thumb|Ekológia študuje procesy na planéte Zem. Ekológia (← z gréc. oikos – dom, logos – veda) je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom. Osoba, ktorá sa zaoberá ekológiou, sa volá ekológ.

Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.

Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.

Názov Termín ekológia zaviedol v roku 1866 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje ako vedu „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“

V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).

Špecialista zaoberajúci sa ekológiou sa nazýva ekológ.

Ekologické disciplíny

Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie pododbory. Základné rozdelenie je: všeobecná ekológia – zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov špeciálna ekológia – študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia aplikovaná ekológia – zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie

Pododbory Medzi hlavné pododbory (usporiadané podľa rozsahu predmetu štúdia od najužšieho po najširší) patria: behaviorálna ekológia – študuje ekologické a evolučné základy správania živočíchov a úlohu ich správania v procese adaptácie na podmienky ich životného prostredia druhová ekológia (autekológia) – skúma priame vzťahy druhov k ich prostrediu populačná ekológia (demekológia) – zaoberá sa dynamikou populácií jednotlivých biologických druhov a vzájomnými vzťahmi medzi populáciami a faktormi prostredia ekológia spoločenstiev (synekológia) – študuje vzťahy medzi druhmi v rámci biologických spoločenstiev krajinná ekológia – skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajinnej sféry ekológia ekosystémov – zaoberá sa tokom látok a energie v ekosystéme globálna ekológia (makroekológia) – pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiska geonika – sleduje vplyvy činností človeka a ním vyvolaných aktivít na prírodné prostredie a interakciu prírodného a antropogénneho prostredia

Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad: ekológia zvierat ekológia hmyzu humánna ekológia ekológia rastlín

Základné pojmy bióm – biosféra – biotop – ekologická nika – ekosystém – spoločenstvo 

Environmentálna kríza Environmentálna kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri environmentálne hrozby: narušenie stability e prírodných zdrojov kontaminácia biotopov ohrozenie ekosystémov ako základnej zložky prírodného prostredia Tieto tri prvky sú navzájom prepojené.

História environmentálnych katastrof a kríz Pravek výrub väčšiny lesov

Starovek zmena „Úrodného polmesiaca“ na púšť a polopúšť vyčerpanie pôdy

Antika ničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb) vyčerpanie pôdy erózia a následne zosuvy pôdy

Stredovek sťahovanie národov – vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky

Novovek priemyselná revolúcia – negatívny dosah – masová likvidácia lesov drancovanie surovín, aglomerácia vojny – požiare, kontaminácia a znečistenie prostredia (ovzdušia, pôdy aj vody) jedovatými a rádioaktívnymi látkami odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd

Súčasnosť globalizácia – mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia) zmena polostepí na polopúšte (Severná Amerika, Sibír, Austrália) požiare hromadný výlov rýb a morských živočíchov – vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália – králiky, u nás – jelenia a srnčia zver) zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečísk, nevhodné zavlažovanie – Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia) rádioaktívne zamorenie – úniky pri spracovaní rádioaktívnych materiálov, katastrofy (černobyľská havária), vojenská hrozba narušenie ozonosféry – skleníkové plyny, kyslý dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery, ropné plošiny) konzumná spoločnosť – strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dosahy.

Iné projekty

Zdroje Eichler Jozef: Křesťanství a ekologie, 5. 10. 1996, Česká kresťanská akademie, Praha.