náhľad|Bližší pohľad na obchodný dom v roku 2008 náhľad|Hotel Kyjev v roku 2008 náhľad|Hotel Kyjev, streetartová fasáda v roku 2019
Obchodný dom (Prior) a hotel Kyjev, resp. v súčasnosti Obchodný dom Bratislava (OD Bratislava) a hotel Kyjev (predtým Obchodný dom Tesco a hotel Kyjev) je budova obchodného domu a hotela v Bratislave zo 60. a 70. rokov. Architektonickú jednotu súboru autor podporil jednotným obkladovým materiálom – doskami zo spišského travertínu a jednotným detailom. Obchodný dom bol otvorený 20. novembra 1968.
História a význam Prior na Kamennom námestí v Bratislave, otvorený 20. novembra 1968 sa stal prvým plnesortimentným obchodným domom v bývalom Československu.
Stavba stála 100 miliónov korún. 350 predavačov ponúkalo široké spektrum tovarov (okrem motorových vozidiel a nábytku) ale aj rôzne služby, napríklad strihovú, zásielkovú, elektroservisnú, kľúčovú, informačnú atď.
Značka Prior potom reprezentovala nielen tento obchodný dom ale celý reťazec takýchto nákupných centier v bývalej federácii (pozri Prior, obchodné domy). Len v Česku ich vyrástlo postupne 22 a riadilo ich generálne riaditeľstvo v Bratislave, prvé v rezorte obchodu. Bolo to jediné generálne riaditeľstvo riadené z Bratislavy.
Výnimočnosť stavby Komplex OD PRIOR si zasluhuje pozornosť aj pre svoje konštrukčné riešenie. Po prvý raz na Slovensku sa tu uplatnili veľkorozponové konštrukcie (monolitický skelet 9 x s trojuholníkovým konštrukčným pólom 60°).
Ďalšie, vtedy unikátne riešenia:
Eskalátory – prvé pohyblivé schody na Slovensku s kapacitou 6000 ľudí za hodinu Zasúvacie dvere – sklenené dvere so vzduchovou clonou sa dali úplne zasunúť do nižšieho poschodia Zvonkohra – dvanásť zvonov pod hodinami na bočnej fasáde z autorskej dielne Jaroslava Kočiša Najväčšia celková predajná plocha (vrátane spojovacej budovy)
Kompozičné princípy uplatnené pri stavbe Komplex je dôstojnou protiváhou už skôr vybudovanej slovenskej moderny (bývalé Družstevné domy prof. E. Belluša, polyfunkčný dom Manderla Ch. Ludwiga, Tvarožkova Sporiteľňa so zavesenou fasádou).
Pri stavbe obchodného domu a hotela Kyjev v Bratislave sa neskoromoderná kreativita autora sústredila na hranolové objemy – z trojice takýchto objemov vytvoril nielen najväčšiu, ale aj najpozoruhodnejšiu figúru centra Bratislavy. Na dlhej, nízkej, iba jednoposchodovej podnoži stojí vysoká tenká doska drobne členeného ( modul) lôžkového bloku hotela. K tejto symetrickej figúre je zasklenným kŕčkom pripojený trojboký hranol obchodného domu. Jeho tvar síce vyplynul z konfigurácie nárožia, na ktorom je komplex postavený, ale to je len vzdialená determinácia. Architekt predkladá do popredia nie prispôsobenie sa, ale Corbusierovskú hru samostatných geometrických objemov. Dokonca na obchodnom dome je v stene najvyššieho poschodia výrez, aký používal Le Corbusier na svojich prvých škatuľovitých vilách. Architekt sledoval však trochu aj Wrightovu cestu: skúša nielen pravouhlú, ale aj trojuholníkovú osnovu – na nej je napríklad postavená štruktúra budovy obchodného domu.
Vyvážená harmónia klasickej symetrie so zreteľnými asymetrickými vybočeniami je pre I. Matušíka typická.
Zo zákulisia súťaže na riešenie areálu Kamenného námestia Súťaž na riešenie areálu Kamenného námestia bola posúdená porotou v roku 1960, na čele ktorej stál prof. Ing. Arch Vladimír Karfík. Po posúdení rozsiahleho projektového materiálu sčasti veľmi hodnotného a podnetného, porota dospela k niekoľkým jednoznačným záverom. Oblasť Kamenného námestia mala byť celým svojím charakterom určená pre centrálnu mestskú vybavenosť aj širšieho rajónového významu. Zámer investora realizovať tu projekty hotela a veľkého univerzálneho obchodného domu spolu so službami bol správny.
