Vostok 2 () bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Vostok. Vostok 2 vyštartoval 6. augusta 1961 s kozmonautom Germanom Titovom na palube, ktorý na obežnej dráhe Zeme zotrval jeden deň a potom úspešne pristál na padáku. Bol to prvý kozmický let, pri ktorom človek strávil vo vesmíre celý jeden deň a zároveň let s najmladším členom posádky v histórii – German Titov mal vtedy 25 rokov.
Posádka German Titov (1), pilot
Záložná posádka Andrijan Nikolajev, pilot
Rezervná posádka Grigorij Neľubov, pilot
Údaje o kozmickej lodi Vostok 2 (podľa katalógu COSPAR 1961-019A) bola jednomiestna kozmická loď dlhá 5 metrov s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 731 kg. Dosiahla obežnú dráhu vo výške 183 – 244 km nad povrchom Zeme.
Prípravy na štart thumb|left|German Titov v období predletových príprav, 8. jún 1961
V sobotu večer 5. augusta sa kozmonauti German Titov a Andrijan Nikolajev chystali k spánku v malom drevenom fínskom domčeku na kozmodróme Bajkonur. Navštívil ich hlavný konštruktér Sergej Koroľov, ktorý im oznámil, že záverečné prípravy na štart prebiehajú podľa plánu. „Dobre sa vyspite“, povedal údajne kozmonautom Koroľov predtým, než sa vrátil späť na štartovaciu rampu. Väčšina dôležitých špecialistov vstávala o 01:00 moskovského času (03:00 miestneho času) a hodinu neskôr prišla na štartovaciu rampu. O 03:00 moskovského času (05:00 miestneho času) dala štátna komisia, ktorá schvaľovala všetky dôležité rozhodnutia o lete, povolenie na natankovanie nosnej rakety a na štart.
Obloha už bola modrá so žiariacim slnečným kotúčom stúpajúcim od východného obzoru, keď v nedeľu 6. augusta o 04:00 moskovského času (06:00 miestneho času) Titova a Nikolajeva prebudil náčelník Strediska prípravy kozmonautov a zároveň šéflekár Jevgenij Karpov. „Prespíte let,“ povedal Karpov s úsmevom, „je nádherné ráno!“ Titov s Nikolajevom boli ihneď hore. Od okamihu prebudenia bol časový harmonogram kozmonautov plánovaný na minúty, ale po Gagarinovom lete už všetko prebiehalo v pokojnejšej a rutinnejšej atmosfére. Titov a Nikolajev si dali rannú rozcvičku a potom raňajky pozostávajúce z túb kozmickej stravy. Nasledovala krátka jazda do montážnej budovy MIK, kde si po lekárskej prehliadke najprv obliekol skafander Nikolajev a potom Titov. Obliekanie skafandra SK-1 znamenalo nasadiť si elektródy biologických čidiel, spodné prádlo, samotný skafander modrej farby, helmu a nakoniec žiarivo oranžový overal. Prvá z týchto procedúr mala trvať hodinu a pol, ale nakoniec trvala o 40 minút dlhšie, čo narušilo predštartovný plán. O 06:45 moskovského času (08:45 miestneho času) obaja kozmonauti v skafandroch nastúpili do pripraveného modrobieleho autobusu, ktorý ich asi dve hodiny pred plánovaným štartom priviezol na štartovaciu rampu. Rozlúčili sa (buchli sa helmami) a potom už Titov odišiel k rakete. Podal hlásenie štátnej komisii a nastúpil do výťahu obslužnej veže. Sprevádzal ho nový vedúci konštruktér lode Vostok Jevgenij Frolov. Nikolajev ešte zostal čakať v autobuse, aby v prípade problémov mohol nahradiť Titova, ale nakoniec to nebolo potrebné. Nikolajev si tak už mohol vyzliecť skafander a odišiel pozorovať štart.
Priebeh letu Štart Vostok 2 vyštartoval o 08:59:57 moskovského času (10:59:57 miestneho času a 05:59:57 svetového času) pomocou nosnej rakety Vostok-K z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. „Keď som odštartoval, moja žena išla do lesa na hríby. Bolo to v nedeľu a ona tam šla úmyselne, aby nemusela odpovedať na dotieravé otázky novinárov,“ spomínal Titov. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Vostok 2 mal pôvodne uskutočniť tri oblety Zeme, ale hlavný konštruktér Sergej Koroľov ešte počas príprav presadil jednodenný let, ktorý bol určený na výskum dlhšieho pobytu ľudského tela v beztiažovom stave. Denník Pravda dokonca pre zvedavých rádioamatérov zverejnil v predstihu frekvencie, na ktorých bude prebiehať komunikácia Vostoku 2 so sledovacími stanicami. Sovieti však nechceli všetko odhaliť, a tak vypracovali systém kódových výrazov pre prípady potreby a núdze.
