým sa dostal domov. Po vojne pracoval ako inštruktor na B-25 v Camp McCoy vo Wisconsine, Albany v Georgii a Boca Raton na Floride. Na jeseň 1946 mal Slayton 22 rokov, koniec záväzku v armáde na dohľad, 1 100 nalietaných hodín a 63 bojových letov na konte. Dňa 21. októbra uskutočnil posledný let v službách armády a v novembri 1946 z nej odišiel.Slayton & Cassutt 1994, s. 33 – 40.
Po druhej svetovej vojne thumb|left|F-51D Mustang v službách Národnej leteckej gardy štátu Minnesota začiatkom 50. rokov 20. storočia
Po odchode z armády Slayton začal študovať letecké inžinierstvo na University of Minnesota v Minneapolise. Vzhľadom na Slaytonove vojnové skúsenosti mu univerzita odpustila polovicu kreditov za prvý ročník a armáda zase hradila školné. Zvyšok ale bol na Slaytonovi. Rozhodol sa, že univerzitu absolvuje v najrýchlejšom možnom tempe. Ponoril sa do štúdia a vo voľnom čase pracoval, pretože armádne štipendium hradilo iba školné, nie ubytovanie a stravu. Istý čas dokonca pracoval v obchode s dámskou obuvou. Nakoniec však usúdil, že vykladanie nákladných vagónov bude predsa len lepšia voľba. Okrem toho počas víkendov lietal ako rezervista pre vojenské letectvo na lietadlách T-6 Texan. Potom zistil, že jeden z jeho starých kamarátov lieta u Národnej leteckej gardy štátu Minnesota v letke, ktorá mala vo výzbroji nielen bombardéry A-26, s ktorými Slayton lietal počas vojny, ale aj jednomotorové stíhačky F-51 Mustang. Slayton využil túto šancu a čoskoro sa preškolil na Mustangy. V jednom období dokonca lietal na troch typoch lietadiel – A-26, F-51 a C-47. V auguste 1949 Slayton získal titul bakalár vied (Bachelor of Science) v leteckom inžinierstve. Štvorročný študijný program zvládol za dva a pol roka. Prácu mu ponúklo niekoľko firiem, ale nakoniec ho zamestnal Boeing. Následne strávil dva roky poväčšinou pri rysovacej doske v Seattli. Pracoval na B-52 Stratofortress a KC-97 Stratofreighter, ale nebolo to pre neho šťastné obdobie. Prišiel aj o možnosť lietať, keďže v okolí Seattlu nebola žiadna základňa Národnej leteckej gardy.Slayton & Cassutt 1994, s. 40 – 49.
thumb|right|F-86F Sabre 36. denného-stíhacieho krídla na základni Bitburg v Západnom Nemecku, 1955
Vo februári 1951 mu bývalý veliteľ letky našiel miesto u Národnej leteckej gardy štátu Minnesota a ponúkol mu, aby sa vrátil k svojej bývalej jednotke. Slayton sa rozlúčil s Boeingom a odišiel zo Seattlu. Ukázalo sa však, že dva roky neustáleho pozerania na technické výkresy mu ľahko poškodili zrak. Našťastie dostal kontakt na jedného oftalmológa, ktorý dokázal pomocou cvikov vrátiť Slaytonov zrak opäť do formy. Zatiaľ čo cvičil svoje očné buľvy a čakal na opakovanú lekársku prehliadku, stal sa dôstojníkom údržby lietadiel. Po zaradení do letového stavu zalietaval F-51, ktoré prešli opravami a predpísanými prehliadkami.