Inostrancevia je rod plazov z vyhynutej čeľade Gorgonopsidae z taxónu Gorgonopsia patriaceho medzi teriodonty.
Bol pomenovaný na počesť ruského geológa A. A. Inostranceva. Poznáme ho vďaka nálezu dobre zachovaných lebiek z európskej časti bývalého ZSSR, a to v blízkosti rieky Severná Dvina. Tu Inostrancevia žila pred 250 miliónmi rokmi, teda v perme, v rovnakom období ako juhoafrické rody Thrinaxodon a Lystrosaurus.
Poznávacie znaky
Zástupcovia rodu Inostrancevia sa vyznačovali mohutnou telesnou konštrukciou a dĺžkou tela až do . Lebka rodu bola vysoká a v čeľustiach za rezákmi stály mohutné, takmer šabľovité tesáky (špicáky). Iných zubov bolo málo – to je jav u jašterov neobvyklý. Robustné telo niesli silné nohy s prstami zakončenými veľkými, ale tupými pazúrmi. Inostrancevia sa pravdepodobne zdržovala v priaznivejších oblastiach pozdĺž riek a živila sa nepochybne mäsitou potravou – so svojím chrupom by sa rastlinami nemohla uživiť.
Spôsob života Veľké šabľovité špicáky rodu Inostrancevia svedčia o dravom spôsobe života. Je možné, že dovoľovali lov veľkej koristi.
Druhy Inostrancevia alexandriAmalitzky, V., 1922, "Diagnoses of the new forms of vertebrates and plants from the upper Permian of North Dvina", Bulletin de l’Academie des Sciences, Saint Petersburg, 6th series, v. 16, p. 329 – 340. Inostrancevia latifronsPravoslavlev, P. A., 1927, "Gorgonopsidae from Professor Amalitzki’s excavations in the northern Dvina" In: Excavations by Professor Amalitzki in the northern Dvina III: Akad. Nauk. Leningrad, p 117. Inostrancevia uralensis Inostrancevia vladimiri
Referencie
Iné projekty
Kategória:Therapsida Kategória:Prehistorické plazy