Rok 2025 (MMXXV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Udalosti 1. január Bulharsko a Rumunsko vstúpili do Schengenského priestoru. po vypršaní platnosti dohody medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom Rusko zastavilo tranzit zemného plynu cez územie Ukrajiny do Európy. Poľsko prevzalo od Maďarska predsedníctvo Rady Európskej únie. 4. január – rakúsky kancelár Karl Nehammer oznámil, že rezignuje zo svojej funkcie. 6. január spolkový prezident Rakúskej republiky Alexander Van der Bellen poveril predsedu strany FPÖ Herberta Kickla zostavením vlády. kanadský predseda vlády Justin Trudeau v čase vrcholiacej vládnej krízy oznámil svoj zámer odstúpiť zo svojej funkcie a tiež z postu predsedu Liberálnej strany. Spojené štáty zvíťazili vo finále majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov nad Fínskom 4 : 3 po predĺžení a obhájili minuloročný titul majstra sveta. Indonézia sa oficiálne stala riadnym členom hospodárskeho zoskupenia BRICS. 7. január zemetrasenie s magnitúdom 7,1 Mw zasiahlo Tibet a Nepál. Zabilo najmenej 126 ľudí a ďaľších 201 bolo zranených. Mark Zuckerberg oznámil, že spoločnosť Meta ukončí spoluprácu s tzv. „overovateľmi faktov“ a kontrolovanie faktov bude vykonávať decentralizovaným spôsobom pomocou systému Community Notes, ktorý sa už používa v službe X (predtým Twitter). na juhu Kalifornie vypukla séria požiarov, ktorým podľahlo najmenej 24 ľudí, viac ako 12 000 budov bolo zničených alebo poškodených a viac ako 180 000 ľudí sa muselo evakuovať. 8. január rakúska prezidentská kancelária oznámila, že dočasným spolkovým kancelárom Rakúskej republiky bude od 10. januára súčasný minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. pri útoku na prezidentský palác v N’Djamene, hlavnom meste Čadu, zahynulo 18 ozbrojencov a jeden vojak. 9. január v Katedrále svätého Petra a Pavla vo Washingtone, D. C. sa uskutočnil štátny pohreb zosnulého 39. prezidenta USA Jimmyho Cartera. Generál Joseph Aoun bol zvolený Národným zhromaždením za 14. prezidenta Libanonu. 10. január – úradujúci venezuelský prezident Nicolás Maduro zložil prísahu ako prezident na tretie funkčné obdobie uprostred priebiehajúcej politickej krízy po sporných prezidentských voľbách v krajine. 12. január – v prezidentských voľbách v Chorvátsku opätovne zvíťazil úradujúci prezident Zoran Milanovič. V druhom kole zvíťazil nad Draganom Primoracom. Milanovič získal 78 percent hlasov a Primorac 22 percent hlasov. 15. január – prezident Kórejskej republiky Jun Sok-jol bol úspešne zatknutý po vyhlásení stanného práva a úspešnom návrhu obžaloby z decembra minulého roka. 16. január – spoločnosť Blue Origin na prvý pokus spustila svoju nosnú raketu s ťažkým nákladom New Glenn. 18. január – Nigéria sa stala partnerskou krajinou hospodárskeho zoskupenia BRICS. 19. január do platnosti vstúpilo prímerie medzi Izraelom a Hamasom. v Spojených štátoch vstúpil do platnosti zákaz aplikácie TikTok. 20. január – Donald Trump bol inaugurovaný za 47. prezidenta Spojených štátov na svoje druhé funkčné obdobie a JD Vance sa stal 50. viceprezidentom USA. 21. január – 78 ľudí zahynulo pri požiari v hoteli v lyžiarskom stredisku Kartalkaya v Turecku. 22. január – Thajsko sa stalo 38. krajinou a prvou v juhovýchodnej Ázii, ktorá legalizovala manželstvá osôb rovnakého pohlavia. 26. január – Alexandr Lukašenko bol opätovne zvolený za prezidenta Bieloruska. 2. február – 67. ročník odovzdávania cien Grammy vyhrala skladba „Not Like Us“ od Kendricka Lamara ako nahrávka roka a albumom roka sa stal Cowboy Carter od Beyoncé. 4. február – pri strelnom útoku vo švédskom meste Örebro zahynulo 10 ľudí vrátane útočníka. 12. február – rumunský prezident Klaus Iohannis rezignoval zo svojej funkcie, čím sa stal prvým rumuským prezidentom, ktorý tak urobil po revolúcii. 14. február – Rusko zasiahlo samovražedným dronom Šáhid strechu prekrytia 4. reaktora černobyľskej elektrárne, zničeného pri jadrovej havárii v roku 1986. 