Sir Charlie Chaplin, celým menom Charles Spencer Chaplin Jr. (* 16. apríl 1889, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 25. december 1977, Corsier-sur-Vevey, Švajčiarsko) bol britský filmový herec, hudobný skladateľ, filmový režisér, producent a kaskadér. Svoje najvýznamnejšie obdobie prežil v ére nemého filmu. Celosvetovo sa preslávil hlavne úlohou tuláka Charlieho, ktorý je považovaný za najdôležitejšiu postavu histórie filmového priemyslu. Kariéra tohto herca trvala viac ako 75 rokov. Začínal ešte ako dieťa vo viktoriánskom období a poslednýkrát hral iba rok pred svojou smrťou v roku 1977.
Charles Spencer Chaplin Jr. prežil detstvo v Londýne. Vyrastal v chudobe, bez otca a matka ho posielala pracovať už ako osemročného. Už vo veľmi ranom veku vystupoval v kabaretoch, neskôr účinkoval ako scénický herec a komediant. Keď mal štrnásť rokov, jeho matku mu zavreli do psychiatrickej liečebne. Keď mal 19 rokov podpísala s ním zmluvu prestížna spoločnosť anglického divadelného impresária Freda Karna, ktorá ho vzala do Spojených štátov. Tam skúšal šťastie vo filmovom priemysle, kde v roku 1914 dostal prvé úlohy v snímkach spoločnosti Keystone. Vo filmoch rozvíjal svoju rolu tuláka Charlieho, ktorá si získavala čoraz širšiu fanúšikovskú základňu. Svoje filmy si sám aj režíroval a zdokonaľoval sa pritom vo svojom remesle. Neskôr nakrúcal pre štúdiá Essanay, Mutual a First National. Od roku 1918 bol najznámejšou osobnosťou na svete.
V roku 1919 bol Chaplin spoluzakladateľom spoločnosti United Artists a pod jej vedením realizoval všetky svoje filmy. Prvým celovečerným filmom, ktorý nakrútil bola v roku 1921 snímka The Kid. Po ňom nasledovali filmy Parížska maitressa (1923), Zlaté opojenie (1925) a Cirkus (1928). V 30. rokoch odmietal prejsť na nakrúcanie zvukových filmov a produkoval diela ako Svetlá veľkomesta (1931) a Moderná doba (1936), ktoré neobsahovali žiadne dialógy. Politické postoje v dielach Charlieho Chaplina vyvrcholili v nasledujúcom filme, Diktátor (1940). V ňom satirickým spôsobom parodoval Adolfa Hitlera. V 40. rokoch Chaplina označili za kontroverznú osobnosť a jeho popularita začala prudko klesať. Obviňovali ho zo sympatizovania s komunistami. Morálne tiež nebol ideálnym príkladom, lebo mal škandalózne vzťahy a niekoľko detí s viacerými mladými ženami. Následne ho začalo vyšetrovať FBI, načo bol Chaplin nútený opustiť Spojené štáty a usadil sa vo Švajčiarsku. Vo jeho neskorších filmoch, Monsieur Verdoux (1947), Svetlá rámp (1952), Kráľ v New Yorku (1957) a Grófka z Hongkongu (1967) už postava tuláka Charlieho neúčinkovala.
Chaplin písal scenáre, režíroval, produkoval, upravoval, komponoval hudbu a účinkoval vo väčšine svojich filmov. Bol to perfekcionista a jeho finančná nezávislosť mu umožnila stráviť roky pri vývoji a nakrúcaní filmov. Jeho filmy sú charakterizované ako grotesky kombinované s pátosom, typovo nastavené ako boj tuláka proti nespravodlivosti. Mnoho z jeho filmových snímok, ktoré majú autobiografické prvky, je o sociálnych a politických témach. V roku 1972, v rámci obnovenia uznania jeho práce, Chaplin prevzal čestnú Cenu akadémie, ktorú mu udelili za „jeho nevyčísliteľný prínos pre umeleckú formu výroby filmov v priebehu storočia“. Jeho filmy Zlaté opojenie, Svetlá rámp, Moderná doba a Diktátor sú vysoko hodnotené v rebríčkoch filmového priemyslu a nezriedka označované aj za najlepšie diela všetkých čias.
Posledná manželka Charlieho Chaplina, Oona O'Neillová, bola dcérou dramatika Eugene O’Neilla. Z tohto manželstva pochádza jeho dcéra, herečka Geraldine Chaplinová.