Na orbite thumb|upright|left|Titov na moldavskej poštovej známke z roku 2011 pri príležitosti 50. výročia jeho letu
Riadiace stredisko potvrdilo dosiahnutie obežnej dráhy asi 20 minút po štarte a sovietska tlač to čoskoro oznámila svetu. Kozmická loď sa dostala na dráhu vo výške 183 – 244 km nad povrchom. Titov sa stal druhým človekom na obežnej dráhe Zeme a štvrtým vo vesmíre. Podľa svojich spomienok sa prvých pár minút po navedení lode na obežnú dráhu len pozeral na pohybujúcu sa Zem za dvomi oknami kabíny. Potom si dal dole rukavice, otvoril priezor a skontroloval dôležité prístroje. Všimol si, že navigačný glóbus na palubnej doske sa začal pohybovať podľa plánu a ďalšie ukazovatele vyzerali normálne. Vyskúšal tiež rádio a prekvapilo ho, keď zachytil veľmi jasný signál od japonskej stanice vysielajúcej v ruštine. Uviedol, že zrejme z pozemnej stanice s volacím znakom „Vesna-2“, ktorá sa nachádzala v Chabarovsku na sovietskom Ďalekom východe, dostal informácie ohľadom charakteristík obežnej dráhy Vostoku 2. O 09:46 moskovského času (06:46 svetového času) Vostok 2 letel nad južným Tichým oceánom a pokračoval ďalej na juh. Zo stanice v Chabarovsku Titov počul hrať starú ruskú pieseň Amurskie volny (Amurské vlny), ale signál postupne slabol. Okolo 09:50 už komunikácia s Chabarovskom skončila, keď loď zjavne letela nad najjužnejším bodom svojej obežnej dráhy nad južnou pologuľou. Okolo 10:00 Titov zadal kód, ktorým odblokoval mechanizmus manuálneho riadenia lode a vzápätí ho aktivoval. Začal sa pripravovať na cvičné zorientovanie lode, s ktorým začal zhruba o 10:05. Trvalo asi 20 sekúnd, kým sa loď prestala otáčať a stabilizoval ju. Hoci Titov v tom čase letel nad neosvetlenou časťou Zeme a so zhasnutými svetlami v kabíne, dokázal rozlíšiť tmavú oblohu za oknom a nočný povrch Zeme, ktorý mierne osvetľoval Mesiac. Titovovi trvalo asi 10 minút, kým loď dostal do požadovanej polohy, ktorú ohlásil okolo 10:15. V prípade zlyhania pristávacej automatiky by toto bol nevyhnutný manéver. Vostok 2 medzitým vyletel zo zemského tieňa, preletel cez Atlantický oceán, nad Afrikou a Stredozemným morom.
thumb|Umelecké zobrazenie Titova a kozmickej lode Vostok 2 na obežnej dráhe Zeme
Na začiatku druhého obletu okolo Zeme, keď Vostok 2 opäť letel nad Sovietskym zväzom, Titov strávil asi 10 minút filmovaním zemského povrchu a oblohy. Indikátor svetelnej expozície na fotoaparáte však stratil svoj ciferník (pravdepodobne v dôsledku preťaženia počas štartu) a Titov odvtedy musel nastavenia fotoaparátu len odhadovať. Titovove zábery zemského povrchu boli zverejnené čoskoro po lete. Pokúsil sa tiež vyfotografovať pohľad na Zem cez okno Vzor, ktoré pilot používal pri manuálnej orientácii kozmickej lode počas letu. O 10:35 moskovského času (07:35 svetového času) najskôr telegrafoval zo série pripravených správ a informoval Kremeľ o úspešnom priebehu svojho letu, pričom aj osobne pozdravil prvého tajomníka Komunistickej strany ZSSR Nikitu Chruščova a sovietsky ľud. Titov sa tiež zjavne pokúsil korigovať mierne otáčanie lode z predpísanej polohy. Okolo 11:00 však prešiel do režimu stabilizácie rotácie a vypol manuálne riadenie. O 11:09 moskovského času (08:09 svetového času) začul silné rušenie na krátkych vlnách a stlmil zvuk, ale o päť minút neskôr začul v slúchadlách ruskú ľudovú pieseň. Krátko nato si spomenul, že od letových kontrolórov dostal správu, v ktorej mu poskytli