Chobotnáče (iné názvy: chobotnáčotvaré, chobotnatcechobotnatce. In: , chobotnatéchobotnatý. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar), slonyslony. In: Pyramída (encyklopedický časopis).slony. In: , slonotvaré; lat. Proboscidea) sú veľký taxón cicavcov.
Charakteristika V súčasnosti obsahuje len čeľaď slonovité, ktorá dnes zahŕňa 3 druhy: slona afrického, slona pralesného (donedávna považovaný za poddruh slona afrického) a slona ázijského. V dobe ľadovej existovalo viac druhov, medzi nimi napríklad slonovi podobný mamut, ďalej napríklad rody Mammut, Mastodont, Platybelodon či Amebelodon.
Súčasné chobotnáče sú najväčšie žijúce suchozemské živočíchy. Sú bylinožravé. Charakterizované sú prítomnosťou dlhého chobota (vznikol predĺžením a spojením hornej pery a nosa; pozostáva z tisícov párových svalov), predĺženými zubami – klami, veľkými ušami a širokou hlavou. Výška po plece je 2 – , hmotnosť 2 – 7 ton.
Dnes žijú na púšti, savane, polopúšti a vo svetlom lese v južnej a juhovýchodnej Ázii a subsaharskej Afrike. Pralesný slon žije prevažne v dažďových lesoch.
Chobot je čuchový, hmatový, nasávací a úchytový orgán. Kly sú pri koreni duté a neprestajne rastú (u samca sú dlhšie, u samice kratšie). Nohy sú stĺpovité, konce prstov sú obalené malými nechtovitými kopytami. Na konci chvosta je strapec silných štetín. Telo je pokryté veľmi riedkou srsťou, koža je hrubá, jemne vrásčitá. Mozog je malý, ale výkonný, preto sú slony pomerne inteligentné. Veľké vejárovité uši popretkávané cievami sú v neustálom pohybe a pomáhajú pri ochladzovaní tela.
Slony obyčajne žijú v čriedach, ktoré sú dobre organizované. Samice tvoria zoskupenia tvorené vedúcou samicou, ďalšími samicami a ich mláďatami (pri obrane alebo ak je dosť potravy, spájajú sa tieto skupiny do väčších stád). Mladé samce tvoria tzv. pánske skupiny, staré samce žijú samotársky. V čase sexuálnej vnímavosti samíc sa samce dočasne pridružujú k samičím skupinám.
Slony denne zjedia až potravy, pričom značne ničia porasty. Vodu pijú, no používajú ju aj na chladenie tela a očistu.
Dožívajú sa 60 rokov, čiže po človeku sú druhými najdlhšie žijúcimi suchozemskými cicavcami.
Systém Chobotnáče v širšom zmysle čeľaď †Anthracobunidae ? †Jozaria palustris chobotnáče v užšom zmysle (Proboscidea sensu stricto) čeľaď †Moeritheriidae (-) Barytherioidea – parafyletická skupina čeľaď †Numidotheriidae – parafyletická skupina; patrí sem †Phosphatherium escuilliei, †Daouitherium rebouli a †Numidotherium koholense čeľaď †Barytheriidae čeľaď †Deinotheriidae (Deinotherioidea) podrad Elephantiformes čeľaď †Palaeomastodontidae – parafyletická skupina; patrí sem †Palaeomastodon beadnelli a rod †Phiomia (tieto dva rody bývajú zaraďované aj pod Gomphotheriidae v užšom zmysle, a rod Phiomia aj ako samostatná čeľaď Phiomiidae pod Elephantiformes) (-) Elephantoidea v širšom zmysle †Hemimastodon crepusculi nadčeľaď Mammutoidea čeľaď †Mammutidae– pozri mastodont nadčeľaď Euelephantoidea (Elephantoidea v užšom zmysle) čeľaď †Choerolophodontidae čeľaď †Amebelodontidae – zaraďované aj pod Gomphotheriidae v užšom zmysle (-) Gomphotheriidae v širšom zmysle (vrátane Trilophodontidae) – parafyletická skupina; pozri aj mastodont rod †Gnathabelodon čeľaď †Gomphotheriidae v užšom zmysle (/podčeľaď Gomphotheriinae) čeľaď slonovité (Elephantidae) – vrátane rodov †Tetralophodon, †Paratetralophodon, †Anancus a čelade Stegodontidae, ktoré sú často zaraďované mimo slonovitých; čeľaď slonovité sa zaraďuje aj mimo Gomphotheriidae v širšom zmysle pod Euelephantoidea ? rod †mastodont ? podrod †Bunolophodon ? podrod †Zygolophodon – zaraďované aj pod Mammutidae ? †“Mastodon” grandincisivus (Bunolophodon grandincisivus; Amebelodon grandincisivus) ? †“Bunolophodon” grandidens (-) Rhynchotheriinae / podčeľaď rod †Sinomastodon †Eubelodon morrillii rod †Rhynchotherium (-) †Cuvieroniinae †Notiomastodon oranatus rod †Stegomastodon rod †Haplomastodon rod †Cuvioronius
Iné projekty
Zdroje
Externé odkazy Pokus o úplný zoznam rodov a druhov chobotnáčov