19. február neďaleko mesta Poznaň v Poľsku sa našli trosky druhého stupňa rakety Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX. Nekontrolovaný návrat do atmosféry tejto rakety ľudia pozorovali vo viacerých krajinách Európy. v tébskej nekropole neďaleko mesta Luxor v Egypte vedci objavili hrobku faraóna Thutmosa II. Ide o prvý takýto objav od nájdenia Tutanchamónovej hrobky v roku 1922. 23. február – v predčasných parlamentných voľbách v Nemecku vyhrala najväčší počet poslancov Kresťanskodemokratická únia Nemecka s 28 percentami hlasov. 25. február – malajzijský minister dopravy oznámil, že spoločnosť Ocean Infinity spustila novú pátraciu operáciu po troskách Boeingu 777 letu Malaysia Airlines 370, ktorý záhadne zmizol 8. marca 2014. 27. február – väznený vodca militantnej Strany kurdských pracujúcich, Abdullah Öcalan, vyzval na rozpustenie tejto organizácie, ktorá vedie povstanie proti tureckej vláde, a k ukončeniu ozbrojeného boja. 2. marec Firefly Aerospace sa so svojou misiou Blue Ghost Mission 1 stala prvou komerčnou spoločnosťou, ktorá úspešne pristála na Mesiaci bez akýchkoľvek technických problémov. v rámci 97. ročníka udeľovania Oscarov sa najlepším filmom stala americká romantická komediálna dráma Anora. Za najlepšie herecké výkony boli ocenení Adrien Brody a Mikey Madisonová. 8. marec – ocenenie Český lev v kategórii najlepší film získali Vlny režiséra Jiřího Mádla. Film zobrazuje osudy pracovníkov Čs. rozhlasu počas Pražskej jari, okupácie a nastupujúcej normalizácie. 11. marec filipínska polícia zatkla bývalého filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho na základe príkazu Medzinárodného trestného súdu pre podozrenie, že sa dopustil zločinov proti ľudskosti. v grónskych parlamentných voľbách vyhrala s 30% hlasov opozičná liberálna strana Demokrati, ktorá chce pomalšiu cestu k nezávislosti. Druhé skončilo hnutie Naleraq, ktoré uprednostňuje rýchlejšiu cestu k nezávislosti. Na treťom a štvrtom mieste skončili vládne strany Inuitské spoločenstvo a Pokroková strana s dokopy 36% hlasov, o 30% menej ako v predošlých voľbách v roku 2021. Voľby boli ostro sledované kvôli tvrdeniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by USA mali nad ostrovom prebrať kontrolu. 14. marec – premiérom Kanady sa stal ekonóm Mark Carney. 59-ročný bývalý guvernér kanadskej aj britskej centrálnej banky vo funkcii vystriedal Justina Trudeaua, úradujúceho takmer 10 rokov. 16. marec – v nočnom klube v Kočani v Severnom Macedónsku vypukol požiar, pri ktorom zahynulo najmenej 60 ľudí a 200 bolo zranených. 20. marec – olympijská víťazka v plávaní Kirsty Coventryová zo Zimbabwe sa stala prvou ženou zvolenou na post prezidentky Medzinárodného olympijského výboru. 28. marec – v Mjanmarsku došlo k zemetraseniu s magnitúdom 7,7 Mw, ktoré si vyžiadalo najmenej 3300 mŕtvych a 4500 zranených. 31. marec – francúzska politička Marine Le Penová bola odsúdená za spreneveru financií Európskej únie a dostala päťročný zákaz kandidovať vo voľbách. 2. apríl – americký prezident Donald Trump zaviedol rozsiahle obchodné clá na väčšinu krajín sveta a rozpútal globálnu obchodnú vojnu. 6. apríl – ruský hokejista Alexandr Ovečkin prekonal v NHL svojím 895. gólom rekord Wayna Gretzkeho v počte strelených gólov. 8. apríl v Santo Domingu sa počas koncertu speváka Rubbyho Péreza zrútila strecha nočného klubu Jet Set. americká spoločnosť Colossal Biosciences oznámila, že vďaka genetickej úprave DNA sa jej podarilo z obyčajných vlkov vytvoriť genetickú obdobu pravlka obrovského (Aenocyon dirus), ktorý vyhynul pred 10 000 rokmi. 13. apríl ruský raketový útok na centrum mesta Sumy na Ukrajine zabil najmenej 34 ľudí oslavujúcich Kvetnú nedeľu a ďaľších vyše 100 zranil. Veľkú cenu Bahrajnu 2025 vo Formule 1 vyhral austrálsky jazdec Oscar Piastri z tímu McLaren, na druhom mieste skončil George Russell z Mercedesu a tretí bol Lando Norris z McLarenu. Daniel Noboa bol opätovne zvolený za prezidenta Ekvádoru. 