Ing. Marián Tkáč Ph.D. (* 25. september 1949, Čičava) je slovenský spisovateľ, politik. V rokoch 2010 až 2017 bol predsedom Matice slovenskej. V roku 2009 vstúpil a stal sa členom predsedníctva strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita. V rokoch 2020 a 2023 kandidoval do Národnej rady SR na kandidátnej listine strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.

Mladosť a vzdelanie Narodil sa 25. septembra 1949 v obci Čičava. V rokoch 1964 až 1967 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole vo Vranove nad Topľou, kde zmaturoval. V rokoch 1967 až 1972 pokračoval v štúdiu na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Po doktorandskom štúdiu v rokoch 1976 až 1981 na tejto vysokej škole dosiahol aj titul kandidáta vied.

Kariéra Postupne pracoval na Mestskej finančnej správe Bratislava (19721974), na Ministerstve financií (1972 1990), kde bol od januára 1990 do júna 1992 námestníkom ministra, v Štátnej banke československej (viceguvernér pre Slovensko od októbra roku 1992 do decembra roku 1992).

Osoba s rovnakým menom, dátumom narodenia a ďalšími osobnými údajmi zhodnými s Tkáčovými, mala v roku 1979 vstúpiť do Komunistickej strany Československa a od roku 1983 byť členom výboru Základnej organizácie Komunistickej strany Slovenska na Ministerstve financií. Tiež mal byť od októbra 1987 kandidátom spolupráce pod krycím menom Riman a od októbra 1988 agentom Štátnej bezpečnosti (ŠtB) pod krycím menom Krajan.

Bol členom grémií, ktoré pripravovali vznik Národnej banky Slovenska, a od 1. januára 1993 do 29. júla 1993 ju riadil vo funkcii viceguvernéra povereného jej riadením. Viceguvernérom NBS bol do 11. apríla 1994. Od mája 1995 pripravoval systém poistenia vkladov na Slovensku, odvtedy bol vedúcim archívu Národnej banky Slovenska, ktorú zastupoval v Európskej asociácii pre bankovú a finančnú históriu (EABH) so sídlom vo Frankfurte.

V 90. rokoch 20. storočia sa angažoval za vznik samostatného Slovenska v rámci Kongresu slovenskej inteligencie a iniciatívy 61 krokov k slovenskej identite. Bol členom komisií Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady na prípravu federálnej ústavy (čo sa nezrealizovalo) a Ústavy Slovenskej republiky.

V rokoch 2005 až 2006 bol členom Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov.

V roku 2008 sa stal členom Rady Slovenskej televízie a túto funkciu zastával najneskôr do zániku Slovenskej televízie a jej zlúčenia do Rozhlasu a televízie Slovenska v roku 2011.

Od novembra roku 2010 až do novembra roku 2017 bol predsedom Matice slovenskej.

Politická kariéra V roku 2018 organizoval Tkáč občiansku iniciatívu „Harabin na hrad“, ktorá úspešne zozbierala podpisy na podporu kandidatúry Štefana Harabina, vtedy lídra strany VLASŤ, v prezidentských voľbách v roku 2019.

V marci 2019 spoločne s Viliamom Oberhauserom a Mariánom Servátkom vstúpil do strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP), ktorú založil a viedol ako predseda Štefan Kuffa, po vylúčení zo strany Obyčajní ľudia. Neskôr v roku 2019 sa stal tiež členom predsedníctva KDŽP a v tom istom roku bol lídrom kandidátky, spoločne s Kuffom a Oberhauserom, za stranu vo voľbách do Európskeho parlamentu.

V tomto období sa Tkáč zapájal do rokovaní o vytvorení tzv. „Národného bloku“, širšieho zoskupenia nacionalistických subjektov. KDŽP v tomto kontexte komunikovala s viacerými stranami a platformami, pričom cieľom malo byť spoločné pôsobenie v parlamentných voľbách 2020. Uvažovalo sa o spolupráci s ĽSNS či Harabinovou stranou VLASŤ, hoci k finálnej dohode nedošlo.

Napriek tomuto angažovaniu sa Tkáč začal následne spolupracovať so stranou Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2020 kandidoval z 65. miesta a získal 1 592 preferenčných hlasov. V predčasných voľbách do Národnej rady SR v roku 2023 kandidoval z 13. miesta a získal 1 133 preferenčných hlasov.

Iné aktivity

Slovenskí katolíci V októbri 2020 bol spoluzakladateľom občianskeho združenia Slovenskí katolíci. Následne sa stal aj podpredsedom jeho správnej rady spolu s Helenou Hrehovou a jej predsedom sa stal Milan Vetrík. Občianske združenie Slovenskí katolíci sa dostalo do širšieho povedomia najmä v roku 2021, keď vydalo niekoľko stanovísk kritických voči očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 a vyzývalo veriacich, aby uplatňovali výhradu vo svedomí a odmietali povinné očkovanie. Združenie kritizovalo oficiálne stanoviská Katolíckej cirkvi na Slovensku v pandemickej otázke a prezentovalo sa ako obranca „pravoverného“ katolíckeho postoja proti údajnému ústupku cirkevného vedenia voči štátnym a globálnym inštitúciám. V týchto aktivitách združenie verejne podporovala napríklad politická strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko alebo organizácie ako Nadácia Slovakia Christiana, ktorá je súčasťou nadnárodnej siete Tradícia, rodina a vlastníctvo (TFP).