Dva veľké stavebné objekty hotela a obchodného domu dali dve zásadné odlišné alternatívne riešenia väzby na rušnú križovatku pred „Manderlom“. Bola to možnosť umiestniť ku križovatke buď hotel a rozvinúť ho v hmotovom protiklade k existujúcej hmote „Manderlu“, alebo tu umiestniť obchodný dom. V súťaži sa vyskytli dve riešenia, takže porota mala príležitosť hlbšie preštudovať a posúdiť obe tieto možnosti. Priklonila sa jednomyseľne k alternatíve, kde sa smerom k rušnej križovatke situuje obchodný dom, zatiaľ čo hotel sa odsunie do polohy o niečo pokojnejšej na rohu Rajskej ulice.
Porota kladne hodnotila u niektorých projektov pokus vytvoriť v tejto centrálnej oblasti tzv. nákupné stredisko, akúsi pešiu rezerváciu nezaťaženú motoristickou dopravou, kde sa môže vyvinúť promenádne korzo, obklopené výkladmi obchodného domu a iných služieb.
Dôležitým kritériom bola možnosť ponechať časť stávajúcej kvalitnej zástavby na dožitie. Niektoré projekty sa tohto nutného ekonomického predpokladu nedržali a tým sa už vopred vylúčili z možnosti realizácie.
Súťažiaci predpokladali v projektoch rôzne dopravné riešenie križovatky pred „Manderlom“. V zásade tu boli možné tri riešenia – rotačné, pomocou karuselu, riadené svetelnými signálmi, alebo mimoúrovňové. V danej situácii má rotačné riešenie niektoré nevýhody, najmä asymetrické umiestnenie kruhu a príliš krátke úseky „preplietania“. Dospelo sa k záveru, že výhodnejšie bude riešenie pomocou svetelných signálov. Pešie priechody bude pravdepodobne nutné riešiť mimoúrovňovo, najlepšie pod zemou, pravda, s príslušným vybavením eskalátormi a atraktívnym vybavením podzemia predajňami a službami. V súťaži sa vyskytli aj návrhy s riešením dopravy v rôznych úrovniach. Naskytala sa aj otázka parkovania osobných vozidiel, ktorá bola a je v tejto oblasti mestského centra tak dôležitá, že jej bolo treba pri definitívnom projekte venovať najväčšiu pozornosť, či to mala byť výstavba podzemných garáží alebo mnohoposchodových rampových garáží.
Porota dospela nakoniec k názoru, že za vtedajších podmienok, kedy ešte nebol vypracovaný dopravný generel a nebol známy trend vzrastu zvlášť motorových vozidiel, nebolo možné presne stanoviť požiadavky na definitívny návrh križovatky, a preto sa pri návrhoch posudzovalo najmä to, či dáva viaceré možnosti budúceho riešenia hlavnej križovatky a statickej dopravy.
Pri riešení vnútornej dispozície obchodného domu a hotela, sa uvažovalo o niektorých základných prevádzkových kritériách.
Obchodný dom mal mať úplne jasnú a prehľadnú dispozíciu koncentrovaného tvaru, s dosť veľkými konštrukčnými rozponmi, aby dovoľovalo akékoľvek neskoršie úpravy a zmeny v účele jednotlivých predajných oddelení. Trojuholníkový tvar obchodného domu vyplynul z niektorých daností a podmienok lokality a bol architektonicky zaujímavý a pôsobivý.
Hotel, ktorý bolo nutné pokladať nielen za prechodné ubytovanie návštevníka Bratislavy, ale aj za kultúrne a spoločenské stredisko, bolo treba riešiť komplexne vo všetkých súvislostiach, a to od vstupu pre peších, príjazdu a parkovania vozidiel, cez jednotlivé zložky hotelovej vnútornej prevádzky až k veľkým spoločenským priestorom, používaným okrem hotelovej prevádzky tiež širokou verejnosťou.
V hmotovej kompozícii mala byť plocha križovatky uvoľnená pre všetky možné varianty riešenia dopravného uzla a umiestniť vysokú hmotu hotela ďalej od križovatky, aby tu nevznikla snaha doplniť a prevážiť hmotu výškovej stavby „Manderlu“. Obchodný dom sa mal priblížiť ruchu najživšej bratislavskej tepny, akou je Námestie SNP, pochopiteľne s dostatočnými rozptyľovacími plochami pre peších. Vytvoriť pokojnú pešiu rezerváciu obchodného strediska a dostatočné plochy pre parkovanie a príjazdy motorových vozidiel k obom objektom.