Životopis Charlie Spencer Chaplin sa narodil 16. apríla 1889. Jeho matka, Hannah Chaplinová, dcéra obuvníka, bola kabaretná herečka, speváčka a tanečnica, ktorá od svojich šestnástich rokov začala vystupovať v zábavných podnikoch pod umeleckým menom Lily Harley. Otec, Charles Chaplin St., bol synom mäsiara. V 90. rokoch 19. storočia bol uznávaným kabaretným zabávačom a spevákom. Oficiálny záznam o narodení Charlieho Chaplina neexistuje. Herec hovoril, že sa narodil na East Street v južnej časti Londýna. V roku 1952 sa o nájdenie záznamu o Chaplinovom mieste narodenia neúspešne pokúšala aj bezpečnostná služba MI5. Chaplinov životopisec, David Robinson, poznamenáva, že nie je prekvapujúce, že sa jeho rodičom nedarilo zaregistrovať narodenie dieťaťa: „Úspešní komedianti v týchto dobách boli v neustálom pohybe z jedného mesta do druhého, a tak na takéto formality bežne zabúdali. V tomto čase neboli za takýto priestupok nejak zvlášť účinné tresty.“ V roku 2011 hercov syn Michael zverejnil z pozostalosti list, v ktorom sa písalo, že Charlie Chaplin sa narodil v cigánskej maringotke v Black Patch Parku, v Smethwicku, v Staffordshire. Rodičia Charlieho Chaplina sa vzali štyri roky pred jeho narodením. Po sobáši si Chaplinov otec adoptoval manželkino dieťa, Charlieho nevlastného brata, Sydneya Johna Hilla. Hoci sa rodičia nikdy nerozviedli, od roku 1891 už spolu nežili. V nasledujúcom roku po rozchode porodila Chaplinova matka svoje tretie dieťa, George Wheelera Drydena. Otcom jej tretieho dieťaťa bol kabaretný zabávač, Leo Dryden. Keď mal malý George Dryden šesť mesiacov, jeho otec si ho vzal so sebou a Chaplin sa s ním nasledujúcich tridsať rokov nestretol.
thumb|upright=0.9|Fotografia sedemročného Chaplina (v strede mierne naklonený) v ústave pre deti rodín postihnutých absolútnou chudobou (pauperizmus), 1897 Chaplinovo detstvo bolo plné chudoby a životného strádania. Aj tieto ťažké začiatky mohli podmieniť to, k čomu jeho život smeroval. Podmienky ľudí v beznádeji sa neskôr stávali témou jeho filmových príbehov. Spolu s matkou a bratom Sydom, doslova len prežívali v londýnskej štvrti Kennington. Hannah nemala nijaký stabilný príjem, iba niekedy sa jej podarilo privyrobiť si ako ošetrovateľka, či krajčírka a ani Chaplin senior neprejavoval záujem o to, aby ich nejako finančne podporoval. V roku 1896 Hannah ochorela a bola hospitalizovaná v nemocnici. Deti boli, z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti matky a neprítomnosti otca, premiestnené do chudobinca v londýnskej štvrti Lambeth. Život v tejto inštitúcii s hromadou detí s podobným osudom Chaplin označil za zúfalú existenciu. O 18 mesiacov sa Chaplin s matkou znovu stretol, no Hannah bola zakrátko, v júli 1898, nútená deti opäť poslať do chudobinca, odkiaľ boli premiestnené do ďalšej takejto inštitúcie na juhu Londýna. K svojmu detstvu Chaplin poznamenal, že si nebol nikdy vedomý, žeby bola v tom čase nejaká kríza, lebo on v nej ako chlapec neustále existoval. Nedokázal preto tými prežitými ťažkosťami prejsť, potom na ne zabudnúť a porovnávať prežité s niečim lepším. V septembri 1898 bola Hannah odporučená na hospitalizáciu. Začali sa u nej prejavovať psychózy, ktoré mohli mať svoj pôvod v rozvíjajúcej nákaze syfilisom a v podvýžive. Na nasledujúce dva mesiace boli Charlie a Syd poslaní k otcovi, ktorého chlapci v podstate ani nepoznali. Chaplin senior bol ťažký alkoholik a ich život s ním bol problematický natoľko, že ich navštívili pracovníci Národného združenia pre prevenciu proti násiliu voči deťom. O dva roky neskôr Chaplinov otec vo veku 38 rokov zomrel na cirhózu pečene.
Neskôr sa na určitú dobu zdravotný stav Hannah vrátil do normálu, no v máji 1903 znovu ochorela. Vtedy už 14-ročný Chaplin ju zobral na vyšetrenie a vzápätí bola prevezená späť do nemocnice. Potom nastalo obdobie niekoľkých dní, kedy Charlie žil úplne sám: zháňal niečo pod zub a miesto, kde by mohol prespať. Trvalo to až kým sa Syd, ktorý dva roky predtým narukoval do armády, nevrátil domov. Hannah pustili z nemocnice o osem mesiacov, no v marci 1905 sa jej zdravotný stav natrvalo zhoršil. Neskôr Chaplin písal, že „už nemohli robiť nič, len akceptovať matkin osud“, ktorý zostal v tomto stave až do roku 1928, kedy skonala.
