Schizofrénia je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie. Pojem schizofrénia pochádza z gréckych slov σχίζω (schizó) = rozdeliť a φρενός (phrenos) = myseľ a v preklade znamená rozdelená myseľ. Stav schizofrénie je sporný, hlavne kvôli nedostatku objektívnych kritérií pre diagnózu a následnú náročnosť dostatočného výskumu nedostatočne definovaného stavu. Výskum však naznačuje, že dôležitými prispievajúcimi faktormi sú genetické aj spoločenské vplyvy. Zvyčajne, ale obvykle nesprávne, sa predpokladá, že schizofrénia zahrňuje 'rozdvojenú osobnosť'.
Prehľad U pacienta so schizofréniou dochádza k rozštiepeniu mysle a celkovému úpadku osobnosti. Pacient je vzťahovačný, neustále prenasledovaný bludmi a myšlienkami, rozpráva si sám pre seba, vytvára umelý svet. Často v hlave počuje 'hlasy' (niekedy mu pomáhajú, niekedy prikazujú robiť veci, ktoré pacient robiť nechce). Je veľmi komplikované si len predstaviť čo človek postihnutý touto chorobou prežíva. K paranoidným vplyvom sa pridružujú poruchy pohybu (schizofrenik je schopný celé hodiny vydržať v neprirodzenej polohe) a vnímania. Otupenosť citov, inokedy extrémnu precitlivenosť sprevádza vytvaranie si neologizmov a nezmyselných súvislostí. Schizofrenik je veľmi plachý a neprestajne stráca spoločenskú istotu a svoje miesto v spoločnosti. Emócie sú vystupňované a nezodpovedajú situáciám, ktoré život prináša. Schizofrénia má veľa podôb, sú ľahšie prípady aj veľmi závažné. Sluchové a vizuálne halucinácie sú tiež sprievodnými javmi choroby. Nie je vymedzená presná doba prejavu choroby, avšak najčastejšie k schizofrénii dochádza medzi 16. - 25. rokom života (je možný prejav už vo včasnom detstve). Schizofrénia môže vážne poškodzovať mozog, ale taktiež môže naraz odoznieť bez porúch kognitívnych a intelektových funkcií. Dedičnosť hrá veľkú úlohu pri vzniku choroby.
História Schizofrénia sa ako pojem objavil v odbornej literatúre v roku 1911, kedy vyšla monografia „Dementia preacox oder die Gruppe der Schizophrenien“ švajčiarskeho profesora a riaditeľa liečebne v Bughölzli Eugena Bleulera. Pojem predčasná demencia sa spojuje s menom nemeckého profesora na klinike v Heidelbergu a neskôr v Mníchove Emila Kraepelina, ktorý ho použil vo svojej učebnici v roku 1899. Označoval ním ochorenie, ktoré viedlo k „duševnej slabosti“. Jeho Dementia praecox zahŕňala tri varianty ochorenia: katatónne, hebefrenné a paranoidné.
Diagnóza a klinické príznaky a prejavy Klinická diagnóza schizofrénie sa opiera o dôkladné odobranie anamnézy a vyšetrenie duševného stavu pacienta. Vyšetrením lekár zbiera údaje o tom, čo pacient prežíva, ako sa správa a tieto dopĺňa svojím vlastným pozorovaním. V súčasnosti neexistuje žiadny jednoznačne špecifický príznak schizofrénie. Diagnóza sa tak stanovuje hodnotením závažnosti jednotlivých príznakov a podľa ich kontextu. Pri tomto rozhodovaní, ktoré nie je ľahké, pomáha psychiatrovi životná skúsenosť a „zdravý rozum“. Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10) obsahuje diagnostické vodidlá, ktoré stanovujú pravidlá pre hodnotenie prítomnosti či neprítomnosti týchto príznakov.
Príznaky choroby sú v rôznych fázach ochorenia rôzne. Aspoň u časti chorých sa objavujú pred začiatkom choroby príznaky, ktoré svedčia o väčšej náchylnosti. Tieto príznaky môžu viesť k zhoršenej adaptácii a k manifestácii problémového správania, vrátane sklonu k rozvoju závislosti na návykových látkach alebo prepadnutiu rôznym sektárskym skupinám.
Kritériá pre stanovenie schizofrénie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú uverejnené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH). Posledná revízia je MKCH 10 .
Diagnostické vodidlá (MKCH-10) pre schizofréniu Príznaky, ktoré sú dôležité pre ochorenie a vyskytujú sa často spoločne sú v MKCH-10 triedené do nasledujúcich skupín: a. Počutie vlastných myšlienok (myšlienkové ozveny), pocity vkladania alebo odnímania myšlienok, vysielanie myšlienok. b. Bludy kontrolovanosti, ovplyvňovania alebo pocity pasivity. c. Halucinačné hlasy kritizujúce pacienta alebo diskutujúce o ňom v tretej osobe. d. Trvalé bludy iného druhu, ktoré sú v danej kultúre neprijateľné, ako napr. náboženská alebo politická identita, nadľudské sily alebo schopnosti (schopnosť ovplyvňovať počasie, schopnosť spojenia s cudzincami z iného sveta).