Literárna tvorba Je autorom viacerých kníh literatúry faktu, medzi ktoré patria Národ bez peňazí, S vlastnou peňaženkou, Národ a peniaze, Mali sme bankárov?, Tak vznikala Hornouhorská banka Tatra, Hospodárske súvislosti slovenskej štátnosti, Šesťdesiatjeden krokov k slovenskej identite, Slovník nárečia slovenského zemplínske z Čičavy, Kniha o Čičave, Synovia a otcovia, Stále o tom istom a Bratislavské banky.

Je tiež autorom štyroch beletristických diel: Zemplínske nebo, Veľký sen, Vôňa peňazí a Zemplínske nebo – druhá epocha (2009).

Publikoval vysokoškolské skriptá Dejiny hospodárstva – stručný prehľad a Dejiny peňazí. Je autorom štyroch rozhlasových hier zo seriálu Slovenské rody: V tieni šibeníc (o rode Daxnerovcov), Podpis na dolári (o rode Bosákovcov), V znamení leva (o rode Turzovcov) a Neznámy Petőfi (o rode Petrovičovcov).

Popri knižnej tvorbe publikoval približne 1 000 publicistických článkov, ktoré sa venujú témam financií, bankovníctva a histórie.

Kontroverzie Plagiátorstvo Od školského roka 2002/2003 externe prednášal dejiny hospodárstva a dejiny peňazí na Ekonomickej univerzite v Bratislave (EU). Autor blogu Radostná veda na blog.etrend.sk si v zápisnici vedenia EU všimol informáciu rektora o liste prof. Ing. Václava Průchu, CSc., z Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Prof. Průcha informoval rektora o Tkáčovom plagiátorstve skrípt, ktoré vydal s dvoma spoluautormi. Predstavitelia univerzity a fakulty na listy prof. Průchu nereagovali až do februára 2008, keď autor blogu požiadal zúčastnené strany o stanovisko k prípadu. Vo februári 2008 dekan Národohospodárskej fakulty ukončil spoluprácu univerzity s Tkáčom. Tkáč mal totiž používať skriptá, ktoré obsahovali prácu iných autorov. Pôvodní autori síce boli na zozname použitej literatúry, ale Tkáčove skriptá neobsahovali priame citácie, pričom vety prebral doslova alebo so zmenou niektorých slov. Rektor univerzity Rudolf Sivák vydal ku kauze stanovisko, v ktorom sa píše: „Podľa dostupných informácií Ing. Tkáč nepostupoval pri písaní skrípt (...) v súlade s autorským zákonom a s jeho konaním nesúhlasíme.“ Na Tkáčove skriptá upozornil blog. Jeho autor podľa SME „odhaduje, že z tých 160 strán Tkáčových skrípt, ktoré sa venujú obdobiu 19. a 20. storočia pokrytom v pôvodných skriptách, sa zhodujú alebo je mierne obmenených približne 70 percent strán.“ Článok SME pritom upozorňuje, že študenti Ekonomickej univerzity sú trestaní už v prípade 20% – 25% zhody.

Spolupráca s ŠtB Marián Tkáč mal v minulosti spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou. Ako upozorňuje denník SME, Tkáčovo lustračné osvedčenie zverejnené na vlastnej webovej stránke je čisté, Tkáč však nespomína, že jeho meno bolo zapísané nesprávne. Podľa informácií z archívu Ústavu pamäti národa mal Tkáč byť od októbra 1987 kandidátom spolupráce pod krycím menom Riman a od októbra 1988 agentom ŠtB pod krycím menom Krajan. ŠtB ho mala získať na základe fotografie s vtedajším pápežom v Ríme, ktorá bola nájdená na fare zavraždeného kňaza Štefana Poláka. Tkáč bol v tom čase vysokým úradníkom na ministerstve financií. Zdrojom SME bol aj Milan Žitný, ktorý pracoval v nezávislej komisii pri Federálnom ministerstve vnútra a ktorý sa Tkáčovmu prípadu venoval aj novinársky. Podľa spisu bol Tkáč od roku 1979 členom KSČ a „od roku 1983 členom výboru ZO KSS na MF“. Podľa Žitného bolo praxou do ŠtB neverbovať členov KSČ. „Evidentne to súviselo s tým, že bol pre nich spravodajsky zaujímavý ako zdroj informácií z ministerstva financií, ako aj z prostredia slovenských katolíkov a duchovenstva, kde sa Tkáč pohyboval," ozrejmil Žitný. Tkáčov spis obsahoval jeho informovanie o dianí na ministerstve financií vrátane tvorby štátneho rozpočtu, ale aj rodinkárstvu medzi zamestnancami.

Súkromný život Je zosobášený s Dagmar Vanečkovou a majú spolu 4 deti: Luciu (1977), Mariána (1979), Kristínu (1996) a Andreja (1997).

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy www.tkac.sk - Súkromná internetová stránka Pôvodný blog Pokračovanie blogu o Tkáčovom plagiátorstve s odpoveďami rektora EU

Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave Kategória:Predsedovia Matice slovenskej Kategória:Osobnosti z Čičavy Kategória:Agenti ŠtB