Vostok 6 () bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Vostok. Vostok 6 vyštartoval 16. júna 1963 s kozmonautkou Valentinou Tereškovovou na palube, ktorá sa stala prvou ženou vo vesmíre. Dva dni predtým vyštartoval Vostok 5 s kozmonautom Valerijom Bykovským. Na rozdiel od predošlého letu kozmických lodí Vostok 3 a 4 nemožno u Vostoku 5 a 6 v skutočnosti hovoriť o skupinovom lete, pretože obežné dráhy oboch lodí boli značne odlišné a obe telesá sa tak vplyvom nebeskej mechaniky začali od seba rýchlo vzďaľovať. Podobne ako predchádzajúci pár aj tento medzi sebou nadviazal rádiové spojenie. Tereškovová zotrvala na obežnej dráhe Zeme takmer tri dni a potom úspešne pristála na padáku.
Posádka Valentina Tereškovová (1), pilot
Záložná posádka Irina Soloviovová, pilot
Rezervná posádka Valentina Ponomariovová, pilot
Údaje o kozmickej lodi Vostok 6 bola jednomiestna kozmická loď s dĺžkou 5 metrov, priemerom 2,3 metra a hmotnosťou 4 713 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 180,9 – 231,1 km nad povrchom Zeme. Neskôr bola zaevidovaná v katalógu COSPAR pod označením 1963-023A.
Prípravy a odklady štartu Štart lodí Vostok 5 a 6 sa plánoval na obdobie od 7. do 10. júna 1963 a na posledné previerky na kozmodróme Bajkonur už nezostávalo veľa času. Vtedy však okrem iného vyšlo najavo, že v prípade núdzového pristátia nie sú v oblastiach južného Tichého oceánu, Atlantického oceánu ani napríklad pozdĺž antarktického pobrežia k dispozícii žiadne sovietske záchranné lode a lietadlá. Pre obidva pripravované lety už bolo neskoro niečo s takým zásadným nedostatkom urobiť, a rovnako ako v minulosti bolo preto nutné spoľahnúť sa na poriadny kus šťastia a veriť, že nedôjde k vážnym problémom vyžadujúcim predčasné pristátie na južnej pologuli. Až potom sa mala zvážiť možnosť vyslania niekoľkých námorných lodí a troch až štyroch lietadiel Tupolev Tu-114 s dlhým doletom do týchto vzdialených oblastí.
thumb|upright|left|Kozmonautka Valentina Tereškovová v skafandri SK-2
Dátum štartu Vostoku 6 s kozmonautkou Valentinou Tereškovovou, ktorá sa mala stať prvou ženou vo vesmíre, závisel od toho, kedy odštartuje kozmická loď Vostok 5 s kozmonautom Valerijom Bykovským, ktorý mal absolvovať dlhodobý let. Vostok 5 mal pôvodne vyštartovať 7. júna, ale kvôli technickým problémom v rádiovom systéme, silnému vetru na kozmodróme, ktorý presahoval rýchlosť 15 m/s, sa vývoz nosnej rakety na štartovaciu rampu nakoniec musel odložiť a uskutočnil sa až ráno 9. júna s tým, že štartovať sa môže už nasledujúci deň, najneskôr 11. júna. Prejavili sa aj rôzne organizačné zmätky. Napríklad až 8. júna sa Valentina Tereškovová mohla v montážnej hale posadiť do kabíny svojej kozmickej lode Vostok 6 a až vtedy sa mohla oboznámiť s jej kompletným vybavením. Dovtedy trénovala len v jednoduchšie vybavenej cvičnej makete. Veliteľ výcvikového strediska Odincov pritom nepočkal na hlavného konštruktéra Sergeja Koroľova, ktorý sa potom rozčuľoval, že s kozmonautkou nemohol priamo v kabíne prebrať a zopakovať dôležité úkony. Zem vtedy navyše prechádzala obdobím zvýšenej slnečnej aktivity. Astronómovia preto pozorne sledovali situáciu a prišli s varovnou správou, že na Slnku zaznamenali silné erupcie, čo naznačovalo, že v horných vrstvách zemskej atmosféry stúpne radiácia. Pred polnocou 10. júna sa nakoniec rozhodlo štart Vostoku 5 odložiť, čo znamenalo aj posunutie dátumu štartu Vostoku 6. Vážnu situáciu riešili v Moskve astronómovia, lekári a ďalší odborníci na čele s akademikom Mstislavom Keldyšom, hlavným teoretikom sovietskej kozmonautiky. Otázkou bolo, do akej miery môže zvýšená slnečná aktivita ohroziť zdravie, či dokonca život kozmonauta. Vedcov pritom šokovala požiadavka politikov, aby „to nejako zariadili“. Sergej Koroľov sa snažil nervózne nálady upokojovať tým, že nosná raketa môže s ešte stále prázdnymi nádržami vydržať na rampe bez problémov aj dva týždne.
