Ľudovít Oelschläger (resp. Ludwig/Lajos Oelschläger, neskôr známy pod menom Lajos Őry (); (* 5. marec 1896, Košice – † 1. september 1984, Miškovec, Maďarsko) bol maďarský architekt, v medzivojnovom období žijúci na Slovensku. Narodil sa v Košiciach do rodiny obchodníka Ľudovíta a matky Etely rodenej Fiedlerovej. V Košiciach pôsobil až do roku 1938. Košice boli svojou kultúrno–spoločenskou klímou veľmi blízke Budapešti, kde Oelschläger študoval. Už v prvých fázach jeho tvorby sa spoza štylizovanej tradicionality postupne vynára puristicky jednoduché pozadie. Bolo to spôsobené jednak vplyvom budapeštianskeho štúdia, ako aj vnímaním expresívnych nemeckých podnetov. Ľudovítovi Oelschlägerovi, ako jednému z mála architektov na Slovensku, vyšla začiatkom tridsiatych rokov útla monografia venovaná jeho práci. V nemčine ju v roku 1932 vydal bratislavský vydavateľ Otto Waldes. Po roku 1945 mu ako Maďarovi zhabali majetok a bol presídlený do Maďarska. Zvyšok života prežil v Miškovci, kde v roku 1984 aj zomrel.
Tvorba Židovská synagóga a škola, Košice Pre viac informácií o budove pozri Nová ortodoxná synagóga v Košiciach Vďaka zaradeniu architekta medzi štyri hlavné osobnosti projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 bola vydaná vedecká monografia Priatková, Adriana – Pásztor, Peter: Architekt. Építész . Architect OELSCHLÄGER – ŐRY (Cena prof. Kusého a nominácia na výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2012) a zrealizovaná úspešná rovnomenná reprezentatívna výstava, ktorá mala 12 repríz (Slovensko, Ukrajina, Maďarsko a Rumunsko), ktorá bola nominovaná na cenu časopisu Pamiatky a múzeá.náhľad|Synagóga náhľad|Bývalá židovská škola Medzi Oelschlägerovymi prácami vyniká komplex synagógy a školy v Košiciach (1926 až 1935, Puškinova 3), na ktorom vidieť reprezentačnejší a viac do histórie obrátený variant jeho členenia priečelí. Arkáda s jednoducho obrubenými piliermi tu stráca tradičný vzhľad a oveľa viac pôsobí ako abstraktný rytmus zvislých línii. Atiku lemujú členité lastovičie chvosty - motív neklamne prevzatý z východoslovenskej renesancie.
Ortodoxná synagóga spolu so školou a rituálnym kúpeľom tvorili pôvodne uzavretý areál. Napriek tomu, že projekty jednotlivých budov vznikli súčasne, synagógu postavili skôr než školu. Ešte v roku 1932, keď vyšla publikácia o architektovi Oelschlägerovi, škola nestála. Projekt nesie charakteristické znaky ranej tvorby architekta, kde sa akási rondokubistická štylizácia spája s motívmi historickej, v tomto prípade renesančnej architektúry. Synagóga je založená na pozdĺžnej symetrickej dispozícii, kde hlavný modlitebný priestor lemuje galéria. Dvojposchodové krídlo školy je jednoduchou dvojtraktovou dispozíciou, pôvodne s piatimi triedami na jednom podlaží. V devädesiatych rokoch bolo v priestoroch bývalej izraelitskej školy osemročné evanjelické gymnázium.
Práve v čase, keď Oelschläger projektoval túto budovu, bola vo výstavbe druhom okraji centra mesta pre židovských neológov synagógu (1927, Moyzesova 66). Jej autor, budapeštiansky architekt Lajos Kozma, ju navrhol vo veľkoryso jasnom a monumentálne klasicistickom duchu. Domáci Oelschläger však kompiluje, tak charakteristicky pre perifériu, zmes mnohorakých podnetov, v ktorých sa skrýva väčšia živosť i kontakt s dobovými prúdmi.
Architekt postupne opúšťa historické predlohy na ďalších dielach s menšími nárokmi na tradičný vzhľad. Zostávajú po nich už len stopy ornamentov (interiér Kina Slovan), silne ich transformuje (napríklad plečnikovsky pretvorené nahor sa rozširujúce stĺpy s hlavicami z prehnutého plátu na budove bývalej Obchodnej a priemyselnej komory, dnes VÚB, 1930, Hlavná 112), alebo opakovane formuje okenné šambrány oblého profilu, ktoré plávajú na hladkých fasádach a odkazujú na smelú rondokubistickú dekoratívnosť (Hasičská kasáreň v Košiciach, 1927, Požiarnická 4). Z podobných profilov formuje výrazné horizontálne pásy členiace plochu fasád (priečelie spomínaného Kina Slovan).
