Csesznek (, , ) je obec v západnom Maďarsku v Bakonskom lese vo Vesprémskej župe v obvode Zirc, známa svojim stredovekým hradom. V roku 2011 tu žilo 519 obyvateľov. V roku 1263 sa stal jeho vlastníkom barón Jakub Česnegi, hlavný župan Trenčianskej župy a Česnegiovci.
Názov pochádza buď zo starosrbochorvátskeho/slovanského slova čes(t)nik (dnes to slovo znamená hlavnú mužskú osobu na svadbe - starejší, kedysi malo význam privilegovaná osoba alebo nositeľ úradu), alebo zo slovenského ščästnik (dnes by to slovo znelo šťastník; od slova šťastie).
Dejiny Medzi rokmi 1326 a 1392 bola obec spolu s hradom kráľovským majetkom, pokiaľ ju kráľ Žigmund Luxemburský nevenoval rodine Garaiovcov (Garai, Garay, Garaj, chorvátsky: Gorjanski), ako vyrovanie za Mačvu (Bánovina Mačva, je historické územie v dnešnom severozápadnom Srbsku). V roku 1482 Garaiovci v mužskej línii vymreli a kráľ Matej Korvín dal hrad do správy Zápoľským. V roku 1527 panstvo po vpáde Turkov, keď sa Zápoľskí dostali do kráľovej nemilosti, prevzal barón Balint Török. Počas 16. storočia bol Csesznek striedavo v držbe rodín Csabayovcov, Szelestényovcov a Wathayovcov. V roku 1561 jeden zo správcov, Vavro Wathay úspešne odolal tureckému obliehaniu. Tým sa podarilo hrad dobyť v roku 1594, no nie nadlho, keďže v roku 1598 ho v Rábskej kampani oslobodili uhorské vojská. V roku 1635 hrad s dedinami kúpil Daniel Esterházy a odvtedy bol Csesznek majetkom Esterháziovcov až do roku 1945.
Iné projekty
Kategória:Obce v Maďarsku Kategória:Sídla Slovákov v Maďarsku