náhľad|Bronzová plastika Dušana Jurkoviča na Vajanského nábreží v Bratislave od Ladislava Snopeka z roku 1971
Dušan Samuel Jurkovič (* 23. august 1868, Turá Lúka – † 21. december 1947, Bratislava, pochovaný v Brezovej pod Bradlom) bol slovenský architekt, dizajnér a etnograf. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.
Životopis Narodil sa v národoveckej rodine. Jeho otec bol Juraj Jurkovič a matka Emília rod. Jurkovičová. Otec bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a starý otec z matkinej strany Samuel Jurkovič bol zakladateľom Gazdovského spolku v Sobotišti.
V rokoch 18741878 navštevoval evanjelickú cirkevnú školu v Brezovej, v rokoch 18781884 maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. V rokoch 18841889 pokračoval na štátnej škole remesiel vo Viedni, staviteľský odbor pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka.
Pôsobil v ateliéroch u architektov Blažeja Bullu a Michala Urbánka, kde sa zdokonalil v architektúre. Po prvej svetovej vojne navrhol prvé montované domy, ktorými sa usiloval riešiť problémy slovenského stavebníctva. V roku 1921 zaviedol do praxe stavby domov z pálených veľkoplošných dielcov. Svoje priekopnícke myšlienky rozvinul v diele Skladacie rodinné domy z pálených tehliarskych výrobkov, ktoré vydal v roku 1947. Bol to prvý krok k prefabrikácii.
Za mnohostranné zásluhy a projekty mu v roku 1938 bratislavská univerzita udelila čestný doktorát. Bol aj nositeľom titulu národný umelec, ktorý mu udelili v roku 1946.
Dielo Na prelome 19. a 20. storočia vo všetkých európskych centrách architektúry vznikala nová vlna tvorby, ktorá prekonávala všetky zažité formy ako historizmus či jednotvárny eklektizmus. Nové smery sa uberali rozmanitými smermi a reflektovali, či už romantické ale i racionálne predstavy o bývaní a všetkom čo s tým súvisí. Snáď najvýraznejšia sa stáva záľuba v tradícii, detailoch a ornamente z nej vychádzajúcimi. Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej polovice 20. storočia. Cieľavedome zužitkovával ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.
V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.
Počas rokov 18921895 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku. V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštáte, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.
V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnianskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia Pustevne v Radhošti. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Měste nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (18831965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.
Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom Práce lidu našeho, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnianskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.
Návrat na Slovensko a mohyla na Bradle Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko nato začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.
V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 1930 až 1935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Európe.
Lanová dráha Tatranská Lomnica – Lomnický štít V tridsiatych rokoch sa Dušan Jurkovič stretol so špecifickou výzvou – dať primeraný architektonický výraz technickému dielu umiestnenému v mimoriadne náročných podmienkach, keď sa v rokoch 19361937 riešili projekty staníc lanovej dráhy na Lomnický štít.
II. svetová vojna a povojnové obdobie K jeho 70. narodeninám usporiadala Umelecká beseda slovenská veľkú výstavu jeho celoživotného diela. Počas druhej svetovej vojny aktívne podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji a sám reagoval na vzniknuté udalosti sériou náčrtov pre pamätníky. V roku 1946 sa zúčastnil na konferencii v Londýne o znovuvybudovaní zničených miest a možnostiach využitia montovaných obytných domov. V tom istom roku ešte stihol vydať publikáciu Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov.
Zomiera 21. decembra 1947 v Bratislave. O necelý rok neskôr boli jeho pozostatky prevezené na cintorín v Brezovej pod Bradlom.
In memoriam mu bol udelený Rad T. G. Masaryka I. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Za mohylu na Bradle vyznamenaný Veľkou Katzovou cenou Československej akadémie vied a umení (1933). Národný umelec (1946).
Výstavy 1892 Národopisná výstava vo Vsetíne 1895 Národopisná výstava českoslovanská v Prahe 1906 výstava interiérovej tvorby pri príležitosti dokončenia stavby vlastnej vily 1938 výstava Diela Dušana Jurkoviča v sieni Umeleckej besedy slovenskej 19451946 výstava životného umeleckého diela národného umelca architekta Dra. h. c. Dušana Jurkoviča v Prahe 1971 výstava Diela Dušana Jurkoviča v Bratislave 1988 výstava Dušan Jurkovič v Zlíne 1993 Dušan Jurkovič – súborná výstava architektonického diela, Bratislava