Mladý pódiový umelec thumb|upright|left|Tínedžer Chaplin niekedy medzi rokmi 1903 – 1906, hrá v divadelnej hre Sherlock Holmes Charlie Chaplin začínal vystupovať na javiskách už v období medzi tým, ako bol v chudobincoch a kým nebola jeho matka definitívne hospitalizovaná na psychiatrii. V svojich spomienkach písal, že prvé amatérske vystúpenie na pódiu zažil ako päťročný. Na chvíľu vtedy na javisku nahradil Hannah. Manažér dostal nápad stiahnuť ju z javiska a zo zákulisia zavolať na Charlieho aby ju zastúpil. Chaplin si z vystúpenia nič nepamätal, spomínal si iba na to, že dav bol z neho pobavený a že mu zatlieskal. Bol to však len ojedinelý prípad. Keď mal Chaplin deväť rokov, bol po neustálom nabádaní z matkinej strany odhodlaný, že to na javisku ešte skúsi. Neskôr písal, že „ho mama povzbudzovala, lebo mala pocit, že je v ňom kúsok talentu“. Cez otcových známych, sa Charlie stal členom skupiny tanečníkov v drevákoch, The Eight Lancashire Lads. S nimi potom v rokoch 1899 – 1900 brázdili kabaretné pódiá po celom Anglicku. Chaplin tvrdo pracoval, číslo v ktorom účinkoval bolo u publika obľúbené, no jeho tancovanie nebavilo a chcel sa stať radšej komediálnym hercom.
V období, keď bol na turné s Eight Lancashire Lads, sa Chaplinova matka snažila zabezpečiť, aby chlapec navštevoval aj školu, no keď dosiahol 13 rokov jeho vzdelávanie sa definitívne skončilo. Snažil sa postarať sám o seba množstvom týchto pracovných príležitostí, pričom sa tým stále viac rozvíjala jeho ambícia a schopnosť stať sa hercom. Krátko potom, ako mala jeho matka v ochorení recidívu, sa štrnásťročný Charlie zaregistroval u divadelnej agentúry v londýnskom West Ende. Divadelný manažér videl v Chaplinovi potenciál a hneď mu ponúkol jeho prvú rolu. Bola to postava kamelota v divadelnej hre Jim, a Romance of Cockayne, ktorú napísal Harry Arthur Saintsbury. Veľmi krátko, iba dva týždne od premiéry v júli 1903, bola táto hra z repertoáru divadla stiahnutá, ale práve Chaplinov komediálny výkon v nej kritika v mnohých recenziách chválila. Dramatik Jim, a Romance of Cockayne, Saintsbury, vtedy Chaplinovi poskytol v Frohmanovej produkcii naštudovanej divadelnej hre, Sherlock Holmes, postavu poslíčka Billyho. S týmto divadlom Chaplin absolvoval tri turné po celej krajine. Mal na ňom taký úspech, že ho pozvali do Londýna, kde svoju postavu zahral s vtedajším originálnym predstaviteľom Sherlocka Holmesa, Williamom Gilletteom. William Gillette spolu so Sirom Arthurom Conanom Doylem prepísali scenár tejto hry, v ktorej od roku 1899 potom účinkoval v New Yorku. V roku 1905 bol v Londýne. Prezentoval tam novú divadelnú hru, Clarice. Táto novinka mala biednu odozvu a Gillette sa rozhodol k nej pripojiť aj krátky prídavok, ktorý nazval The Painful Predicament of Sherlock Holmes. Chaplin pôvodne prišiel do Londýna na to, aby účinkoval v týchto prídavkoch. Po troch nociach sa Gillette rozhodol s Clarice skončiť a nahradiť ju divadelnou hrou Sherlock Holmes. Chaplin zaujal Gilletta v The Painful Predicament natoľko, že ho zdržal v postave Billyho v celej divadelnej hre. „Prišlo to ako blesk z jasného neba“, hovoril neskôr Chaplin. Ako 16 ročný, od októbra do decembra 1905, účinkoval ako hviezda vo West Ende, v divadle Duke of York's Theatre. Jeho posledné turné s hrou Sherlock Holmes skončilo začiatkom roku 1906 a k skutočnému herectvu sa vrátil až dva a pol roka potom.
Potulné komediantstvo a vaudeville Chaplin spolu s bratom Sydom, ktorý mal tiež záujem byť hercom, sa čoskoro spojili s novou spoločnosťou a sa pobrali na turné. Vystupovali v komediálnych skečoch, súhrnne pomenovaných Repairs. V máji 1906 sa Charlie pripojil k vtedajšiemu mládežníckemu projektu komediantov, Casey's Circus, kde rozvíjal svoj talent v burleskových scénkach. Netrvalo dlho a bola z neho hviezda celej šou. V júli 1907, v čase keď končilo ich spoločné turné, bol 18-ročný Charlie Chaplin uznávaným komediálnym umelcom. Hľadal viacej pracovných príležitostí, no jeho snaženie sa stretlo s neúspechom. Skúsil predviesť postavu židovského komika, no hneď na prvýkrát to po biednej odozve radšej vzdal. thumb|Chaplinov reklamný plagát pre americké turné komediálnej spoločnosti Freda Karna (1913)