Ailurus, po slovensky panda, je ázijský rod cicavcov z čeľade pandovité (Ailuridae). Tento rod tradične u väčšiny autorov zahŕňal len jeden druh, ktorý sa volal panda červená (iné názvy pozri nižšie; lat. Ailurus fulgens), ale v roku 2020 bol tento druh rozdelený na dva druhy – podrobnosti pozri nižšie.
Etymológia Panda Názov panda prvýkrát použil Frédéric Cuvier v roku 1825. Použil ho ako francúzske rodové meno a urobil tak v tom istom texte, v ktorom aj prvýkrát vedecky opísal a latinsky pomenoval predmetný druh. Pôvod slova panda ale neuvádza. Možný pôvod slova panda nejasne naznačil o pár rokov skôr, v roku 1821, T. Hardwicke, keď údajne spomenul tvar [v anglickom prepise] poonya ako jeden z nepálskych názvov tohto zvieraťa („Údajne“ preto, lebo vo verzii spomínaného textu publikovanej neskôr v roku 1826 sa slovo poonya vôbec neuvádza; uvádza sa v nej však, že jednu pasáž vynechali). V roku 1848 napokon Brian Houghton Hodgson vymenúva viacero tibetských a nepálskych názvov tohto druhu, pričom výslovne dodáva, že konkrétne tvar „panda“ nikdy nepočul; paradoxne však medzi vymenovanými názvami uvádza aj tvar [v anglickom prepise] nigalya ponya, z ktorého druhého slova (ponya) podľa niektorých názorov po skomolení vzniklo slovo panda. Pri pohľade do Turnerovho etymologického slovníka nepálčiny možno zistiť o prvom spomínanom slove, že má správne znieť nĩgāle (=niṅāle) a že má tieto tri významy: 1. bambusový, 2. panda červená, 3. druh malého leoparda. Pôvod druhého slova, ktoré je pre etymológiu slova panda práve rozhodujúce, zostáva neistý; v spomínanom slovníku sa každopádne ako jediný ako-tak vhodný kandidát uvádza slovo puniyã̄ (=puniũ, punyũ, paniũ) [y sa tu číta ako j], ktoré znamená plochá naberačka na ryžu.CUVIER, F. Histoire naturelle des mammiferes... Tome 5eme, 1824/1825 panda. In: TLFi (Rok je uvedený nesprávne, správne má byť 1825)ROBERTS, M. Red Panda: The Fire Cat. In: Zoogoer March-April 1992 Transactions of the Linnean Society of London , Vol. 15, Part The First, 1826, S. 161 a nasl. HODGSON, B. H. On the Cat-toed Subplantigrades of the sub-Himalayas TURNER, R. L. A Comparative And Etymological Dictionary Of The Nepali Language, 1931
Ailurus Slovo Ailurus je gréckeho pôvodu a v gréčtine znamená doslova domáca mačka. Názov pochádza z toho, že tieto pandy sú výzorom trochu podobné mačkám.North American Fauna. [s.l.] : Fish and Wildlife Service, 1904. 1002 s. S. 87
Systematika náhľad | 250px |Hrajúce sa pandy z rodu Ailurus Vnútorná systematika Rod Ailurus tradične u väčšiny autorov zahŕňal len jeden druh, ktorý sa volal panda červená (iné názvy: panda malá, malá pandaSTANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 502, medvedík panda, [najmä do začiatku 20. storočia:] pandaPozri zdroje uvedené v článku panda.; lat. Ailurus fulgens v širšom zmysle). Tento sa obyčajne delil na dva poddruhy: Ailurus fulgens fulgens a Ailurus fulgens styani. Hoci niektorí autori už dávnejšie navrhovali premeniť tieto dva poddruhy na dva samostatné druhy, takýto krok bol kvalitne podložený až štúdiou Hu et al. 2020.
Od roku 2020 sa teda rod Ailurus delí na dva druhy: Ailurus fulgens v užšom zmysle (= bývalý poddruh Ailurus fulgens fulgens) Ailurus styani (=bývalý poddruh Ailurus fulgens styani). Charakteristika druhov je uvedená nižšie.
