André Breton (francúzsky IPA: ) (* 19. február 1896, Tinchebray, Francúzsko - † 28. september 1966 Paríž) bol francúzsky spisovateľ, básnik a teoretik surrealizmu a jeden z jeho najznámejších zakladateľov. Je tiež autorom manifestu surrealizmu z roku 1924.
Životopis Študoval medicínu a psychiatriu. Počas 1. svetovej vojny pracoval na neurologickom oddelení nemocnice v Nantes, kde sa stretol s duchovným synom Alfreda Jarryho, Jacquesom Vaché, ktorého anti-sociálny postoj a pohŕdanie zaužívanými umeleckými tradíciami silne ovplyvnili mladého Bretona. Vaché spáchal samovraždu vo veku 24 rokov a jeho listy z obdobia vojny Bretonovi a ďalším boli vydané v roku 1919 vo zväzku nazvanom Lettres de guerre, pre ktorý napísal Breton štyri úvodné eseje.
Od dadaizmu k surrealizmu V roku 1919 Breton založil revue Littérature spolu s Louisom Aragonom a Philippom Soupaultom. Spojil sa tiež s dadaistom Tristanom Tzarom. V roku 1924 pomáhal pri založení Centrale Surréaliste. V Les Champs Magnétiques, spoločnom diele s Philippom Soupaultom, použil princípy automatického písania v praxi. V roku 1924 vydal Surrealist Manifesto (Manifest surrealizmu) a od tohto roku tiež vydával La Révolution surréaliste. Okolo neho sa vytvorila skupina umelcov: Philippe Soupault, Louis Aragon, Paul Éluard, René Crevel, Michel Leiris, Benjamin Peret, Antonin Artaud a Robert Desnos.
Pod Bretonovym vedením ovplyvnil surrealizmus všetky oblasti umenia, a viedol k otázke vzniku ľudského porozumenia a ľudských dojmov z vecí a diania. V roku 1938 kultúrna komisia francúzskej vlády dovolila Bretonovi vycestovať do Mexika. To mu poskytlo možnosť stretnúť sa s Trockým. Breton a ďalší surrealisti hľadali útočisko počas dlhej cesty loďou z Pátzcuaro do surrealistického mesta Erongaricauro. Diego Rivera a Frida Kahlo boli medzi návštevníkmi, skrytí v spoločnosti intelektuálov a umelcov. Breton a Lev Davidovič Trockij spolu napísali Pour un art révolutionnaire indépendent (vydaná pod menom Bretona a Diega Riveru), ktorá bola nazývaná "kompletnou slobodou umenia", ktorá sa stala čoraz ťažšou z pohľadu situácie, v ktorej sa začal nachádzať svet.
40. roky 20. storočia Na začiatku 2. svetovej vojny Breton opäť pracoval ako zdravotník vo francúzskej armáde (mal hodnosť desiatnika). Vichystická vláda zakázala jeho literárne diela ako "veľmi popierajúce národnú revolúciu". "Andre Breton and the First Principles of Surrealism" by Franklin Rosemont, 1978 (ISBN 0-904383-89-X) a v roku 1941 Breton našiel útočisko v USA a Karibiku. Tu sa zoznámil so spisovateľkou z Martiniku, a neskôr napísal úvod k jej dielu Cahier d'un retour au pays natal z roku 1947. Počas svojho exilu v New Yorku sa stretol s Elisou Clarovou, Čilankou, ktorá sa stala jeho treťou manželkou. V roku 1944 spolu cestovali do Gaspésie v Québecu, Kanada, kde napísal Arcane 17, knihu, ktorá vyjadrovala jeho obavy z 2. svetovej vojny, opisovala zázraky Rocher Percé a severovýchodného konca Severnej Ameriky a oslavovala jeho novonájdenú lásku k Elise.
Neskorší život Breton sa vrátil do Paríža v roku 1946, kde protestoval proti kolonializmu vo Francúzsku (napr. ako signatár Manifesto of the 121 proti alžírskej vojne za nezávislosť) a pokračoval, až do svojej smrti, v podporovaní druhej skupiny surrealistov vo forme výkladov a recenzií kníh (La Brèche, 1961-1965). V roku 1959 zorganizoval výstavu v Španielsku na oslavu 40. výročia surrealizmu, nazvanú Homage to Surrealism, ktorá predstavila diela Salvatora Dalího, Joana Miró, Enrigua Tábara a Eugenia Granella.
André Breton zomrel v roku 1966 vo veku 70 rokov a bol pochovaný na parížskom cintoríne Cimetière des Batignolles.
Osobný život Bol ženatý tri razy: jeho prvou manželkou sa stala Simone Kahnová s druhou manželkou Jacqueline Lambaovou mal svoje jediné dieťa, dcéru Aube Jeho treťou manželkou sa stala Elisa Clarová
Breton bol zapáleným zberateľom umenia, etnografických materiálov a nezvyčajných šperkov. Zaujímal sa obzvlášť o materiály zo severozápadného pobrežia Severnej Ameriky. Keď v roku 1931 musel čeliť finančnej kríze, väčšina jeho zbierky (podľa jeho priateľa Paula Éluarda) predaná v dražbách. Následne obnovil svoju zbierku, ktorú chránili členovia jeho rodiny od jeho smrti až do roku 2003, kedy sa jeho knihy, umenie a etnografické materiály dostali do aukčnej siene Camels Cohen.
Dielo 1919 - Mont De Piéte 1920 - Les Champs Magnétiques 1924 - Manifeste Du Surréalisme 1924 - Les Pas Perdus 1924 - Poisson Soluble 1924 - Un Cadavre 1926 - Legitime Défense 1926 - Le Surréalisme Et Le Peinture 1928 - Nadja 1930 - L'immaculée Conception 1930 - Second Manifeste Du Surréalisme 1930 - Ralentir Travaux 1932 - La Révolver Á Cheveux Blancs 1932 - Les Vases Communicants 1934 - Qu'est-Ce Le Que Le Surréalisme 1934 - L'air Et L'eau 1934 - Point Du Jour 1935 - Position Politique Du Surréalisme 1936 - Notes Sur La Poésie (spoluautor Paul Éluard) 1937 - L'amour Fou 1937 - Earthlight 1938 - Dictionnaire Abrége Du Surréalisme (spoluautor Paul Éluard) 1940 - Fata Morgana 1940 - Anthologie De L'humour Noir 1945 - Arcane 17 1946 - Jeunes Cerisiers Garantis Contre Les Lièvres 1947 - Ode À Charles Fourier 1947 - Yves Tanguy 1948 - Poèmes 1919-48 1948 - La Lampe Dans L'horloge 1948 - Martinique, Charmeise De Serpents 1952 - Entretiens 1953 - La Clé Des Champs 1954 - Farouche À Quatre Feuilles 1955 - Les Manifestes Du Surrealisme 1957 - L'art Magique 1961 - Constellations 1969 - Selected Poems 1970 - Perspective Cavalière 1978 - What Is Surrealism? Selected Poems 1982 - Poems Of André Breton
Referencie André Breton: Surrealism and Painting André Breton: Manifestoes of Surrealism ISBN 0-472-06182-8
Iné projekty
Externé odkazy André Breton's workshop The Manifesto of Surrealism (1924) André Breton's Nadja
Kategória:Dadaizmus Kategória:Francúzski spisovatelia Kategória:Francúzski básnici Kategória:Surrealizmus Kategória:Predstavitelia dadaizmu Kategória:Surrealistickí spisovatelia