Hlinská dolina (, , ) je najväčšie odvetvie Kôprovej doliny v jej severovýchodnom uzávere. Meria asi a ohraničuje ju Prostredný chrbát Kôprovského štítu, hlavná os rázsochy Kriváňa od Kôprovského štítu po Hrubý vrch a od juhu Hrubé (vedľajšie rameno Hrubého vrchu) vo Vysokých Tatrách.
Popis Počas ľadovej doby dolinu pokrýval hrubý ľadovec, ktorý bol dlhý asi . Divoký ráz doliny zvýrazňujú steny hrebeňa Hrubého vysoké takmer spadajúce strmo do doliny. Sú jedny z najväčších vo Vysokých Tatrách. Hlinská dolina v dolnej časti je zarastená lesom. Pod svahmi Hrubého vrchu – Štrbského štítu sa nad dnom doliny rozkladajú dva rozľahlé skalné a väčšinou snehom vyplnené kotly, z ktorých západný sa volá Veľkou záhradou a východný Malou záhradou. Cez dolinu preteká Hlinský potok.
Názov Nie je odvodený od hliny. Pre dolinu nie je charakteristická. Matej Bel v roku 1723 v „Prodrome“ uvádza dolinu ako „Henska“. Albert Sydow spomína v roku 1830 dolinu ako „Hincov žleb“. V doline kutali baníci a hincovia boli v dávnej terminológii haviari, ktorí tu pracovali. Huntami dodnes označujeme banícke vozíky. Terajší názov doliny je pravdepodobne skomoleninou jeho pôvodného tvaru – Hincovej doliny. Názov Hlinská dolina sa ujal. Nesprávny názov, ktorý sa z času na čas objavuje, je Hlina. Tento názov však zvádza k zámene s jedným zo západných odvetví Tichej doliny, už v Západných Tatrách.
Turistika Dolinou prechádza modro značkovaný turistický chodník z Podbanského, resp. Troch studničiek cez Vyšné Kôprovské sedlo () do Mengusovskej doliny a ďalej až na Štrbské Pleso.
Prví v doline Prvými po mene známymi boli Edward Homolacs, Stanisław Homolacs, Władysław Koziebrodzki, Ernst Schauer, Józef Stolarczyk, Stanisław Władzicki a horskí vodcovia Krzeptowscy, Samek, Maciej Sieczka a Jędrzej Wala st. s piatimi druhmi. V zime boli prví E. Baur a Alfred Martin 18. marca 1906.
Referencie
Externé odkazy Poloha na turistickej mape
Iné projekty
Kategória:Doliny Vysokých Tatier