Kino Slovan, Košice Pre viac informácií o budove kina pozri Stará radnica (Košice) náhľad|Kino Slovan Budovu kina postavili v rámci zadného dvora historického objektu na hlavnom košickom námestí. Napriek stiesnenej priestorovej situácii sa Oelschläger zhostil zadania komplexne a využil pritom aj celý diapazón svojich obľúbených architektonických článkov. Vstup do priestoru kina zvýrazňuje šestica kónicky sa dohora rozširujúcich stĺpov s lucernami namiesto hlavíc, na prvom podlaží sú to prevýšené arkádové okná a priečelie uzatvára vysoká atika s oblúčkovým ornamentom. Na koncentrovanej prehliadke motívov charakteristických pre Oelschlägera možno miestami sledovať podobnosť s dielom slovinského architekta Jože Plečnika.
Sanatórium, Tatranská Polianka Autorstvo tohto sanatória sa pripisuje Oelschlägerovi, ktorý budovu údajne projektoval v spolupráci s Gedeonom Majunkem. Dnešný odborný liečebný ústav respiračných chorôb a tuberkulózy nesie meno básnika Jiřiho Wolkra, ktorý sa tu za prvej ČSR liečil. Pozostáva z dvoch navzájom prepojených budov. Prvú postavili v duchu hrazdenej tatranskej architektúry pravdepodobne podľa projektu Majunkeho pre miestneho lekára Guhra. Neobvyklá je plochá strecha sčasti s cimburím. Lodžiové časti na južnej fasáde sú drevené, červené a okrové, predstavané pred murovanú konštrukciu. Východnú časť postavili v modernejšom poňatí koncom dvadsiatych rokov. Dispozícia nadväzuje na koncepciu staršej budovy. Izby sú orientované na dve strany, z prízemia je priamy priechod do jedálne medzi oboma budovami, ktorú postavili asi v čase spojenia oboch budov v roku 1934.
Ďalšie realizácie Hasičská kasáreň, Košice, Požiarnická 2-4 (1927 – 1928) Mestský dom - radnica, Michalovce, Námestie osloboditeľov 30 (1927 – 1928) Dom JUDr. Ernesta Weisza, Košice, Drevný trh 7 (pred rokom 1932) Dom manželky Ľudovíta Burgera, Košice, Štúrova 21 (pred rokom 1932) Obchodná a priemyselná komora, Košice, Bačíkova ulica, 2 (1932 - 1933)Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007, S. 167 Evanjelický kostol, Tornaľa, Námestie SNP 8 (1933) Mestské kúpalisko, Košice, Staničné námestie 5 (1935) Rodinný dom E. K., Košice, Watsonova 25 (1936) Rodinný dom Dr.J.Schűtze, Košice, Národná trieda 20 (1936) Obchodný dom Ignáca Rotha, Košice, Pribinova 6 (1938) Ľudovít Oelschläger, M. Kopřiva, R. Brebta, E. Friedmann, J. Sipos: Výstavný areál EXPO Košice, Komenského park 19 (1938) Capitol (kino Mier), Michalovce, Námestie 26. Novembra 1
Referencie
Priatková, A., Degtyaryova, L., Olashyn, O.: Architekt/The architect Ľudovít Oelschläger. Dielo na Ukrajine. Works In Ukraine. Košice 2024, vydavateľstvo Dana Kušnírová - historicKE v spolupráci s Fakultou umení TUKE/in cooperation with the Faculty of Arts of TUKE. ISBN 978-80-553-4669-4.
Zdroj Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí. Slovart, Bratislava, 2002 Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007 Matica slovenská, Slovenský biografický slovník, IV. zväzok, Martin 1992 Arbeiten des Dipl. Ing. Architekt Ludwig Oelschläger Košice. Otto Waldes, Bratislava, 1932 Priatková, A.: Architektonické osobnosti medzivojnového obdobia Košíc. In: Architektúra a končiace sa storočie. Zborník referátov. Ed. Matúš Dulla. Bratislava, ÚSTARCH SAV, FA STU, SAS 2000. Priatková, A., Pásztor, P.: Architekt építész architect Oelschläger-Őry. Košice, Agentúra Sáša 2012, 344 s. ISBN 978-80-969537-9-0. Priatková, A., Degtyaryova, L., Olashyn, O.: Architekt/The architect Ľudovít Oelschläger. Dielo na Ukrajine. Works In Ukraine. Košice 2024, vydavateľstvo Dana Kušnírová - historicKE v spolupráci s Fakultou umení TUKE/in cooperation with the Faculty of Arts of TUKE. ISBN 978-80-553-4669-4.
Kategória:Slovenskí architekti Kategória:Osobnosti na ukrajinských poštových známkach Kategória:Osobnosti z Košíc