Z týchto skupín by pre diagnózu schizofrénie mal byť prítomný aspoň jeden nepochybný a jasný príznak alebo dva príznaky, ktorých prítomnosť je menej zreteľná.
e. Pretrvávajúce halucinácie v akejkoľvek forme, keď sú sprevádzané prchavými alebo neúplne formulovanými bludmi bez jasného afektívneho obsahu alebo pretrvávajúcimi ovládavými predstavami alebo keď sa vyskytujú denne po niekoľko týždňov alebo mesiacov. f. Zárazy alebo vkladanie iného obsahu do toku myšlienok a z týchto javov vyplývajúca inkoherencia alebo nepriliehavosť v reči alebo neologizmy. g. Katatonné jednanie, ako napr. vzrušenosť, zotrvávanie v nastavených pozíciach, flexibilitas cerea, negativizmus, mutizmus a stupor. h. „Negatívne“ príznaky, ako napr. výrazná apatia, ochudobnenie reči a oploštenie alebo neprimerané emočné reakcie (tie obvykle vyúsťujú do sociálneho stiahnutia a zníženia sociálnej aktivity). i. Výrazné a nápadné kvalitatívne zmeny v správaní, ako je strata vzťahov k okoliu a sociálne stiahnutie.
Prítomnosť príznakov aspoň z dvoch skupín (pod písmenami e. - h.) slúži ako diagnostické vodidlo pre schizofréniu.
Príznaky by mali trvať aspoň jeden mesiac alebo dlhšie. Prodromálne príznaky môžu trvať dlhšie ako jeden mesiac a o týždne alebo mesiace predchádzajú príznaky uvedené ako charakteristické v MKCH-10.
Schizofrénne príznaky nemajú byť spojené so silno vyjadrenou depresívnou alebo manickou symptomatikou a tiež časovo nemajú predchádzať príznakom mánie alebo depresie.
Príznaky by nemali byť spojené s iným organickým ochorením mozgu, intoxikáciou alebo odvykacím stavom po odstránení návykovej látky.
Diagnostické kritériá podľa DSM-IV Diagnostické kritériá DSM IV pre schizofréniu počas obdobia aspoň jedného mesiaca (alebo kratšie, ak je pacient úspešne liečený) sú po väčšinu času prítomné aspoň dva z nasledujúcich symptómov (iba jeden symptóm sa vyžaduje, ak sú bludy bizarné, alebo ak pacient halucinuje hlas, ktorý komentuje jeho správanie alebo myšlienky, alebo ak halucináciou sú hlasy, ktoré sa spolu zhovárajú): bludy; halucinácie; dezorganizovaná reč (časté zabiehanie alebo inkoherencia); dezorganizované alebo katatonické správanie; negatívne symptómy (napr. afektívna plochosť či emočná otupenosť, alógia ako nedostatok verbálneho prejavu, avolícia ako nedostatok motivácie). psychotická alterácia spôsobuje narušenie (až dysfunkciu) vykonávania svojej sociálnej roly príznaky kontinuálne pretrvávajú najmenej šesť mesiacov, pričom do tejto periódy možno zaradiť aj prodromálne (predchorobné) štádium, ako i reziduálne príznaky, ktoré sa vyznačujú skôr negatívnymi symptómami je vylúčená schizoafektívna porucha a porucha náladyKAFKA, J. a kol.: Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty. Martin : Osveta, 1998, s. 174-175. ISBN 80-88824-66-4
Etiológia Neurobiologické vplyvy Predpokladá sa, že procesy v skorom neurologickom vývoji sú dôležité, obzvlášť počas tehotenstva. Napríklad ženy, ktoré boli tehotné počas holandského hladomoru v 1944, keď mnoho ľudí bolo blízko vyhladovania, mali väčšiu šancu porodiť dieťa, u ktorého sa neskôr vyvinie schizofrénia. Podobne aj štúdia s fínskymi matkami, ktoré sa dozvedeli počas ich tehotenstva, že ich manželia boli zabití v zimnej vojne v 1939-1940 (známa aj pod menami Sovietsko-Fínska alebo Fínsko-Ruská vojna) ukázala, že u ich detí bola pravdepodobnosť výskytu schizofrénie oveľa vyššia v porovnaní s deťmi, ktorých matky sa dozvedeli o smrti ich manžela až po ich tehotenstve naznačuje, že dokonca psychologická trauma tehotnej matky môže mať následky na dieťa.