Potom došlo k zmene počasia a teplota začala prudko stúpať. Cez deň bolo v tieni až 42 °C. Horúčavy trápili nielen obyvateľov mesta Leninskij neďaleko kozmodrómu, ale aj technikov, ktorí nepretržite kontrolovali raketu. Hornú časť aerodynamickej hlavice museli pokryť izolačnou tkaninou a vnútro, kde spočívala kozmická loď Vostok 5, ochladzovali prúdom vzduchu. Trocha prijateľnejšie bolo iba v klimatizovanej montážnej hale a niekoľkých málo miestnostiach v obytných domoch v blízkosti rieky Syrdarja. Príjemnejšie bolo tiež v miestnostiach, v ktorých bývali kozmonauti a niektorí vedúci odborníci. Krátko pred ich príletom boli do nich totiž nainštalované moderné klimatizačné aparatúry dovezené z Talianska. Tím špecialistov v Moskve nakoniec súhlasil s tým, aby Vostok 5 odštartoval 14. júna, pretože slnečná aktivita začala mierne ustupovať. Vostok 5 nakoniec úspešne vyštartoval v piatok 14. júna o 14:58:59 moskovského času (16:58:59 miestneho času a 11:58:59 svetového času) po niekoľkohodinovom zdržaní, ktoré spôsobili technické problémy. Záverečné prípravy na štart Vostoku 6 tak mohli začať. K vývozu nosnej rakety na štartovaciu rampu došlo v sobotu ráno 15. júna.
V nedeľu ráno 16. júna vyšli kozmonautky Valentina Tereškovová a Irina Soloviovová z malej drevenej fínskej chatky na kozmodróme. Pri obliekaní skafandrov SK-2 im pomáhali lekári, ale boli pri nich aj veliteľ oddielu kozmonautov Nikolaj Kamanin a niektorí kozmonauti. Kozmonautky potom nastúpili do autobusu, ktorý ich o 10:15 moskovského času (12:15 miestneho času) priviezol na štartovaciu rampu. Rovnako ako jej predchodcovia sa aj Tereškovová hlásila u predsedu štátnej komisie, ktorá schvaľovala všetky dôležité rozhodnutia o kozmických letoch. Dostala aj kvety, ktoré vzápätí odovzdala Koroľovovi. Tereškovová však na štart odchádzala s rozporuplnými pocitmi. Už na záberoch z obliekania skafandra sa tvári vážne. Pri lúčení pred raketou sa však snažila usmievať a dokonca aj žartovala. Dochované filmové zábery však dokazujú, že po schodoch k výťahu obslužnej veže na štartovacej rampe vystupovala sťažka. Pri nástupe do lode mala pulz 140 úderov za minútu. Lekárom však jej stav pripadal prirodzený. Vtedy ešte nikto nevedel, že išlo o prvé vážne varovanie, že Valentina Tereškovová nie je úplne v poriadku. Svojmu vzrušeniu totiž podľahla a podľa všetkého sa neubránila ani značnému strachu. Na televíznych obrazovkách v bunkri riadenia štartu vyzerala pokojne. Hovorili s ňou Jurij Gagarin, Andrijan Nikolajev, Sergej Koroľov i Nikolaj Kamanin, pričom jej hlas všetkým pripadal pomerne pokojný.
Priebeh letu Štart thumb|Tereškovová pred vstupným otvorom do kabíny Vostoku 6
Vostok 6 vyštartoval o 12:29:52 moskovského času (14:29:52 miestneho času a 09:29:52 svetového času) pomocou nosnej rakety Vostok-K z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Vzlet rakety prebiehal bez problémov, o čom svedčia aj pomerne pokojné hlásenia Tereškovovej počas štartu. Vostok 6 sa dostal na obežnú dráhu vo výške 180,9 – 231,1 km nad povrchom. Po navedení kozmickej lode na obežnú dráhu kozmonautka ohlásila, že sa cíti dobre a všetky systémy fungujú perfektne. Neskôr si spomínala, že preťaženie počas štartu bolo menej ako 5 g. Cez okná kozmickej lode mohla vidieť Zem, pričom zazrela aj tretí stupeň rakety Vostok, ktorý ju vyniesol na obežnú dráhu. „Tu Čajka [volací znak Tereškovovej]. Vidím Zem a tretí stupeň rakety!“ ohlásila nadšená kozmonautka.