14. apríl – šesťčlenná ženská posádka, zahŕňajúca speváčku Katy Perry, snúbenicu Jeffa Bezosa Lauren Sánchezovú, moderátorku Gayle Kingovú, producentku Kerianne Flynnovú, inžinierku Aishu Boweovú a vedkyňu Amandu Nguyenovú, absolvovala suborbitálny kozmický let raketou New Shepard spoločnosti Blue Origin. 15. apríl – meteorologická služba Copernicus zverejnila spolu s WMO správu za rok 2024, ktorý bol pre Európunajteplejším v histórii meraní s rozsiahlymi povodňami aj extrémnym suchom. 28. apríl – vo federálnych voľbách v Kanade vyhrala so ziskom 43,7% a 169 kresiel Liberálna strana Kanady premiéra Marka Carneyho, ktorý do úradu nastúpil v marci po rezignácii premiéra Justin Trudeaua. Opoziční konzervatívci si s 41,3% a 143 kreslami polepšili, ich líder Pierre Poilievre však prišiel o svoje kreslo vo volebnom obvode Carleton. 3. máj – vo federálnych voľbách v Austrálii vyhrala vládna Austrálska strana práce premiéra Anthonyho Albaneseho, získala 94 kresiel a 34,6%, najlepší výsledok v jej histórii. Opozičná koalícia vedená Peterom Duttonom získala 43 kresiel. 5. máj – spoločnosť Microsoft skončila prevádzku služby Skype, ktorú nahradil Microsoft Teams. 6. máj – nemecký spolkový snem na druhý pokus zvolil Friedricha Merza za nového kancelára Nemecka. 7. máj – India vykonala v reakcii na teroristický útok v Kašmíre raketové údery na Pakistan, ktorý reagoval delostreleckými a vzdušnými útokmi na indickú časť Kašmíru. 8. máj – peruánsky kardinál amerického pôvodu Robert Francis Prevost bol zvolený za 267. pápeža katolíckej cirkvi a prijal meno Lev XIV. 9. máj – mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová oznámila, že Mexiko zažalovalo spoločnosť Google kvôli zmene názvu Mexického zálivu na „Americký záliv“ pre používateľov platformy Google Maps v Spojených štátoch. 9. máj – 25. máj – 88. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v Štokholme a Herningu 10. máj – pristávacie puzdro zlyhanej sovietskej planetárnej sondy Kosmos-482 z programu Venera, ktorá v roku 1972 odštartovala smerom k Venuši, zaniklo v zemskej atmosfére nad východným Indickým oceánom v oblasti západne od Jakarty v Indonézii. 12. máj Strana kurdských pracujúcich oficiálne oznámila svoje rozpustenie a ukončenie konfliktu s Tureckom. Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo uznala Rusko za zodpovedné za zostrelenie letu Malaysia Airlines 17 nad východnou Ukrajinou, pri ktorom 17. júla 2014 zahynulo 298 ľudí. 13. máj – začal sa 78. ročník filmového festivalu v Cannes, na ktorom bol Zlatou palmou za celoživotné dielo poctený Robert De Niro. V hlavnej súťaži sa predstaví 22 filmov, ktoré posudzuje porota pod vedením Juliette Binoche. 15. máj – víťazom La Ligy pre sezónu 2024/25 sa stali futbalisti FC Barcelona. 18. máj Pápež Lev XIV. odslúžil pred bazilikou svätého Petra inauguračnú svätú omšu na námestí sv. Petra. v prvom kole prezidentských volieb v Poľsku vyhral kandidát Občianskej platformy a primátor Varšavy, centrista Rafał Trzaskowski (31,36 %), ktorý spolu s kandidátom PiS Karlom Nawrockim (29,54 %) postúpil do druhého kola. v predčasných parlamentných voľbách v Portugalsku vyhrala vládna Demokratická aliancia premiéra Luísa Montenegra (32,7%), ktorá si mierne polepšila oproti výsledku z roku 2024. v druhom kole prezidentských volieb v Rumunsku vyhral prozápadný liberál a primátor Bukurešti Nicușor Dan (53,60 %), ktorý porazil nacionalistu Georgea Simiona (46,40 %). 24. máj – skončil sa 78. ročník filmového festivalu v Cannes. Zlatú palmu získal triler iránskeho režiséra Džafara Panahího Un simple accident, inšpirovaný časom, ktorý strávil v iránskom väzení za „protirežimnú propagandu“. 28. máj – silné dažde v západnej Nigérii spôsobili ničivé záplavy, v dôsledku ktorých zahynulo vyše 200 ľudí, pričom zhruba päť stovák ostáva nezvestných. 1. jún