Virtuálna architektúra (VA) predstavuje presun predmetu architektonickej tvorby do virtuálnej roviny prostredníctvom využívania elektronických médií a počítačových softvérov. Virtuálne architektonické dielo je poňaté ako dynamický systém, v ktorom existuje počítačom sprostredkovaná interakcia medzi užívateľom, prostredím a budovou. Je novým fenoménom v architektúre.
VA je úzko spätá s vývojom príslušných počítačových softvérov, z čoho sa odvíja aj datovanie jej vzniku – 90. roky 20. storočia.
Tento pojem nemá zatiaľ pevné miesto v odbornej terminológii a osciluje medzi dvoma významovými poňatiami: VA je nový samostatný plnohodnotný architektonický smer, vychádzajúci a prirodzene vyplývajúci z technologického pokroku spojeného s experimentom a inováciou VA nie je považovaná za nový smer v architektúre, ale len za novú formu – princíp, určený využitím elektronických médií a pc softvérov
Za virtuálnu architektúru sú často označované aj 3D vizualizácie projektov, ktoré slúžia na vytvorenie takmer dokonalej ilúzie neexistujúceho priestoru a umožňujú v ňom simuláciu pohybu. Tento tvorivý prístup pracuje s rovnakými nástrojmi, ale principiálne sa líši od konceptu VA.
Sociálna interaktivita Architektúra vypovedá a vzťahuje sa k dobe, v ktorej vzniká, preto môže byť virtuálna architektúra považovaná za dôsledok informačného, komunikačného a globalizačného boomu, ktorý môže v extrémnom prípade vyústiť do antiurbánnej éry vyplývajúcej z virtualizácie sociálneho života. Architektúra determinuje typ sociálnych interakcií a väzieb ľudí, pre ktorých je dané prostredie vytvorené. Súčasne však platí, že sociálne interakcie a aktivity vytvárajú architektúru. Tvorcovia VA sa zaoberajú práve skúmaním a interpretáciou druhej časti spomínanej definície, a to sociálnymi vplyvmi na architektúru.
Princípy tvorby virtuálnej architektúry Tento prístup k architektúre poskytuje autorovi bezpečie virtuálnej reality – nemusí prekonávať prekážky v podobe investícií do technologických, konštrukčných a materiálových noviniek. Poskytuje autorovi priestor pre vlastnú interpretáciu prostredia a vzorcov ľudského správania a potrieb, odráža autorove myslenie a jeho predstavy o využívaní priestoru. Možnosť overenia si virtuálneho konceptu je však obmedzená na virtuálny prevádzkový model, čím sa stráca reálna konfrontácia architektonického prostredia a jeho užívateľa.
Znaky Charakteristickými znakmi sú interaktivita, flexibilita, variabilita, subjektívnosť a čiastočný odklon architektúry od jej zaužívanej sociálnej a kultúrnej role, čo pri nevhodnej interpretácii môže doviesť k až populistickému gýču či bezobsažnej avantgarde.
Architektonické štúdiá Architektonické štúdiá a architekti, ktoré sa zaoberajú tvorbou virtuálnej architektúry: Asymptote – Lise Ann Couture, Hani Rashid DILLER+SCOFIDIO - Elizabeth Diller, Richardo Scofidio NOX – Lars Spuybroek, Maurice Nio Shigeru Ban
Kľúčové diela thumb|Pavilón H2O EXPO na ostrove Neeltje Jans v Holandsku. Diela repreznetujúce koncept virtuálnej architektúry: Vodný pavilón H2O EXPO, Neeltje Jans, Holandsko, 1994-97, štúdio NOX Guggenheim Virtual Museum, New York, USA, 1999-2002, štúdio ASYMPTOTE Beachness, Noordwijk, Holandsko, 1997, NOX 2001_Future.com, Biel, Švajčiarsko, 1998, interaktívna výstava, NOX
Externé odkazy ASYMPTOTE DILLER+SCOFIDIO NOX Shigeru Ban Vodný pavilón H2O EXPO, NOX Guggenheim Virtual Museum, ASYMPTOTE
Zdroje ArchIDEA, roč. 2004, č.30 Jodidio, P.: Architecture now! Současní architekti.Slovart, Praha 2003
Kategória:Architektonické štýly Kategória:Architektonický dizajn