Sacharovova cena za slobodné myslenie (iné názvy: Sacharovova cena za slobodu myslenia, Sacharovova cena) je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje Európsky parlament. Pomenované je po sovietskom vedcovi a disidentovi Andrejovi Sacharovovi. Európsky parlament ju udeľuje od roku 1988 tým jednotlivcom a organizáciám, ktorí bojujú za ľudské práva a slobody.
Cena je spojená s finančnou odmenou vo výške 50 000 eur a slávnostné odovzdávanie sa koná každoročne okolo 10. decembra, čím si Európsky parlament pripomína podpis Všeobecnej deklarácie ľudských práv členmi OSN v roku 1948.
Laureáti náhľad|upright|Nelson Mandela, 1988, prvý laureát ceny náhľad|upright|Alexander Dubček, 1989 náhľad|upright|Alexej Navaľnyj, 2021 1988: Nelson Mandela, juhoafrický bojovník proti aparteidu. Anatolij Marčenko (in memoriam), sovietsky disident, ktorý bol 20 rokov väznený režimom. V roku 1986 zomrel na následky hladovky. 1989: Alexander Dubček, slovenský politik a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968. 1990: Aun Schan Su Ťij, mjanmarská politička, bojujúca za ľudské práva, prenasledovaná režimom, 16 rokov bola v domácom väzení. 1991: Adem Demaçi, kosovský spisovateľ, aktivista a politik. 1992: Las Madres de la Plaza de Mayo, argentínske hnutie žien za ľudské práva. 1993: Oslobodjenje, redakcia sarajevského denníka. 1994: Taslima Nasrin, bangladéšska feministická spisovateľka. 1995: Leyla Zana, kurdská politička. 1996: Wei Ťing-šeng, aktivista čínskeho prodemokratického hnutia. 1997: Salima Ghezali, alžírska spisovateľka a novinárka, aktivistka za ľudské práva. 1998: Ibrahim Rugova, kosovský aktivista, neskorší prvý prezident Kosova. 1999: José Alejandro „Xanana“ Gusmão, bojovník za nezávislosť Východného Timoru. 2000: ¡Basta Ya!, španielska nevládna organizácia mobilizujúca verejnosť proti terorizmu. 2001: Izzat Ghazzawi, palestínsky spisovateľ a profesor. Nurit Peled-Elhanan, izraelská vysokoškolská odborná asistentka, spisovateľka a bojovníčka proti okupácii Palestíny. Dom Zacarias Kamwenho, angolský arcibiskup a mierový aktivista. 2002: Oswaldo José Payá Sardiñas, kubánsky vodca Kresťanského hnutia za oslobodenie, zasadzujúce sa za demokraciu na Kube 2003: generálny tajomník OSN Kofi Annan a všetci zamestnanci Organizácie Spojených národov s osobitnou spomienkou na Sergia Vieiry De Melly a mnohých ďalších úradníkov OSN, ktorí pri výkone svojej služby v prospech svetového mieru prišli o život. 2004: Bieloruská asociácia novinárov, organizácia , ktorá sa postavila proti útlaku médií diktátorom Alexandrom Lukašenkom. 2005: Ženy v bielom (Damas de Blanco), skupina manželiek a dcér kubánskych disidentov protestujúcich proti ich väzneniu, vznikla začiatkom roku 2004. Reportéri bez hraníc, medzinárodná organizácia bojujúca proti cenzúre a prenasledovaniu žurnalistov. Hauwa Ibrahim, nigérijská advokátka, ktorá bezplatne obhajuje ženy odsúdené k trestu smrti ukameňovaním a bojuje proti náboženskému fundamentalizmu. 2006: Alexander Milinkievič, bieloruský politik. 2007: Sálih Mahmúd Muhammad Usmán, sudánsky právnik pôsobiaci v oblasti ľudských práv. 2008: Chu Ťia, čínsky disident. 2009: ruské stredisko pre ľudské práva Memorial a traja hlavní aktivisti Oleg Orlov, Sergej Kovaljov a Ljudmila Alexejevová. 2010: Guillermo Fariñas, kubánsky lekár a disidentSacharovova cena 2010 pre Guillerma Fariñasa 2011: pätica aktivistov tzv. Arabskej jari: Muhammad Buazízí (in memoriam) – Tunisan, ktorého smrť samoupálením rozpútala vlnu protivládnych protestov Asmaa Mahfouz – egyptská prodemokratická aktivistka Ahmed al-Senussi – líbyjský prodemokratický aktivista Razan Zaitouneh – sýrska právnička v oblasti ľudských práv Ali Farzat – sýrsky politický karikaturista 2012: iránsky aktivisti Nasrín Sotúdeová, obhajkyňa ľudských práv a Džafar Panahí, režisér 2013: Malála Júsufzajová, pakistánska aktivistka 2014: Denis Mukwege, konžský gynekológ a bojovník za ľudské práva 2015: Ráif Badawí – saúdskoarabský bloger 2016: Nadia Muradová a Lamíja Bašarová – preživšie genociídu jazídov. 2017: Venezuelská demokratická opozícia: Venezuelské národné zhromaždenie zastúpené Juliom Borgesom Politickí väzni: Leopoldo López, Antonio Ledezma, Daniel Ceballos, Yon Goicoechea, Lorent Saleh, Alfredo Ramos a Andrea Gonzálezová. 2018: Oleg Sencov, ukrajinský filmový režisér 2019: Ilham Tohti, ujgurský právnik, odsúdený na doživotie 2020: Bieloruska demokratická opozícia vystupujúca po prezidentských voľbách v roku 2020 proti režimu Alexandra Lukašenka 2021: Alexej Navaľnyj, ruský opozičný politik 2022: ukrajinský ľud 2023: Mahsá Amíníová, iránska Kurdka, obeť policajnej brutality (in memoriam) a iránske hnutie Ženy, život, sloboda 2024: María Corina Machadová, venezuelská opozičná politička a ľudskoprávna aktivistka.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálny web (slovenská verzia)
Zdroj
Kategória:Ľudskoprávne ocenenia Kategória:Európsky parlament Kategória:Vzniklo v 1988