Písmo vzniklo z prirodzenej potreby trvalejšieho zaznamenávania ľudskej reči a ďalšieho sprostredkovania myšlienok a udalostí v ich živote.
Na dejiny písma sa možno pozerať troma hlavnými spôsobmi: možno sledovať, ako sa jednotlivé písma vyvíjali jedno z druhého (napríklad ktoré všetky písma sa vyvinuli z gréckeho písma) možno sledovať, ako sa postupne vývojom menil typ písma nezávisle od jednotlivých písiem (napríklad ako prebiehal prechod od logografického písma k slabičnému) a možno sledovať podrobnosti vývoja jednotlivých písem (napríklad vývoj čínskeho písma). Podľa toho je rozdelený aj text nasledujúceho článku na kapitoly.
Vývoj písma z hľadiska vývojového stromu jednotlivých písiem
Najčastejšie hypotézy o vývoji písiem hovoria o niekoľkých „prapísmach“, z ktorých sa potom vyvinuli všetky ostatné. Hovorí sa tomu polygenetická hypotéza. Nasledujúci zoznam obsahuje takéto „prapísma“: Európa a západná Ázia: sumerské písmo protoelamské písmo krétske hieroglyfické písmo protosemitské písmo (ranosemitské písmo) – resp. najmä protosinajské písmo, protopalestínske písmo a protobybloské písmo Ostatná Ázia: bráhmí tibetské písmo čínske písmo Afrika: egyptské písmo Severná Amerika: aljašské piktografické písmo Stredná Amerika: zapotécke písmo (raná fáza sa volá aj písmo Monte Albán) olmécke písmo epiolmécke písmo (písmo La Mojarra, istmické písmo, postolmécke písmo) mayské písmo izapské písmo K tomuto zoznamu treba ešte pre úplnosť pridať písma, z ktorých sa (asi) nič viac nevyvinulo, a ktoré sa (asi) z ničoho nevyvinuli: Európa a západná Ázia: elamské lineárne písmo staroperzské klinové písmo luvijské písmo (chetitské hieroglyfické písmo) kaukazské písma (t.j. arménske písmo, gruzínske písmo a agvanské písmo) jezidské písmo – čiastočne inšpirované arabským písmom aj latinkou baltské písmo (baltí) – čiastočne asi inšpirované latinkou oghamové písmo (ogam) slovanské runy (vendské runy) – sporné protobulharské runy vinčianske písmo – 6. tisícročie pred Kr. písmo tabličky z Distilia – 6. tisícročie pred Kr. Ostatná Ázia: protoindické písmo kharóšthí er-su ša-pa šuejské písmo ol chiki (santálske písmo) – vytvorené zač. 20. stor. loloské písmo písmo Mosov miaoské písmo písmo národnosti Jao kitanské písmo – vytvorené v 10. stor. (povrchne podobné čínskemu písmu) tangutské písmo – vytvorené v 11. stor. (povrchne podobné čínskemu písmu) “dongba“ („tomba“) čukotské písmo – vytvorené zač. 20. stor. piktografické listy Jukagirov neolitické znaky z Číny (najmä z Ťia-chu, Pan-pcho a Ťiang-čaj) kórejské písmo – vytvorené v 15. stor. Oceánia: rongorongo (písmo Veľkonočného ostrova) karolínske písmo (woleai) – časť znakov je z latinského písma Afrika: vajské písmo – vytvorené buď zač. 20. stor. alebo istým 200 rokov starým národom mendské písmo – vytvorené zač. 20. stor. bamumské písmo – vytvorené koncom 19. stor. nsibidi loma (toma) – vytvorené zač. 20. stor. kpelle (gerze) – vytvorené zač. 20. stor. borama (gadabuursi) – vytvorené zač. 20. stor. zaghawa – vytvorené v roku 2000 ďalšie africké písma vytvorené spravidla v 20. stor. Severná Amerika: vampum piktografické písmo severoamerických Indiánov (rôzne formy sa volajú: kekinowin, kekwin, muzzinabiks ) http://www.obib.de/Schriften/AlteSchriften/alte_schriften.php?Nordamerika/nordamerika.php~Text mikmacké (hieroglyfické) písmo – pôvodne spoločné písmo Indiánov Kanady čerokézske písmo – vytvorené v 19. stor. (niekoľko tvarov z latinského a gréckeho písma) západoapačské písmo – vytvorené zač. 20. stor. deseretská abeceda (mormónska abeceda) – vytvorené v 19. stor. Stredná Amerika: písmo J. de Testara – vytvorené v 16. stor. Južná Amerika: kipu andské písmo (quillca, quellqa, kilca, quellcca, kellca, qillka) afaka – vytvorené zač. 20. stor. Austrália: austrálske piktografické písma
