Martin Heidegger (* 26. september 1889, Meßkirch, Hohenzollernská provincia, Prusko – † 26. máj 1976, Freiburg im Breisgau, Západné Nemecko) bol nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, zakladateľ fundamentálnej ontológie.

Životopis Spočiatku sa chcel stať katolíckym kňazom. Štúdium teológie začal vo Freiburgu. Tu sa však začal po čase prikláňať k filozofii a tak zmenil študijný odbor. Stal sa žiakom Edmunda Husserla, od ktorého fenomenológie sa odrážal aj vo svojom diele. Po štúdiách pôsobil u Husserla ako asistent a nakoniec sa stal jeho univerzitným nástupcom. Po nástupe nacionálneho socializmu pôsobil ako rektor a profesor na univerzite vo Freiburgu, napokon však odstúpil a utiahol sa do ústrania. Zo začiatku sympatizoval s nacionálnym socializmom. Neskôr svoj postoj síce prehodnotil, ale aj tak tým zostal stigmatizovaný a stále je to považované za kontroverznú stránku jeho života. Po druhej svetovej vojne nesmel istý čas prednášať. Neskôr sa k pedagogickej a verejnej práci vrátil.

Diela Jazyk jeho filozofie je osobitný, ba až excentrický a to výrazne sťažuje prístup k jeho dielu. Často pracuje s pôvodom slov, pátra po ich pôvodných významoch (to spôsobilo ťažkosti najmä pri prekladoch). Jeho najvýznamnejšie dielo je Bytie a čas (1927). Ním sa stal slávnym a uznávaným. Vracia sa v ňom k otázke bytia ako k základnej otázke celej filozofie. Heideggera tu zaujíma najmä bytie samotného súcna. K jeho ďalším dielam patrí Čo je metafyzika (1929), List o humanizme (1947), Holzwege (1950), Nietzsche (1961). Od r. 1975 vychádza súborné vydanie jeho diel, prednášok, neuverejnených rukopisov, ktoré zahŕňa 80 zväzkov.

V neskoršom období sa sústreďuje najmä na problematiku jazyka, resp. reči ako prostredia, v ktorom sa nám „vyjavuje“ bytie.

Heidegger si kladie ako hlavnú úlohu svojej filozofie objasniť a vysvetliť podstatu bytia. Heidegger robí rozdiel medzi ontológiou a tzv. fundamentálnou ontológiou. Kým ontológia podľa neho skúma podstatu vecí, predmetného bytia, fundamentálna ontológia skúma predpoklady alebo možnosti ontológie. Inak povedané, skúma možnosti prístupu k bytiu, ktoré tvoria predpoklad každej ontológie, t. j. filozofickému určeniu podstatných znakov skutočnosti. Tento predpoklad, tvoriaci základnú možnosť fundamentálnej ontológie, nachádza v ľudskej realite (). Pobyt je podľa Heideggera to súcno, ktoré má bytostnú možnosť pýtať sa. Toto súcno som vždy ja sám, a to ako ,môcť byť‘, ktorému ide o to byť týmto súcnom. Pobyt má bytostný záujem o svoje bytie.

Jadro Heideggerovej práce spočíva vo vypracovaní otázky o bytí a o čase. Učí, že bytie človeka sa nedá chápať ako predmet, ako substancia, ale treba skúmať bytie človeka a na bytie človeka aj poukazovať. Bytie človeka Heidegger nazýva pobyt (). Heidegger skúma základnú štruktúru ľudského pobytu, aby mohol vôbec položiť základy náuky o bytí. Táto časť jeho učenia je najznámejšia. Podľa Heideggera je základnou ľudskou skúsenosťou úzkosť. V úzkosti nejde vlastne o nič iné ako o človeka. Úzkosť je úzkosťou ohľadom bytia na svete ako takého – pretože možnosť bytia vždy implikuje aj možnosť vlastného (ľudského) nebytia. V úzkosti sa človek stretáva s vlastnou smrťou.

Iné významné myšlienky venoval vývoju modernej vedy (Veda a zamyslenie, Čas obrazu sveta).

HEIDEGGER, M.: Bytí a čas. 2. vyd. Přel. I. Chvatík – P. Kouba – M. Petříček – J. Němec. Praha: OIKOYMENH 2008. HEIDEGGER, M.: Kant a problém metafyziky. Přel. J. Pechar. Praha: Filosofia 2004. HEIDEGGER, M.: Původ uměleckého díla. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2016. HEIDEGGER, M.: Anaximandrův výrok. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2012. HEIDEGGER, M.: Věda, technika a zamyšlení. Přel. J. Michálek – J. Kružíková – I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2009. HEIDEGGER, M.: Věk obrazu světa. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2013. HEIDEGGER, M.: Co znamená myslet? Přel. P. Fischer – I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2014. HEIDEGGER, M.: Co je metafyzika? Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2006. HEIDEGGER, M.: Básnicky bydlí člověk. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2006. HEIDEGGER, M.: Konec filosofie a úkol myšlení. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2006. HEIDEGGER, M.: O pravdě a Bytí. Přel. J. Němec. Praha: Mladá fronta 1993. HEIDEGGER, M.: O humanismu. Přel. P. Kurka. Rychnov nad Kněžnou: Ježek 2000. HEIDEGGER, M.: Aristotelova Metafyzika IX, 1–3. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2002. HEIDEGGER, M.: Rozvrh fenomenologické interpretace Aristotela. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2008. HEIDEGGER, M.: „Už jenom nějaký bůh nás může zachránit.“ Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2013. HEIDEGGER, M.: Fenomenologická interpretace Kantovy Kritiky čistého rozumu. Přel. J. Kuneš. Praha: OIKOYMENH 2004. HEIDEGGER, M.: Rozhovory k osemdesátým narozeninám. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2013.

Referencie

Literatúra

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Nemeckí filozofi Kategória:Filozofi 20. storočia Kategória:Fenomenológovia Kategória:Existencialisti Kategória:Nemeckí básnici