Dielo náhľad|upright|Útulňa Maměnka, Pustevny na Radhošti (1899) náhľad|Hotel Jurkovičov dom v kúpeľoch Luhačovice (1902) náhľad|Spolkový dom v Skalici (1905) náhľad|Vlastná vila Dušana Jurkoviča v Brne-Žabovřeskoch (1906) náhľad|Jurkovičov most v Novom Meste nad Metují (1910) náhľad||Štefánikova mohyla na Bradle (1921) náhľad|Jurkovičove domy vo Zvolene (1926) náhľad|Kochovo sanatórium v Bratislave (1929) náhľad|upright|Stanice lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít (1938) náhľad|Jurkovičova tepláreň v Bratislave (1942) 1891 Kostol sv. Cyrila a Metoda v Bratřejove 1892 Valašská izba – Národopisná výstava vo Vsetíne Nová radnice vo Vsetíne 1893 Valašská a Čičmanská zádruha, Oravský dom – Narodopisná českoslovanská výstava v Prahe 1896 Občanská záložna vo Vsetíne Rozhľadňa na vrchu Brňov (návrh) 1899 Súbor turistických stavieb, Pustevny na Radhošti 1900 Stavba a zariadenie vily na Rezku pre R. Bartelmusa 1902 Kúpele Luhačovice, regulačný plán Luhačovíc Kaviareň A. Polenka v Brne (návrh) Vila J. Pospíšila, Brno Rodinný dom J. Bartoňa, Královo Pole 1904 Spolkový dom v Skalici Penzionát Vesna v Brne Výstavná vitrína pre Londýn Nábytok pre dr. J. Jeništu Adaptácia vily a továrne j. Martinovského, Borovnice na Morave (návrh) 1905 Obecný dom v Hospozíne (návrh) Sv. Hostýn: prestavba kaplnky (návrh) Hotel Luhačovice (návrh) 1906 Kúpele Luhačovice Vila Dušana Jurkoviča v Brne-Žabovřeskoch Obchodný dom J. Patrného, Jaroměř (návrh) 1907 Vila F. Nováka, Luhačovice Hronov nad Mětují, návrhy typizovaných rodinných domov Dom B. Němcovej, Jičín 1908 Kúpele Luhačovice, druhý kúpeľný dom Hostinec j. Vlka, Kuřim u Brna Nájomný dom B. Škardu v Brne 1909 Zámok j. Veselého, Molitorov (prestavba) Zámok J. Bartoňa, Nové město nad Metují (prestavba) Mestská elektráreň, Boskovice 1910 Sirotinec, Modra Hostinec a spolkový dom, Brezová pod Bradlom 1912 Chata s rozhľadňou na vrchu Dobrošov 1916 Vojenské cintoríny a pamätníky Útulňa invalidov na Magure (návrh) 1920 Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave 1921 Mohyla na mieste pádu lietadla gen. Dr. M. R. Štefánika, Ivanka pri Dunaji 1922 Zámok vo Zvolene – sídlo župného úradu (návrh) 1923 Rodinné domy aj vlastná vila, Lermontovova ulica, Bratislava 1925 Stavebný projekt Mohyla M. R. Štefánika na Bradle Štefánikov ústav sociálnej starostlivosti, Martin 1926 Štátne obytné domy vo Zvolene – Jurkovičove domy vo Zvolene realizácia 1928 Mohyla M. R. Štefánika na Bradle realizácia Pomník J. Jenistu, Praha 1928 Činžové domy a vily – Legionárske stavebné družstvo – Bratislava, Ursínyho ul. 1929 Sanatórium MUDr. Karola Kocha – Bratislava, Partizánska ul. 1932 Typové rodinné domy z dreva (návrh na 5 typov) 1933 Pamätník obetiam I. svetovej vojny, Becherov 1934 Škola s oceľovou konštrukciou Administratívna budova firmy na káble, Bratislava 1936 Pavlačový bytový dom, Považská Bystrica 1937 Návrhy pre Západoslovenské elektrárne 1938 Epidemiologická nemocnica v Bratislave (návrh pre užšiu súťaž) Stanice lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít 1939 Pomník Ľudovíta Štúra v Modre 1940 Úprava budovy Energoprojektov Bratislave Mauzóleum padlým na bojisku druhej svetovej vojny (návrh) 1941 Úprava Slovenskej hypotečnej banky v Bratislave Prístavba kartonážnej fabriky Tekla, Skalica 1942 Návrhy pre Západoslovenské elektrárne Jurkovičova tepláreň v Bratislave Prestavba tehelne, Stará Turá Adaptácia Slovenskej banky, Banská Bystrica 1943 Rodinný dom v Bratislave Náhrobok J. M. Hurbana, Hlboké 1944 Cintorín, Brezová pod Bradlom 1945 Hospodárska usadlosť do Typové rodinné domy z tehliarskych výrobkov 1947 Kultúrny dom, Čierny Balog Pamätník slovenského národného povstania, Kremnička Úprava mohyly na Bradle Hrobka dr. M. Hodžu, Martin (návrh)
Publikačná činnosť (výber)
Pamiatky pomník Dušana Jurkoviča od L. Snopka a J. Světlíka (1973); Dunajské nábrežie, Bratislava; od 1964 Cena Dušana Jurkoviča za architektúru
Referencie
Literatúra
Dana Bořutová, A. Zajková, Matúš Dulla: Dušan Jurkovič, súborný katalóg pri príležitosti súbornej výstavy architektonického diela, Bratislava, SAS 1993 Adolph Stiller, Štefan Šlachta: Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie, publikácia k rovnomennej výstave, Wien, Verlag Anton Pustet, 2003 Adolph Stiller, Štefan Šlachta: Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie, kniha, Slovart, ISBN 3-7025-0473-7, Slovenský biografický slovník
Pozri aj Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít Secesia (architektúra) Najväčší Slovák
Iné projekty
Externé odkazy Dušan Samo Jurkovič na webe Jurkovic.cz (archív) Dušan Samo Jurkovič – životopis na portáli Archiweb.cz Dušan Samo Jurkovič: výrazný představitel secese – dokument ČT (2006) Zoznam realizácií v Registri modernej architektúry Oddelenia architektúry HÚ SAV
Kategória:Osobnosti z Myjavy Kategória:Slovenskí architekti Kategória:Slovenskí dizajnéri Kategória:Slovenskí etnografi Kategória:Secesní architekti Kategória:Česko-slovenskí národní umelci