Predchádzajúce zoznamy možno však pomocou rôznych dodatočných hypotéz, ktoré sa vyskytujú v literatúre, zredukovať, a to nasledovne: sumerské písmo mohlo (podľa novších zistení) vzniknúť z egyptského písma ale mohlo to byť aj naopak protoelamské písmo mohlo vzniknúť zo starého sumerského písma alebo z nejakého spoločného základu s týmto písmom elamské lineárne písmo mohlo vzniknúť z protoelamského písma staroperzské klinové písmo mohlo vzniknúť z babylonského písma (a teda sumerského písma) alebo médskeho písma (ktoré pochádza zo sumerského písma) luvijské písmo mohlo vzniknúť z protoindického písma, z egyptského písma alebo z krétskeho písma krétske písmo mohlo vzniknúť z egyptského písma (ale skôr to bude domáci výtvor) protosemitské písmo mohlo vzniknúť zo sumerského písma, z krétskeho písma, z egyptského písma alebo z lúvijských hieroglyfov arménske písmo mohlo vzniknúť najmä z aramejského či avestského písma (ktoré pochádza z aramejského) a/alebo z gréckeho písma (ktoré pochádza z protosemitského písma) gruzínske písmo mohlo vzniknúť najmä z aramejského písma či pahlaví (ktoré pochádza z aramejského) alebo z indických písiem a/alebo z gréckeho písma (ktoré pochádza z protosemitského písma) agvanské písmo mohlo vzniknúť (aspoň čiastočne) z gruzínskeho a arménskeho písma (ktoré pochádza z protosemitského písma) protobulharské runy sa mohli vyvinúť z agvanského písma protoindické písmo mohlo vzniknúť z protoelamského písma bráhmí mohlo vzniknúť z protoindického písma alebo zo západosemitských jazykov (fenické písmo, aramejské písmo a pod.) alebo z gréckeho písma (ktoré pochádza z protosemitského písma) kharóšthí pravdepodobne vzniklo z aramejského písma (ktoré pochádza z protosemitského písma) tibetské písmo mohlo vzniknúť z indických písem (ktoré pochádzajú z bráhmí), najmä z guptského písma. čínske písmo mohlo vzniknúť z protoindického písma alebo babylonského (sumerského) písma (ale skôr to bude domáci výtvor) kórejské písmo mohlo vzniknúť z dévanágarí (ktoré pochádza z bráhmí) alebo z písma pagva (ktoré pochádza z tibetského písma) alebo z iných zdrojov (celkovo o pôvode kórejského písma okrem najpravdepodobnejšej verzie že je to domáci výtvor existuje asi 20 hypotéz) rongorongo sa mohlo vyvinúť z protoindického písma alebo z juhoamerických petroglyfov (alebo to vôbec nie je písmo) karolínske písmo sa mohlo vyvinúť z niektorého písma juhovýchodnej Ázie (ktoré pochádzajú z bráhmí) egyptské písmo mohlo vzniknúť zo sumerského alebo (ako sa zistilo novými nálezmi koncom 20. storočia) aj naopak nsibidi mohlo vzniknúť z egyptského písma zapotécke písmo mohlo vzniknúť z mayského písma olmécke písmo mohlo vzniknúť z mayského písma epiolmécke písmo mohlo vzniknúť z olméckeho alebo mayského písma mayské písmo mohlo vzniknúť z epiolméckeho alebo olméckeho písma alebo (čiastočne) izapského písma izapské písmo mohlo vzniknúť z epiolméckeho alebo mayského písma V extrémnom prípade sa takouto redukciou pôvodného zoznamu dostaneme k tzv. monogenetickej hypotéze (teórii), podľa ktorej sa všetky písma sveta (prinajmenšom Starého sveta) vyvinuli z jedného pôvodného písma, a to sumerského písma (podľa novšieho stavu vedomostí treba dodať: alebo egyptského písma). Zástancom tejto hypotézy bol napr. I. J. Gelb. Jeho teória nezohľadňuje domorodé piktografické písma, postkontaktové písma a americké písma. Pozri rodina písiem#Monogenetická hypotéza I. J. Gelba.