Prvá etapa realizácie areálu-obchodný dom Výstavba areálu Kamenného námestia v Bratislave je stavba, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila životnú dráhu architekta I. Matušíka. Realizovaný areál Kamenného námestia s administratívnymi budovami hotela, obchodným domom a tzv. spojovacou budovou, bol označený za najpozoruhodnejší komplex postavený v Bratislave v druhej polovici 20. storočia. Pri jednotlivých objektoch architekt hľadal a nachádzal architektonické prvky, ktoré mu v širokom diapazóne dobovej tvorby vtlačili osobitú tvár. Na škodu veci sa v ďalšom dvadsať ročnom období nenašlo dosť síl, aby sa realizovali investície nevyhnutné na bezkolízne fungovanie statickej, dynamickej a hromadnej dopravy. Námety autora areálu, riešiace túto problematiku (postavenie nadzemnej parkovacej garáže, mimoúrovňové riešenie križovatky pred „Manderlom“, prebudovanie časti Špitálskej ulice na mestskú triedu) nenašli pochopenie, a tak je budúcnosť inak životaschopného námestia ohrozená.
Druhá etapa realizácie-Hotel Kyjev Hotel Kyjev predstavoval druhú etapu výstavby areálu Kamenného námestia v Bratislave, realizovanú podľa víťazného súťažného návrhu z roku 1960. 19-podlažná výšková stavba hotela je zmontovaná z ocele kombinovaná so železobetónovými stropmi Možno konštatovať, že súťažný návrh predstihol svoju dobu a počas celej dvadsať ročnej výstavby nepostihli areál nijaké významné zmeny. Týka sa to aj stavby dvadsať podlažného hotela s kapacitou 400 postelí, jeho stravovacích komplementov, banketových sál a rozsiahleho zázemia. Po otvorení boli vysoko hodnotené aj vnútorné priestory, ktoré svojím celkovým pôsobením, atmosférou a použitými materiálmi už vtedy dosiahli medzinárodnú úroveň. Harmónia, vyváženosť, monomateriálovosť, opakovanie prvkov, rytmyzácia stien, štruktúra stropov, to všetko patrí k postulátom architektonickej tvorby vysokého štandardu. Rukopis autora sa výrazne podpísal pod celý rad perfektných kamenárskych detailov z masívnych zaoblených kusov a dosiek rešpektujúcich fládrovanie travertínu. Perfektnými detailami sa vyznačovali i stolárske výrobky, najmä kazetový drevený strop.
Obchodný dom Prior v Bratislave, zvaný Trojuholník bol realizovaný ako prvá etapa výstavby areálu Kamenného námestia. Išlo o prvý plnosortimentový obchodný dom postavený v šesťdesiatych rokoch na Slovensku. Dal sa vtedy porovnávať len s pražským obchodným domom Biela labuť z obdobia prvej Československej republiky. Po výstavbe spojovacej budovy predstavovala celková predajná plocha . Svojou prehľadnou dispozíciou, odvážnou konštrukciou, perfektným vybavením a presvedčivým architektonickým stvárnením sa obchodný dom zaradil medzi najvyššie hodnotené diela na Slovensku z tohto obdobia. Uznanie získali viaceré dokonalé detaily, ako zavesené šesťuholníkové stropy, kosoštvorcová žulová dlažba, patentované hliníkové záskočkové profily, spúšťací portál, otáčavý reklamný stožiar, v exteriéri kamenné hodiny so zvonkohrou, základný kameň a nasávače vzduchotechniky. Citlivé narábanie s kameňom, ktorý je na tejto stavbe uplatnený v nebývalom rozsahu, potvrdilo autorove mimoriadne schopnosti pri jeho tvarovaní. Nečudo, že práve za toto dielo udelili I. Matušíkovi Cenu Dušana Jurkoviča za rok 1969.
Hotel je uzavretý pre podnikanie na konci roka 2011 a zostane zatvorený.
Kompozičná skladba objektu Pri stavbe obchodného domu a hotela Kyjev v Bratislave sa neskoromoderná kreativita autora sústredila na hranolové objemy – z trojice takýchto objemov vytvoril nielen najväčšiu, ale aj najpozoruhodnejšiu figúru centra Bratislavy. Na dlhej, nízkej, iba jednoposchodovej podnoži stojí vysoká tenká doska drobne členeného ( modul) lôžkového bloku hotela. K tejto symetrickej, figúre je zaskleným kŕčkom pripojený trojboký hranol obchodného domu. Jeho tvar síce vyplynul z konfigurácie nárožia, na ktorom je komplex postavený, ale to je len vzdialená determinácia. Architekt predkladá do popredia nie prispôsobenie sa, ale corbusierovskú hru samostatných geometrických objemov. Dokonca na obchodnom dome je v stene najvyššieho poschodia výrez, aký používal Le Corbusier na svojich prvých škatuľovitých vilách. Architekt sledoval však trochu aj Wrightovu: skúša nielen pravouhlú, ale aj trojuholníkovú osnovu – na nej je napríklad postavená štruktúra budovy obchodného domu.