náhľad|Pohľad na panorámu Vysokých Tatier z Kojšovskej hole náhľad|Vysoké Tatry na vedute mesta Kežmarok z 18. storočia Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier a majú rozlohu ( na Slovensku a v Poľsku).

Poloha Sú najatraktívnejšou časťou Tatier a ležia vo východnej polovici centrálnej časti. Na západe ich od Západných Tatier a ich častí Liptovské kopy a Červené vrchy oddeľuje Kôprová dolina, na východe sa Kopským sedlom začínajú Belianske Tatry. Na juhu Vysoké Tatry hraničia s Tatranským podhorím, podcelkom Podtatranskej kotliny a na severovýchode susedí krátkym úsekom Ždiarska brázda, prináležiaca Podtatranskej brázde.

Geológia Tatry sú jadrové pohorie. Geologická stavba Vysokých Tatier je komplikovaná. Rozdeľuje sa na tri časti. Kryštalické jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. To je zložené prevažne z granitoidov a kryštalických bridlíc. Na kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty tzv. obal, hlavne kremence, vápence, dolomity a ílovité bridlice. Kryštalinikum a jeho obal tvoria geologickú jednotku označovanú ako tatrikum.

Jadro Tatier vznikalo v prvohorách (Karbón, 210 miliónov rokov). Okolité more ustúpilo koncom prvohôr a začala sa prejavovať masívna erózia. V triase však opäť stúplo a začali sa ukladať usadeniny (vápence a pod.), ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a Červených vrchov. Na konci obdobia kriedy sa Tatry stali súčasťou pevniny. V tomto období boli modelované alpínskymi vrásnením, ktoré sa prejavilo koncom kriedy presunom subtatranských príkrovov. V paleogéne prekryli pohorie sedimenty podtatranskej skupiny. Masívny výzdvih pohoria sa začal až na konci paleogénu a hlavne v miocéneJanák, M., Plašienka, D., Petrík, I., 2001, Excursion to the Tatra Mountains, Central Western Carpathians. GeoLines 13, s. 141148. Pre modeláciu terénu v Tatrách mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré tiekli v ľadových dobách, počas ktorých dosahovali ľadovce na severných stranách hôr až .

Najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v Tatrách je Jaskinia Wielka Śnieżna (dĺžka , hĺbka ).

Geografický opis Hlavný hrebeň Vysokých Tatier, ktorý je vo svojom strede podkovovito prehnutý k juhu, je dlhý a jeho maximálna šírka je . Vysoké Tatry sa tiahnu od Ľaliového sedla () na západe k Kopskému sedlu () na východe. Ich najzápadnejším vrcholom je Svinica (), najvýchodnejším Jahňací štít (). Hrebeň takmer vôbec neklesá pod a jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít ().Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023. Odbočuje z nej päť hlavných chrbátov na juh s vrcholy (Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít,) štyri na sever (Kozi Wierch, Opalony Wierch, Malé Rysy, Veľká Javorová veža). Najvyšší vrchol Gerlachovský štít je zároveň najvyšším vrcholom nielen Tatier, ale celých Karpát. thumb|Vysoké Tatry, 1865 náhľad|Vysoké Tatry, pohľadnica z roku 1922

Vrcholy Celkový zoznam pozri zoznam štítov

Vo Vysokých Tatrách nájdeme 26 vrcholov prevyšujúcich výšku 2 500 metrov. 10 vrcholov s výškou nad 2 000 m.n.m. v slovenských Vysokých Tatrách je turistom prístupných po značených chodníkoch so sezónnymi uzávierkami od 1. 11. – 15. 6. Naproti tomu vrcholy Gerlachovský štít, Vysoká, Ganek, Bradavica, Prostredný hrot, Ľadový štít, Baranie rohy, Lomnický štít, Kežmarský štít a iné sú pre turistov dostupné iba v sprievode horského vodcu.. Pre horolezca s potrebným preukazom je lezenie na väčšine územia národného parku povolené na vlastné riziko. náhľad|Gerlachovský štít náhľad|Kriváň náhľad|Vysoké Tatry z poľskej strany, 1865 náhľad|Vysoké Tatry zo slovenskej strany, 1865 Tatranské vrcholy nad : Gerlachovský štít () Gerlachovská veža () Lomnický štít () Ľadový štít () Pyšný štít () Zadný Gerlach () Lavínový štít () Malý Ľadový štít () Kotlový štít () Lavínová veža () Malý Pyšný štít () Veľká Litvorová veža () Loktibrada () Strapatá veža () Posledná veža () Kežmarský štít () Vysoká () Malá Litvorová veža () Supia veža () Končistá () Baranie rohy () Čertova veža () Dračí štít () Veľká Vidlová veža () Ťažký štít () Malý dračí štít () Veterný štít () Malý Kežmarský štít () Zadný Ľadový štít () Predný štôlsky hrb () Rysy () Turisticky dostupné vrcholy slovenskej časti Tatier: Rysy () – 4,5 hod. od Štrbského Plesa Kriváň () – 4 hod. od Troch studničiek Slavkovský štít () – 4 hod. zo Starého Smokovca Východná Vysoká () – 4,5 hod. z Tatranskej Polianky Kôprovský štít () – 4 hod. od Štrbského Plesa Svinica () – 5,5 hod z Lysej Poľany Jahňací štít () – 5 hod. z nástupu v doline Kežmarskej Bielej vody Hrubý štít () – 5 hod. z Lysej Poľany Predné Solisko () – 2,5 hod. zo Štrbského plesa Veľká Svišťovka () – 4 hod. z Tatranskej Lomnice