Podrobnosti vývoja jednotlivých písiem z „prapísiem“ uvedených v prvom zozname sú nasledujúce: Zu sumerského písma sa vyvinulo akkadské klinové písmo, babylonské klinové písmo, asýrske klinové písmo, elamské klinové písmo (a z neho médske písmo), maloázijské klinové písma (chetitské, churritské atď.) a (čiastočne aj) ugaritské klinové písmo. Z protoelamského písma sa možno vyvinulo elamské lineárne písmo, inak asi žiadne iné známe písmo. Z krétskeho hieroglyfického písma sa vyvinuli krétske lineárne písma a cyperské písmo. Z protosemitského písma (resp. viacerých ranosemitských písem) sa vyvinulo: fenické písmo; z neho sa zas vyvinulo: iberské písmo líbyjské písmo; z neho sa vyvinul tifinag turdetské písmo grécke písmo; z neho sa vyvinulo: koptské písmo gótske písmo hlaholika (čiastočne sporné) cyrilika (dnes je rozšírená vo východnej Európe, územiach bývalého ZSSR a v Mongolsku) maloázijské abecedy, t.j. frýgické písmo, lýkijské písmo, lýdske písmo a kárske písmo germánske runy (germánske runy vznikli buď z gréckeho alebo z latinského alebo z etruského písma) italické písma, t.j. etruské písmo (z neho sa vyvinulo latinské písmo), jadranské písmo, umbrijsko-oskické písma, alpské písma a faliské písmo starohebrejské písmo aramejské písmo; z neho sa zas vyvinulo hebrejské kvadrátne písmo (a z neho novohebrejské písmo), palmýrske písmo, sýrske písmo (vrátane nestoriánskeho písma, estrangela, sýrsko-malabárského písma atď.), mandejské písmo a nabatejské písmo (a z neho arabské písmo) sabejské písmo a z neho etiópske písmo (vrátane amharského písma) thamudské písmo a z neho safatenské písmo dedansko-lihjanské písmo manichejské písmo pahlaví avestské písmo sogdské písmo; z neho sa zas vyvinulo jednak ujgurské písmo a z neho (staré) mongolské písmo (a z neho ojratské písmo, buriatske písmo a mandžuské písmo), a jednak staroturecké písmo (a z neho staromaďarské písmo) Z písma bráhmí sa vyvinulo: guptovské písmo siddhamátriká nágarí; a z neho sa vyvinulo: dévanágarí; z neho sa vyvinulo: mahádžaní ojibwa (odžibve, písmo Chippewayov); z neho vyvinulo kríjske písmo (z neho zas Carrierovo písmo a ostatné atabaské písma, písmo Inuitov (titirausiq nutaaq, inuktikut), písmo Blackfoot a Pollardovo písmo protobengálske písmo; z neho sa vyvinulo bengálske písmo a z neho uríjske písmo, maithilí, manípurské písmo a ásamske písmo nepálske písmo šáradá; z neho sa vyvinulo písmo landá (z neho zas gurmukhí) a písmo tákrí kaithí; z neho sa vyvinulo gudžarátske písmo starokannadské písmo; z neho sa vyvinulo kannadské písmo a telugské písmo neskorokalingské písmo grantha; z neho sa vyvinulo: malajálamské písmo tamilské písmo sauráštrí sinhalské písmo maledivské písmo čamské písmo khmérske písmo; z neho sa vyvinulo protothajské písmo, laoské písmo a thajské písmo monské písmo; z neho sa vyvinulo barmské písmo, šanské písmo a ahomské písmo kawi; z neho sa vyvinulo jávske písmo, balijské písmo, rejangské písmo, batacké písmo (z neho zas bugiské písmo, písmo Makasarčanov a filipínske písma) a lampongské písmo vatteluttu kadambské písmo Z tibetského písma sa vyvinuli pagva, lepčianske písmo a bruža Z čínskeho písma sa vyvinula vietnamská adaptácia čínskeho písma a japonské písma. Z egyptského písma vzniklo meroejské písmo a z neho núbijské písmo. Z aljašského piktografického písma vzniklo kuskokwimské písmo (aljašské písmo vytvorené Uyakoqom) a z neho písmo vytvorené Qiatuaqom a obrázkovo-slovné písmo Eskimákov na severe Aljašky. Zo zapotéckeho písma sa vyvinulo písmo ñuiñe, teotihuacánske písmo (z neho zas písmo miest Xochicalco, Cacaxtla, Teotenango, Maltrata a Tula), mixtécke písmo, písmo Mixteca-Puebla (vrátane písma kódexov skupiny Borgia http://www.famsi.org/research/pohl/jpcodices/pohlborgia1.html) a aztécke písmo. Z mayského písma sa vyvinulo písmo mesta Cotzumalhuapa.
Latinské písmo je dnes vďaka vplyvu najprv Rímskej ríše a neskôr európskych koloniálnych mocností (Španielsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko atď.) a USA v tej či onej forme rozšírené takmer po celom svete, vrátane Slovenska. Z latinského písma sa ako špecifická obmena vyvinulo algonkinské slabičné písmo Veľkých jazier (teda písmo Saukov, písmo kmeňa Fox (Meskwaki), písmo kmeňa Kikapu, písmo kmeňa Potawatomi, písmo Winnebagov (Ho-chunk) a písmo kmeňa Ottawa).
Arabské písmo je dnes druhé najrozšírenejšie písmo. Možno ho rozdeliť jednak geograficky (vlastné arabské písmo, perzské písmo, afganské písmo, malajské písmo atď.) a jednak historicko-typograficky – pozri článok arabské písmo.
Vývoj písma z hľadiska typu písma Pozri aj článok: Typ písma (jazykoveda)