údaje k aktualizácii navigačného glóbusu na palubnej doske. Titov sa sťažoval, že pripútaný k sedadlu len ťažko dosiahne na číselníky glóbusu. Aktualizácie tejto navigačnej pomôcky sa museli robiť prakticky na každom oblete a zmenilo sa to na dosť bolestivú rutinu. „Po pristátí som dokonca uvidel červené škvrny na mojej pravej ruke... a kým som na to dočiahol, veľmi som sa spotil,“ povedal Titov členom štátnej komisie po lete. O 11:10 Titov začal testovať svoj vestibulárny systém, pričom zaujal rôzne pózy, vrátane natiahnutia rúk so zavretými očami a následného pokusu dotknúť sa nosa. Zvládol to bez problémov. Podarilo sa mu tiež nakresliť rôzne geometrické tvary. Cvičenie s ostrými otáčkami hlavy však prerušil, pretože mal z toho nepríjemné pocity. O 11:27 zapol rádio a okamžite zachytil sovietsku patriotickú pieseň Marš entuziastov (Pochod nadšencov), po ktorej nasledovalo oficiálne oznámenie o úspešnom štarte Vostoku 2. Ďalšiu sériu sovietskych piesní začul o 11:32 na svojom krátkovlnnom rádiu, ktoré potom prepol na jednoduché volacie znaky, pretože tie mohol počuť aj počas letu nad najjužnejšími časťami obežnej dráhy.
thumb|upright|Titov v roku 1961
Keď Vostok 2 začal ďalší prelet nad Afrikou, Európou a Áziou, Titov oficiálne pozdravil všetkých ľudí na celom svete. Počas tretieho obletu Zeme mal o 12:42 moskovského času (09:42 svetového času) obedovať, ale priznal sa, že nemal absolútne žiadnu chuť do jedla. Odpil si len z tuby džúsu z čiernych ríbezlí. „Nebolo na tom nič zvláštneho a mohlo sa to normálne piť,“ spomínal si Titov, „keď som to otvoril... jedna kvapka unikla a plávala mi priamo pred nosom. Najskôr som ju zachytil viečkom tuby a potom vypil.“ Počas druhého a tretieho obletu mohol Titov komunikovať s pozemnou stanicou v Chabarovsku, ale všetky jeho pokusy o nadviazanie spojenia s Moskvou boli bezvýsledné, hoci telegrafné signály moskovskej stanice počul. O 13:20 si vykonal test sluchu, ktorý prebehol bez problémov. Potom si o 13:52 zmeral srdcový pulz, pričom mal 76 úderov za minútu. Počas piateho obletu si zopakoval testy vestibulárneho systému, ktoré zrejme prebehli v poriadku. Počas šiesteho obletu sa pozemní kontrolóri pýtali Titova na tlak v systéme manuálneho riadenia lode, ktorý bol vtedy podľa kozmonauta na hodnote 110 atmosfér, hoci po vypnutí manuálneho riadenia s tlakom 120 atmosfér sa ho Titov ani nedotkol. Mal podozrenie na menší únik stlačeného plynu. O 17:00 moskovského času (14:00 svetového času) mal Titov večerať, ale ani po ôsmich hodinách vo vesmíre mu stále nechutilo jesť. Počas letu Vostok 2 získal tiež jedno nepríjemné prvenstvo. Stal sa prvým človekom, ktorý trpel „kozmickou chorobou“. Napriek nechuti do jedla sa prinútil zjesť paštétu z tuby, ale zostalo mu ešte viac zle. Na siedmy oblet mal naplánované ďalšie cvičné zorientovanie lode pomocou manuálneho riadenia, čo mu zjavne pomohlo nesústrediť sa na zhoršujúce sa príznaky kinetózy. Hoci sovietske zdroje trvali na tom, že Titov bol počas letu vo vynikajúcom zdravotnom stave, pripúšťali, že jeho vestibulárny systém prešiel „nejakými zmenami prejavujúcimi sa nepríjemnými pocitmi“. Sovietska tlač tiež uviedla, že teplota na palube kozmickej lode sa počas letu pohybovala od 10 do 25 °C. Po pristátí to inžinieri vysvetľovali tým, že omylom fungovala súčasne hlavná aj záložná ventilácia.
thumb|Kryptopoštová známka s fotografiami z Titovovho života a letu