Treba poznamenať, že vyššie spomenuté názvy malá panda, medvedík panda a panda sa môžu vzťahovať aj na vyhynutý rod Parailurus, ktorý je s rodom Ailurus bezprostredne príbuzný.KUNDRÁT, M. “Prvý záznam vyhynutej malej pandy rodu Parailurus na území východného Slovenska (The FirstRecord of Fossil Lesser Panda of the Genus Parailurus in Eastern Slovakia),” Nat. Carpath. 37 , 211–214 (1996)
Zaradenie v systéme Rod Ailurus (staršie: panda červená) sa dnes obyčajne zaraduje spolu s niekoľkým vyhynutými rodmi do čeľade pandovité (Ailuridae) a v rámci nej do podčeľade Ailurinae. V minulosti sa zaraďoval buď do tej istej čeľade ako dnes, alebo do čeľade medvedíkovité, alebo do čeľade medveďovité. Do týchto čeľadí (vrátane čeľade pandovité) sa však na rozdiel od súčasného systému zhruba do konca 80. rokov 20. stor. často (ale nie vždy) zaraďoval spolu s rodom Ailuropoda (ktorý zahŕňa niekoľko vyhynutých druhov a druh panda veľká - Ailuropoda melanoleuca), pretože sa bádatelia dlhú dobu mylne domnievali, že rody Ailurus a Ailuropoda sú natoľko príbuzné, že vo vývojovom strome a teda aj v systéme patria tesne vedľa seba. V dôsledku tohto mylného názoru dostal aj rod Ailuropoda vo viacerých jazykoch meno panda; inými slovami: panda veľká získala v národných jazykoch svojho času svoje rodové meno tak, že bolo na ňu rozšírené rodové meno pandy červenej. Podrobnejšie o tejto problematike pozri kapitolu o systematike v článku panda veľká.MORIO, M., PEIGNÉ, S. Molecular and morphological evidence for Ailuridae and a review of its genera. In: Carnivoran evolution: New views on phylogeny, form and function, Edition: Cambridge Studies in morphology and molecules: New paradigms in evolutionary biology, Publisher: Cambridge University Press, Editors: Anjali Goswami, Anthony Friscia, pp.92-140 Pozri zdroje uvedené ku kapitole Systematika v článku panda veľká.
V rámci čeľade pandovité (Ailuridae), ktorej zástupcovia boli kedysi rozšírení po celej Eurázii aj Severnej Amerike, je rod Ailurus jediným recentným rodom.
Čeľaď pandovité (Ailuridae) patrí do nadčeľade Musteloidea, do ktorej patria aj čeľade lasicovité, medvedíkovité a skunkovité.
Charakteristika druhov Druh Ailurus fulgens v užšom zmysle (=staršie: poddruh Ailurus fulgens fulgens) žije v západnej oblasti rozšírenia rodu - v Nepále, Bhutáne, Ásame a Sikkime.
Druh Ailurus styani (=staršie: poddruh Ailurus fulgens styani alebo Ailurus fulgens refulgens) sa vyskytuje vo východnej oblasti rozšírenia - v severnom Mjanmarsku a južnej Číne.
Prirodzenú hranicu medzi týmito druhmi (staršie: poddruhmi) tvorí približne rieka Brahmaputra. Tieto druhy sa ďalej dajú rozlíšiť podľa toho, že Ailurus styani má väčšiu lebku, robustnejšie zuby a dlhšiu zimnú srsti a obyčajne tmavšie sfarbenie (ale medzi oboma druhmi existuje veľká variabilita sfarbenia).
Opis náhľad|vľavo|Lebka pandy z rodu Ailurus
Dĺžka tela rodu Ailurus je 50 až 64 cm, dĺžka chvosta 28 až 59 cm a hmotnosť dosahuje 3 až 6 kg. Má dlhú, hustú srsť, zvrchu červenohnedú alebo gaštanovú, na spodnej časti tela a na končatinách lesklo čiernu. Okraje uší sú belavé, rovnako ako tvárová časť s hnedými lícami a škvrnami pod očami, nazývanými slzy. Veľmi guľatá hlava pripomína mačaciu hlavu. Lebka je mohutná. Uši sú stredne veľké a vzpriamené, nos čierny a oči veľmi tmavé. Celkový výzor rodu Ailurus dopĺňa ešte dlhý, huňatý a široký chvost so striedajúcimi sa žltými a červenými okrovými krúžkami. Chvost pomáha pandám z rodu Ailurus udržiavať rovnováhu a je vynikajúcim maskovaním v stromoch. Nohy sú čierne a krátke, s husto osrstenými chodidlami. Kožušina na chodidlách slúži ako tepelná izolácia na ľadových a zasnežených plochách a skrýva pachové žľazy, ktoré sú umiestnené aj na riti. Rod Ailurus pripomína menšou postavou na krátkych nohách a dlhým chvostom skôr medvedíka čistotného než medveďa. Aj menším počtom zubov (zubný vzorec je 3, 1, 3, 2/3, 1, 4, 2 = 38) je bližší medvedíkovitým šelmám. Prsty má pomerne krátke, opatrené polozatiahnuteľnými pazúrmi a rovnako ako panda veľká našľapuje na celé chodidlá. Má vyvinutý "šiesty prst", čiže palec navyše, ktorý je tvorený výrastkom zápästnej kosti. Môžeme ho nájsť aj u pandy veľkej. Tento prst umožňuje lepšie uchopovanie vetiev (hlavne bambusu) a väčší stisk. Medzi samcom a samicou nie je žiadny viditeľný rozdiel, mláďatá sa podobajú dospelým jedincom, len sú menšie. Priemerný vek je 8-10 rokov, niekedy až 14 rokov. Rekordný vek, zaznamenaný v zajatí, je 23 rokov a 4 mesiace u samca pomenovaného Firecracker.
Panda z rodu Ailurus je väčšinou tichá, medzi jedny z mála zvukov patrí pískanie pri vzájomnej komunikáciu.