Na orbite thumb|upright|left|Tereškovová na sovietskej poštovej známke z roku 1963. Zobrazenie kozmickej lode však vôbec nezodpovedá realite, pretože skutočný vzhľad lode Vostok sa v tom čase ešte utajoval
Počas jej prvého obletu Zeme boli lode Vostok 6 a 5 od seba vzdialené podľa niektorých prameňov iba 5 km. Potom sa však vplyvom nebeskej mechaniky začali od seba vzďaľovať. Podobne ako pri predchádzajúcom skupinovom lete aj Tereškovová a Bykovskij navzájom medzi sebou komunikovali cez rádio. Už o 13:00 moskovského času (10:00 svetového času), čiže asi hodinu a pol po štarte Vostoku 6, sa Tereškovovej podarilo nadviazať rádiový kontakt s Valerijom Bykovským v lodi Vostok 5. O hodinu neskôr moskovská televízia triumfálne vysielala televízne zábery na Tereškovovú v kozmickej lodi. Vostok 6 sa však nepodarilo naviesť na takú obežnú dráhu, akú si pôvodne predstavovali v riadiacom stredisku. Dráhy lodí Vostok 6 a 5 boli značne odlišné a do väčšej blízkosti sa preto dostali iba dvakrát, a tak v skutočnosti nemožno hovoriť o skupinovom lete. Sovietska propaganda o tom však mlčala, najmä keď zahraniční komentátori vyslovovali kvôli tradičnému nedostatku oficiálnych informácií fantazijné úvahy o možných cieľoch nového sovietskeho kozmického experimentu. Nezdalo sa im totiž, že by malo ísť len o reprízu rok starého skupinového letu Vostoku 3 a 4. Hovorili tak o možnom manévrovaní a veľmi tesnom priblížení oboch lodí. Nikto zo zahraničných komentátorov ale nemohol vedieť, že kozmické lode Vostok nemôžu meniť charakteristiky svojej obežnej dráhy, pretože aj to bolo vtedy ešte predmetom prísneho utajenia. Nikto okrem zasvätených vtedy ani nepoznal tvar lode Vostok, nehovoriac o podrobnostiach jej konštrukcie.
Pri oficiálnom stretnutí pred štartom naliehali niektorí členovia štátnej komisie na Tereškovovú až zbytočne dôrazne, že jej let musí byť jednoznačne úspešný, bez toho, aby kohokoľvek z nich napadlo, ako tým ovplyvnia psychiku už dosť vystresovanej kozmonautky. Úplná pravda o priebehu jej letu sa po desaťročia prísne utajovala. Sovietski cenzori sa snažili, aby nič neoslabilo povesť statočnej prvej kozmonautky sveta. Až s odstupom času sa tak let Vostok 6 začal označovať ako „nepodarený kozmický výlet“. Na druhom oblete mala Tereškovová vykonať cvičné zorientovanie kozmickej lode pomocou manuálneho riadenia, čím mala simulovať prípravu na brzdiaci manéver. Let síce riadila jednoduchá automatika usmerňovaná diaľkovými povelmi z riadiaceho strediska, ale kozmonauti museli zvládnuť manuálne riadenie pre prípad, že by došlo k nejakej poruche pristávacej automatiky. Tereškovová priznala, že obidva pokusy o zorientovanie lode do správnej stabilnej polohy sa jej nepodarili a loď sa stále otáčala. „Všetky dôležité manévre sme sa učili neustále dookola, ale nikdy som vlastne úplne presne nevedela, čo sa má v akom poradí robiť,“ povedala po rokoch. Počas tretieho obletu sa s Tereškovovou rozprával prvý tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov. Chruščov prvej kozmonautke sveta pogratuloval a zaželal dobrý let. Tereškovová neskôr žartovala: „Nikita Sergejevič Chruščov sa stal skutočným radistom; v našom rozhovore sme dodržiavali všetky pravidlá rádiovej komunikácie. Používali sme volacie znaky a hlásenia končili slovami ‚prepínam‘.“
thumb|Kazašská poštová známka z roku 2013 zobrazujúca televízny záber na Tereškovovú v kozmickej lodi Vostok 6 pri príležitosti 50. výročia jej letu