Ďumbier () je najvyšší vrch Nízkych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria medzi Krúpovou hoľou () a Štiavnicou (). Leží približne severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry.
Poloha Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier. Vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na rozhraní okresov Liptovský Mikuláš a Brezno. Zasahuje na katastrálne územie mesta Brezno a obcí Liptovský Ján a Horná Lehota. Susednými vrchmi sú na západe Krúpova hoľa (), na severe Ludárova hoľa (), na východe Štiavnica () a juhu Veľký Gápeľ (). Vrch je najvyšším bodom okresu Brezno a regiónu Horehronie.
Opis Ďumbier sa na severe javí ako mohutný vysokohorský masív s vysokými stenami, piliermi a žliabkami do ľadovcových kotlov v koncoch Bystrej a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. Vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý sa práve v masíve Ďumbiera rozdvojuje a pokým východne smerujúce rameno zakončuje mohutná Štiavnica, juhovýchodne smerujúce rameno vedie cez Besnú do sedla Čertovica a pokračuje Kráľovohoľskými Tatrami. Severným smerom vybieha rázsocha Ludárovej hole. Severné svahy odvodňuje Bystrá a Ludárov potok, smerujúce Štiavnicou do Váhu, z južnej časti prúdi voda Bystriankou do Hrona.
Na vrchole je vybudovaný železobetónový pylón a stojí tu veľký slovenský dvojkríž z dreva. V sedle pod Ďumbierom sa v nadmorskej výške nachádza Chata generála Milana Rastislava Štefánika s celoročnou prevádzkou. V severných kotlinách sa vyskytujú kamzíky a svište.
Dejiny Vo svahoch sa v minulosti intenzívne ťažila železná ruda, zlato a antimonit. Pozostatky tejto činnosti sú viditeľné takmer vo všetkých údoliach.
Počas 2. svetovej vojny prebehli na svahoch boje medzi slovenskými partizánmi a sťahujúcimi sa Nemcami. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej Chate generála M. R. Štefánika pomník padlým partizánom.
Národná prírodná rezervácia Ďumbier
Bola vyhlásená v roku 1973 s rozlohou . Rozprestiera sa na vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Územie tvorí glaciálny reliéf na žulovom podklade.
Výhľady Z vrcholu Ďumbiera je veľmi dobrý kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Skalnatá vrcholová časť umožňuje výhľad na mnohé nízkotatranské vrchy, veľmi dobre možno pozorovať Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy. Pri vhodných podmienkach je nezriedka pozorovateľná časť Oravských Beskýd s Pilskom a Babou horou, Oravská Magura, Krivánska Fatra, Vtáčnik, Sitno či Kékes v Maďarsku.
Prístup Prístup na Ďumbier je možný len po červeno značenom chodníku z rázcestia v Krúpovom sedle: po červeno značenej Ceste hrdinov SNP po hlavnom hrebeni: zo západu od vrchu Chopok cez Ďumbierske sedlo z východu zo sedla Čertovica okolo Chaty generála M. R. Štefánika po zelenej značke: z Demänovskej doliny-Lúčok cez Širokú dolinu z rekreačného strediska Tále a Trangoška okolo Chaty generála M. R. Štefánika po žltej značke: z obce Mýto pod Ďumbierom okolo Chaty generála M. R. Štefánika z obce Vyšná Boca cez Besnú po modro značenej trase z Liptovského Jána okolo Chaty generála M. R. Štefánika
Galéria
Referencie
Pozri aj Nízke Tatry Národný park Nízke Tatry Chata generála Milana Rastislava Štefánika Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách
Iné projekty
Externé odkazy Poloha na turistickej mape Poloha na turistickej/cykloturistickej mape 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Ďumbiera na okolité vrchy na PeakFinder.org
Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách Kategória:Dvojtisícovky na Slovensku Kategória:Vrchy v okrese Brezno Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš