George Manneh Oppong Ousman Weah (* 1. október 1966, Monrovia) je bývalý libérijský futbalový útočník a politik. V rokoch 2018 až 2024 pôsobil ako prezident Libérie.
Vo svojej profesionálnej kariére pôsobil najmä vo Francúzsku, Taliansku a Anglicku. Preslávil sa najmä pôsobením v AS Monaco, Paris Saint-Germain, AC Miláno a Chelsea. V roku 1995 získal Ballon d'Or, ocenenie FIFA World Player of the Year a stal sa aj najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA.
Weah získal ocenenie Africký futbalista roka trikrát – v rokoch 1989, 1994 a 1995. V roku 1995 sa stal prvým a dodnes jediným africkým držiteľom Ballon d'Or; FIFA zároveň uvádza, že v tom istom roku získal aj ocenenie FIFA World Player of the Year.
V klubovej kariére odohral podľa evidencie France Football v ligových súťažiach 350 zápasov a strelil 134 gólov, pričom ďalšie góly pridal v európskych pohároch a domácich pohárových súťažiach.
Začiatky a mladosť
George Manneh Oppong Weah sa narodil 1. októbra 1966 v Monrovii, hlavnom meste Libérie. Vyrastal v štvrti Clara Town, kde prežil detstvo a začal sa venovať futbalu. Bol jedným z trinástich detí a po odlúčení rodičov ho vo veľkej miere vychovávala jeho stará mama Emma Klonjlaleh Brown, ktorá bola oddanou kresťankou. Jeho otec William T. Weah pracoval ako mechanik a matka Anna Quaye Weah sa venovala obchodu.
Futbal začal hrať už v detstve v prostredí Clara Town. Podľa biografických zdrojov hrával na miestnych ihriskách a pri nedostatku vybavenia používal aj improvizované predmety namiesto futbalovej lopty.
V roku 1981, vo veku 15 rokov, sa Weah pripojil ku klubu Young Survivors, ktorý sídlil v Clara Town. Klub v tom čase pôsobil vo štvrtej úrovni libérijského futbalu. Pri svojom debute strelil dva góly a počas troch rokov jeho pôsobenia Young Survivors postupne postúpili zo štvrtej do druhej úrovne súťaží v Libérii.
V roku 1984 prestúpil do klubu Bong Range United, kde strávil jednu sezónu. Následne pôsobil v klube Mighty Barrolle, v ktorom sa napriek pravidelnému strieľaniu gólov nepresadil ako stabilný hráč základnej zostavy. V roku 1986 preto prestúpil do konkurenčného klubu Invincible Eleven.
V drese Invincible Eleven sa Weah výrazne presadil. V sezóne 1986/1987 pomohol klubu k zisku titulu libérijského majstra, stal sa najlepším strelcom súťaže a získal aj ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny. Cesta do Európy
Po úspešnej sezóne v drese Invincible Eleven Weah v roku 1987 krátko pôsobil v Africa Sports z Abidjanu. V dostupných štatistikách je pri tomto angažmáne evidovaný v dvoch ligových zápasoch, v ktorých strelil jeden gól.
Ešte v roku 1987 však prestúpil do kamerunského klubu Tonnerre Yaoundé. O Weaha prejavil záujem klub po tom, čo zaujal počas jeho prípravného turné v Libérii. Weah si vybral Tonnerre aj napriek záujmu Africa Sports, pričom k jeho rozhodnutiu prispel aj obdiv k vtedajšej kamerunskej futbalovej hviezde Rogerovi Millovi.
V drese Tonnerre sa Weah rýchlo presadil. Pri svojom debute proti Canon Yaoundé strelil dva góly. Za klub odohral v sezóne 1987/1988 podľa dostupných štatistík 18 ligových zápasov a strelil 14 gólov. S Tonnerre získal aj titul kamerunského majstra.
Weahove výkony v Kamerune upútali pozornosť Clauda Le Roya, vtedajšieho trénera kamerunskej reprezentácie. Le Roy následne odporučil mladého Libérijčana Arsènovi Wengerovi, ktorý v tom čase pôsobil ako tréner AS Monaco vo francúzskej najvyššej súťaži.
Wenger sa rozhodol Weaha osobne sledovať a v roku 1988 ho AS Monaco získalo z Tonnerre Yaoundé. Weah tak vo veku 21 rokov odišiel z Afriky do Francúzska a začal svoju európsku kariéru. Za prestup zaplatilo Monaco približne 12 000 libier.
Sám Weah neskôr označil AS Monaco za klub, ktorý mu umožnil dostať sa do Európy a ktorý výrazne ovplyvnil jeho ďalšiu kariéru. V Monaku začal pod Wengerovým vedením a už vo svojej prvej sezóne v Division 1 strelil 14 gólov v 23 ligových zápasoch.
AS Monaco
V roku 1988 prestúpil Weah z Tonnerre Yaoundé do AS Monaco. Do Francúzska ho priviedol tréner Arsène Wenger, ktorý ho pred prestupom sledoval v Afrike. Prestupová suma bola podľa dobových správ približne 12 000 libier. Weah mal v tom čase 22 rokov a Monaco sa stalo jeho prvým pôsobiskom v európskom futbale.
Začiatok jeho pôsobenia v Monaku však nebol jednoduchý. Weah neskôr uviedol, že počas prvých šiestich mesiacov nedostával veľa príležitostí. Napriek tomu zostal odhodlaný presadiť sa a postupne si vybojoval miesto v základnej zostave. Už vo svojej prvej sezóne 1988/89 strelil v Division 1 14 gólov v 23 zápasoch.
V sezóne 1990/1991 pomohol Weah Monaku k zisku Coupe de France. Vo finále 8. júna 1991 Monaco zvíťazilo nad Olympique Marseille 1:0. V nasledujúcej sezóne sa tím dostal až do finále Pohára víťazov pohárov, kde podľahol Werderu Brémy. Weah zároveň v sezóne 1991/92 zaznamenal svoju najlepšiu gólovú bilanciu v najvyššej francúzskej súťaži, keď strelil 18 gólov v 34 zápasoch.
Weah strávil v AS Monaco štyri sezóny v rokoch 1988 až 1992. Za klub odohral vo všetkých súťažiach celkovo 149 zápasov a strelil 66 gólov. AS Monaco sa tak stalo významnou etapou jeho kariéry a prvým európskym klubom, v ktorom sa výraznejšie presadil na medzinárodnej úrovni.
Po sezóne 1991/1992 Weah z Monaka odišiel do Paris Saint-Germain, kde pokračoval vo svojej kariére vo francúzskom futbale. Paris Saint-Germain thumb|George Weah počas zápasu Pohára UEFA proti Neapolu v októbri 1992. Po štyroch sezónach v AS Monaku prestúpil Weah v lete 1992 do Paris Saint-Germain. V Paríži pokračoval v pravidelnom strieľaní gólov a už vo svojej prvej sezóne 1992/93 sa stal najlepším strelcom klubu v Division 1. V ligovej súťaži nastúpil na 30 zápasov a strelil 14 gólov.
V sezóne 1993/94 strelil Weah v lige 11 gólov v 32 zápasoch. Paris Saint-Germain v tom období zároveň pôsobilo v európskych pohároch a v Pohári víťazov pohárov sa dostalo do semifinále, v ktorom vypadlo s Arsenalom.
Najúspešnejším obdobím jeho pôsobenia v Paríži bola sezóna 1994/95. Weah strelil v Lige majstrov UEFA osem gólov v jedenástich zápasoch a stal sa najlepším strelcom súťaže. Paris Saint-Germain sa prebojovalo až do semifinále, kde vypadlo s AC Milanom.
V domácom futbale získal Weah s PSG v roku 1994 titul francúzskeho majstra. V roku 1993 a 1995 vyhral Coupe de France a v roku 1995 pridal aj Coupe de la Ligue.
Po troch sezónach v Paris Saint-Germain Weah odišiel v roku 1995 do AC Miláno. Za PSG odohral vo všetkých súťažiach 138 zápasov a strelil 55 gólov. V Division 1 zaznamenal 96 vystúpení a 32 gólov.
Jeho pôsobenie v Paríži patrilo k najvýznamnejším obdobiam jeho klubovej kariéry. Počas troch sezón sa presadil nielen vo francúzskej lige, ale aj v európskych pohároch, pričom sezóna 1994/95 ho zaradila medzi najvýraznejších útočníkov európskeho futbalu. AC Milan a Ballon d'Or
V lete 1995 prestúpil Weah z Paris Saint-Germain do AC Milána. Jeho príchod bol súčasťou výrazného posilnenia útoku tímu Fabia Capella, ktorý v rovnakom prestupovom období získal aj Roberta Baggia.
Weah vo svojej prvej sezóne v Serie A okamžite patril medzi kľúčových hráčov tímu. V ligovej sezóne 1995/96 odohral 26 zápasov a strelil 11 gólov. AC Milan získal taliansky ligový titul, keď v tabuľke skončil s 73 bodmi pred Juventusom. Weah sa výrazne podieľal na útoku tímu a vytvoril útočnú dvojicu s Marcom Simonem.
Dňa 24. decembra 1995 získal Weah Ballon d'Or, ktorý udeľoval časopis France Football. V hlasovaní získal 144 bodov a zvíťazil pred Jürgenom Klinsmannom a Jarim Litmanenom. Stal sa prvým africkým držiteľom ocenenia a prvým futbalistom mimo Európy a Južnej Ameriky, ktorý túto cenu získal.
V tom istom roku získal Weah aj ocenenie FIFA World Player of the Year. FIFA uvádza, že v roku 1995 získal obe najvýznamnejšie individuálne ocenenia – Ballon d'Or aj ocenenie FIFA pre najlepšieho hráča sveta.
Weah pokračoval v drese AC Milána aj v ďalších sezónach. V ročníku 1996/97 strelil v Serie A 13 gólov, v 1997/98 ďalších 10 a v sezóne 1998/99 prispel ôsmimi ligovými gólmi k ďalšiemu triumfu AC Milána v talianskej lige. V sezóne 1998/99 sa výrazne zapísal aj do súboja o titul, keď 9. mája 1999 strelil dva góly pri víťazstve nad Juventusom 2:0.
Za AC Miláno pôsobil Weah do januára 2000. Vo všetkých súťažiach za klub odohral 147 zápasov a strelil 58 gólov, z toho 114 zápasov a 46 gólov v Serie A. S klubom získal dva tituly talianskeho majstra, v sezónach 1995/96 a 1998/99.
Pôsobenie v AC Miláne predstavovalo vrchol Weahovej kariéry. Po prestupe z Francúzska sa stal jednou z najvýraznejších postáv talianskeho futbalu a v roku 1995 získal Ballon d'Or aj ocenenie FIFA World Player of the Year.
Chelsea a Manchester City
V januári 2000 Weah odišiel z AC Milána na hosťovanie do anglického klubu Chelsea. V Premier League debutoval 12. januára 2000 proti Tottenhamu Hotspur a vo svojom prvom ligovom zápase za klub strelil gól. Do konca sezóny nastúpil v lige na 11 zápasov a strelil tri góly. Vo všetkých súťažiach zaznamenal za Chelsea 15 vystúpení a päť gólov.
Najvýraznejším momentom jeho krátkeho pôsobenia v Chelsea bolo finále FA Cupu v máji 2000. Weah nastúpil v základnej zostave proti Aston Ville a Chelsea zvíťazila 1:0. Zisk FA Cupu tak predstavoval ďalšiu významnú trofej v jeho klubovej kariére.
Po skončení hosťovania v Chelsea sa Weah v lete 2000 vrátil do Anglicka, tentoraz prestúpil do Manchesteru City. Za klub odohral časť sezóny 2000/01. V Premier League nastúpil na sedem zápasov a strelil jeden gól, pričom vo všetkých súťažiach zaznamenal deväť vystúpení a štyri góly.
Weah pôsobil v Manchestri City iba krátko. Počas sezóny 2000/01 následne opustil klub a v októbri 2000 prestúpil do Olympique de Marseille vo Francúzsku, čím sa po krátkom pôsobení v Anglicku vrátil do francúzskeho futbalu. Olympique Marseille
Po krátkom pôsobení v Manchestri City sa Weah v októbri 2000 vrátil do Francúzska a prestúpil do Olympique Marseille. V drese Marseille nastupoval počas sezóny 2000/01, pričom v Division 1 odohral 19 zápasov a strelil päť gólov.
Vo všetkých súťažiach odohral Weah za Marseille 20 zápasov a zaznamenal päť gólov. Jeho pôsobenie v klube však trvalo iba jednu sezónu a po jej skončení Marseille opustil.
Al-Jazira
V septembri 2001 Weah pokračoval v kariére v Al-Jazire zo Spojených arabských emirátov. V klube strávil dve sezóny a pôsobil tam až do roku 2003, keď ukončil profesionálnu futbalovú kariéru.
Za Al-Jaziru odohral vo všetkých súťažiach 38 zápasov a strelil 28 gólov. Počas dvoch sezón tak zaznamenal výraznú gólovú bilanciu a svoje pôsobenie v Spojených arabských emirátoch využil ako poslednú etapu svojej profesionálnej hráčskej kariéry.
Po skončení pôsobenia v Al-Jazire Weah ukončil profesionálnu futbalovú kariéru. Jeho klubová kariéra sa tak skončila po viac než dvoch desaťročiach, počas ktorých pôsobil v Libérii, Kamerune, Pobreží Slonoviny, Francúzsku, Taliansku, Anglicku a Spojených arabských emirátoch. Reprezentácia
Weah debutoval v libérijskej reprezentácii 23. februára 1986 v zápase proti Burkine Faso. Počas nasledujúcich šestnástich rokov sa stal hlavnou osobnosťou libérijského národného tímu a jedným z jeho najvýznamnejších hráčov v histórii. Za Libériu odohral podľa údajov RSSSF 75 reprezentačných zápasov a strelil 18 gólov.
Weah pomohol Libérii kvalifikovať sa na Africký pohár národov v roku 1996, čím sa krajina po prvýkrát v histórii dostala na záverečný turnaj tejto súťaže. Libéria bola zaradená do skupiny s Gabonom a Zairom. V prvom zápase 16. januára 1996 zvíťazila nad Gabonom 2:1, následne však prehrala so Zairom 0:2 a do štvrťfinále nepostúpila.