Rozšírenie náhľad|vľavo|Detail hlavy pandy z rodu Ailurus
Domovom pandy z rodu Ailurus sú horské lesy a džungle v podhorí Himalájí v južnej Číne, Mjanmarsku, Nepále, Bhutáne a severovýchodnej Indii. Rozšírenie v severnom Laose nie je potvrdené a je skôr nepravdepodobné, lebo v záznamoch o jej tamojšom výskyte sa našlo veľa nezrovnalostí. V prírode žije asi len 16 000-20 000 jedincov. Najzápadnejšie sa vyskytuje v oblasti Annapurny v Nepále, najvýchodnejšie v pohorí Čchin-ling v čínskej provincii Šen-si. Jej rozšírenie je skôr rozdelené do subpopulácií než súvislé.
Panda z rodu Ailurus patrí medzi najvyššie žijúce zvieratá, pretože sa bežne vyskytuje v nadmorských výškach od 2 000 m n. m, ale aj okolo 4 000 m n. m, v lete môže dosiahnuť aj snežnú čiaru vo výške 5 000 m n. m. V severovýchodnej Indii sa vyskytuje nižšie, v tropických lesoch, medzi 1 400 a 1 700 m n. m. V oblastiach výskytu pandy z rodu Ailurus teploty priemerne dosahujú 10 až 25 °C a zrážky 3 500 mm za rok, klíma je stabilná. Je úzko spätá so zmiešanými lesmi s opadavými aj ihličnatými stromami, najmä so starými stromami a porastmi bambusu. Zistilo sa, že väčšina pozorovaní pandy z rodu Ailurus bola vo vzdialenosti do 100 metrov od vodnej plochy, čo naznačuje, že prítomnosť vody v blízkosti môže byť dôležitým predpokladom pre miesto výskytu pandy z rodu Ailurus.
Etológia náhľad |Panda z rodu Ailurus pri spánku
Panda z rodu Ailurus je väčšinou najaktívnejšia za svitania a súmraku, celkovo je skôr nočným zvieraťom. Je aktívna asi 56 % dňa. Cez deň väčšinou spí skrútená na vetve s chvostom pretiahnutým cez tvár alebo s hlavou zaborenou pod hruďou. Výborne šplhá a často ju možno zastihnúť na stromoch, na zemi sa zdržiava menej. Pandy z rodu Ailurus sa pohybujú málo, skôr viac spia a jedia, aby ušetrili energiu pracne získanú z trávenia bambusu. Ide o samotárske zvieratá, stretávajú sa len v období párenia. Samce majú teritórium väčšie, prekrýva sa s teritóriami niekoľkých samíc. Pandy z rodu Ailurus sa o seba pred párením aj inokedy dozvedajú pískaním. Svoje teritórium si značkujú trusom, močom a pižmovo páchnucim výlučkom pachových žliaz.
Predátori Vzhľadom na vysokohorské prostredie, v ktorom žije, má panda z rodu Ailurus menej predátor ov, než keby žila nižšie. Medzi jej nepriateľov patrí leopard snežný a lasicovité šelmy, mláďatá lovia aj menšie šelmy a dravé vtáky. Pri ohrození predátorom sa snaží utiecť, ak sa jej to nepodarí, stojí na zadných nohách, aby vyzerala väčšia, alebo sa bráni svojimi ostrými pazúrmi. Panda z rodu Ailurus vydrží stáť na zadných nohách až 30 sekúnd a niektoré pandy takto dokážu uraziť niekoľko metrov.
Rozmnožovanie náhľad|Mláďa pandy z rodu Ailurus
Pandy z rodu Ailurus nevytvárajú stále páry, sú to samotári, ale úmyselne sa stretávajú v čase rozmnožovania medzi januárom a začiatkom marca. Vyhľadávajú sa podľa pachu a pískavých zvukov. Párenie sa odohráva na zemi a pár sa po ňom okamžite rozchádza. Obe pohlavia sa často pária s viac jedincami. Samica dokáže odložiť pôrod mláďat do vhodnej situácie až o týždeň, možno aj viac (odložená nidácia). Po 114 až 145 dňoch gravidity sa samici rodia v hniezde v dutine stromu (Matka zvyčajne stavia viac hniezd, ktoré udržiava, a mláďatá medzi nimi často prenáša) 1 až 2 mláďatá, výnimočne až 4. Tie vážia pri narodení asi 100 g a dva týždne sú úplne holé, slepé, a bezmocné, oči sa im otvárajú po 18 dňoch. Mláďa pandy z rodu Ailurus svoju matku naozaj zamestnáva - mláďa saje mlieko až 14-krát za deň, Prvý týždeň trávi matka s mláďatami 60-90 % času. Neskôr sa vydáva častejšie mimo hniezda a vracia sa mláďatá čistiť a kŕmiť. Ich srsť je spočiatku sivohnedá, neskôr získava farbu dospelých jedincov. Po 6-7 týždňoch sa mláďatá vydávajú na prvé prieskumy okolia, pohlavne dospievajú vo veku 18 mesiacov. Pre ich pomalý vývoj sa o ne matka stará až rok. Úmrtnosť mláďat v prírode je vysoká, dosahuje až 80 %.
Potrava náhľad |Panda z rodu Ailurus žerúca bambus