Sedlá Pre celkový zoznam pozri zoznam sediel.

Najvyšším sedlom je Sedielko. Niekoľko chodníkov prechádza cez často vysoko položené horské sedla. Niektoré prechody sú dokonca zaistené reťazami a nejde tak o vychádzkové túry. Turisticky sprístupnené horské sedlá v slovenskej časti: Sedielko () Priečne sedlo () Sedlo Váha () Bystré sedlo () Sedlo Prielom () Poľský hrebeň () Lomnické sedlo () Vyšné Kôprovské sedlo () Kolový priechod () Svinické sedlo () Chalubinského vrata () Sedlo pod Svišťovkou () Hladké sedlo () Sedlo pod Ostrvou () Ľaliové sedlo () Závory () Predné Kopské sedlo () Kopské sedlo ()

Doliny Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 35 dolín. Dná severných dolín sú nižšie než je tomu na juhu. To je dané ľadovcovou činnosťou, kedy na juhu boli ľadovce menšie a tam nedosahovali tak veľkú eróznu činnosť ako na severe. Medzi bočné hrebene sa zarezávajú tatranské doliny. Na južnej strane to sú Kôprová dolina, Važecká dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Mengusovská dolina, Štôlska dolina, Batizovská dolina, Velická dolina, Slavkovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina, Skalnatá dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Na severnej strane to sú Bielovodská dolina a Javorová dolina. Najdlhšími dolinami Vysokých Tatier sú Kôprová dolina a Bielovodská dolina, ktoré majú obe dĺžku .

Vodstvo thumb|Štrbské pleso, 1865 Vysoké Tatry sa radia k dvom úmoriam – čiernomorskému a baltskému. Prameň tu majú niektoré významné rieky ako napríklad Váh. Jeden z najväčších vodopádov Vysokých Tatier je Obrovský vodopád, ktorý sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške . Je vysoký . Vo väčšine dolín sa nachádzajú ľadovcové jazerá, plesá. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies. Hojne navštevované Štrbské pleso je známe aj tým, že z neho voda vyteká na obe strany – tečie do Baltského a Čierneho mora. V pohorí vyviera aj niekoľko minerálnych prameňov, z nich sú využívané len niektoré. K vyhláseným kúpeľom patrí napr. Starý Smokovec. Prameň napájajúci kúpele vyviera z masívu Slavkovského štítu.

Najznámejšie plesá sú: Veľké Hincovo pleso (Slovensko) Štrbské pleso (Slovensko) Popradské pleso (Slovensko) Morskie oko (Poľsko) Wielki Staw Polski (Poľsko)

center|thumb|1200px|Štrbské pleso s Vysokými Tatrami v pozadí

Podnebie Podnebie vo Vysokých Tatrách má výrazne kontinentálne rysy. Panuje tu skôr chladné počasie, kedy teplota sa v priemere dostáva až na 0°C. Vo výške je potom 5 °C. Teplotný priemer je tu najnižší na celom Slovensku. Snehová pokrývka sa tu udrží po 200250 dní v roku. Na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec. Pre Tatry je charakteristické premenlivé počasie. Inverzie nie sú v zime žiadnou výnimkou. Ročné zrážky tu dosahujú celkový ročný súhrn okolo . Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.

Ochrana prírody Vysoké Tatry patria do Tatranského národného parku (TANAP). Park bol vyhlásený v r. 1948. Rozloha TANAPU je a plocha ochranného pásma ďalších . V Poľsku je to Tatrzański Park Narodowy s plochou . Účel vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej flóry a fauny a výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, kary, morénami a pod. Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy (vo vápencovej zložke podložia Tatier) ako napr. jamy, priepasti, škrapy či jaskyne. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený ako biosférická rezervácia v programu UNESCO.

Turizmus thumb|Lanová dráha vo Vysokých Tatrách z konca 80. rokov Vysoké Tatry predstavujú turisticky najatraktívnejšie územie Slovenska. Má vybudovanú potrebnú infraštruktúru a zariadenia poskytujú celoročne komplex služieb. K dispozícii je sieť turistických chodníkov, ktoré umožňujú bezpečný pohyb turistov medzi zaujímavými lokalitami. Prístupné sú tak horské chaty, plesá, vodopády i vybrané vrcholy, napojené na rázcestia a turistické centrá či osady. Pohyb medzi strediskami zabezpečuje tatranská električka, osadami tiež vedie Cesta Slobody. V okolí hlavných centier turizmu – Štrbského Plesa, Starého Smokovca a Tatranskej Lomnice, sú vybudované lanovky. Cez prestupnú stanicu pri Skalnatom plese vedie lanovka na vrchol Lomnického štítu.

Horské chaty

Slovensko Chata pod Rysmi () – kapacita 14 lôžok, založená 1933, najvyššie položená chata v Tatrách Téryho chata () – kapacita 25 lôžok, založená 1899, otvorená po celý rok Zbojnícka chata () – kapacita 16 lôžok, založená 1907, v roku 1998 vyhorela, dnes je zrekonštruovaná Chata pod Soliskom () – kapacita 8 lôžok, založená 1942, otvorená celoročne Hotel Encián na Skalnatom plese () Skalnatá chata () – bez možnosti ubytovania, založená 1932, otvorená po celý rok Sliezsky dom () – kapacita 114 lôžok, založená 1895 (dnešná podoba z r. 1968), otvorená po celý rok Chata pri Zelenom plese () – kapacita 50 lôžok, založená 1897, otvorená celoročne Chata pri Popradskom plese () – kapacita 132 lôžok, založené 1879, celoročná prevádzka Zamkovského chata () – kapacita 25 lôžok, založená 1943, celoročná prevádzka Rainerova chata () – bez možnosti ubytovania, založená 1860, múzeum tatranských nosičov, bufet Hotel Hrebienok () Bilíkova chata () – kapacita 28 lôžok, založená 1934, celoročná prevádzka

Poľsko Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich () – kapacita 70 lôžok, založená 1947 Chata PTTK Murowaniec () – kapacita 120 lôžok, založená 1921, Chata PTTK nad Morským okom () – kapacita 77 lôžok, založená 1908, najstaršia chata v Poľských Vysokých Tatrách Chata PTTK Wincenta Pola v Doline Roztoki ()

center|thumb|800px|Panoráma Vysokých Tatier z Popradu

Pozri aj Tatry Doprava vo Vysokých Tatrách Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách

Literatúra Miloš Janoška: Sprievodca po Tatrách, Tlačil a vydal F. Klimeš v Lipt. Sv. Mikuláši 1911 Gyula v. Komarnicki: Hochgebirgsführer der Hohen Tatra, Verlag Turistik und Alpinismus, Budapest 1918 Johann Vigyazó – Gyula Andor Hefty: Die Hohe Tatra, Verlag: Turistik und Alpinismus, Kesmark 1922 Ivan Houdek: Osudy Vysokých Tatier, Slovakotour, Liptovský Sv. Mikuláš 1951 Arno Puškáš: Horolezci v tatranských stenách, Tatran, Bratislava 1952 Jožo Šimko: Vysoké Tatry (Sprievodca tatranskými dolinami), Tatran, Bratislava 1952 Arno Puškáš: Nové horolezecké výstupy vo Vysokých Tatrách 19451953, Nakladateľstvo cestovného ruchu, Bratislava 1953 Alfred Grosz: Die Hohe Tatra, Stuttgart 1961 Vladimír Adamec – Radek Roubal: Hohe Tatra, Touristenführer, Šport, Bratislava 1978 Arno Puškáš: Vysoké Tatry, Horolezecký sprievodca; Monografia I až X, Šport, Bratislava 19571989 Ernst Hochberger: Hohe Tatra – Gebirge der Nordslowakei, 4 Bde., Hochberger, Sinn 1992 Zofia i Witold H. Paryscy: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, Wydawnictwo Górskie, Poronin 1995, ISBN 83-7104-009-1 Ján Lacika: Tatry – turistický sprievodca, Dajama, Bratislava 1999, ISBN 80-88975-10-7 Ján Lacika: Hohe Tatra – 45 Fusswanderungen, Dajama, Bratislava 2001, ISBN 80-88975-36-0