Posledné výskumy a praktické výsledky poukazujú na to, že príčinou schizofrénie môžu byť aj toxické kovy a parazity, nachádzajúce sa v mozgu. Je viacej prípadov vyliečenia z tejto choroby práve odstránením týchto patogénov. Toxický kov ako ortuť Ortuť a schizofrénia sa môže dostať do vývojového štádia človeka ešte v prenatálnom štádiu z matky na dieťa. K tomu postačuje výmena amalgámovej zubnej výplne počas tehotnosti, alebo nedostatočná schopnosť matky odbúravať denný príjem ortuti z potravín, životného prostredia a amalgámových výplní. Parazity v mozgu tak isto ovplyvňujú činnosť mozgu v oblasti kognitívnych funkcií a zmeny vnímania, ktoré sa v konečnom dôsledku symptomaticky prejavujú ako schizofrénia. Jeden z podozrivých parazitov je Toxoplasma gondii.Toxoplasma gondii a schizofrénia
V inom výskume sa poukazuje na nedostatok myelínu u schizofrenikov. Podávanie omega 3 (EPA a DHA) prináša dobré výsledky.Myelin a schizofrénia
Niektorí vedci podporujú teóriu, že vplyvy prostredia počas detstva tiež ovplyvňujú neurobiologické rizikové faktory a ovplyvňujú pravdepodobnosť neskoršieho vývinu schizofrénie. Neurologický vývoj detí je považovaný za citlivý k črtám nefunkčných sociálnych podmienok ako je násilie, nedostatok tepla v osobných vzťahoch a nepriateľskosť. Tieto všetky sa považujú za rizikové faktory pre neskorší vývin schizofrénie. Predpokladá sa, že vplyvy prostredia, priaznivé alebo nepriaznivé, sa vzájomne ovplyvňujú s genetikou a procesmi neurologického vývoja s dôsledkami pre dlhodobú činnosť mozgu. Predpokladá sa, že to ovplyvňuje náchylnosť k psychóze neskôr, obzvlášť v dospelosti.
frame|Štúdia z PET dát ukazuje, že o čo menej sa aktivuje predný lalok (červená) počas úlohy v pracovnej pamäti o to väčšie bude zvýšenie abnormálnej dopamínovej aktivity v striate (zelená) čo sa predpokladá byť súvisiace s neurokognitívnymi deficitmi pri schizofrénii.
V dospelosti sa zvláštny dôraz kladie na funkčnosť (alebo zlyhanie) dopamínu v mezolimbickej dráhe v mozgu. Táto teória, známa ako dopamínová hypotéza schizofrénie bola následkom náhodného zistenia, že skupina liekov, ktorá bráni funkciu dopamínu známa ako fenotiazíny, zmierňuje psychotické symptómy. Tieto lieky boli ďalej vylepšované a dnes sa antipsychotická liečba bežne používa ako prvoradá.
Predpokladá sa, že táto teória je príliš zjednodušujúca ako úplne vysvetlenie. Čiastočne preto, lebo nová antipsychotická liečba je rovnako účinná ako staršia liečba, hoci takisto pôsobí na fungovanie serotonínu a o trochu menej bráni funkciu dopamínu. Psychiater David Healy takisto argumentoval, že farmaceutické podniky podporovali niektoré zjednodušujúce teórie o duševných chorobách, aby presadili predaj svojich biologických liečiv.
Mnoho posledných výskumov sa zameriavalo na rozdiely v štruktúre alebo funkcii určitých centier mozgu u ľudí s diagnostikovanou schizofréniou.
U ľudí, u ktorých sa negatívne symptómy schizofrénie najviac prejavujú prichádzajú skoré znaky v zmene nervovej štruktúry – vo zväčšení komorového systému. Toto zistenie sa však nepreukázalo ako obzvlášť spoľahlivé na úrovni jednotlivých pacientov kvôli značným rozdielom medzi pacientmi.
Posledné štúdie preukázali veľké množstvo rozdielov v štruktúre mozgu pri porovnaní pacientov s a bez schizofrénie. Avšak tak ako aj predchádzajúce štúdie, aj tu sa rozdiely spoľahlivo odhalia iba pri porovnaní skupín a predpovedať schizofréniu z porovnania zmien u jednotlivých pacientov je nepravdepodobné.
Štúdie používajúce neuropsychologické testy a technológie skenovania mozgu na skúmanie funkčných rozdielov mozgovej aktivity (napr. magnetickou rezonanciou, alebo pozitrónovým emisným tomografom) ukázali, že zmeny sa najčastejšie vyskytujú v predných lalokoch, hippocampuse, a spánkových lalokoch. Tieto zmeny sú silno spojené s neurokognitívnymi deficitmi, ktoré často sprevádzajú schizofréniu, obzvlášť v oblastiach pamäte, pozornosti, riešenia problémov, riadiacich funkcií a sociálneho vnímania.
Incidencia a prevalencia